Poštový a telegrafný úrad v Košiciach

Pražský architekt Bohumír Kozák, rodák z Veľkej Lhoty pri Dačiciach na Morave, sa na Slovensku zúčastnil mnohých architektonických súťaží. Košice, ktoré po vzniku ČSR zaznamenali tretí najväčší nárast počtu obyvateľov v štáte, mali to šťastie, že tento vynikajúci architekt československej avantgardy sa v rokoch 1926 – 29 stal autorom významného projektu Ministerstva pôšt a telegrafov. Ucelený komplex budov poštového a telegrafného úradu a riaditeľstva Rádiožurnálu v Košiciach bol vďaka tomuto osvietenému investorovi prvou verejnou stavbou na Slovensku úplne zbavenou historizmu.

Doposiaľ sviežim a moderným dojmom pôsobiaci komplex hlavnej pošty v Košiciach na Poštovej ulici č. 20, pozostávajúci z kompozície niekoľkých jedno- až päťpodlažných budov, je situovaný západne od historického jadra mesta. Táto vynikajúca poloha objektov pošty a bývalého Rádiožurnálu v blízkosti centra mesta a jeho príjemnej pešej zóny umožňuje aj v súčasnosti obyvateľom mesta využívať viaceré ponuky naraz.

Toto rozsiahle zoskupenie budov architekt navrhol pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty a telegrafu vrátane priestorov takzvaného Rádiožurnálu. V parteri je tento mestský blok kompaktný, vo vyšších podlažiach odlišujú však jednotlivé prevádzky rôzne vysoké, relatívne samostatné objemy, ktoré uzatvárajú veľký vnútorný obslužný dvor. Ten sprístupňujú dva podjazdy, ktoré z Poštovej ulice uzatvárajú monumentálne brány. Z Moyzesovej ulice je prístup k objektom niekdajšieho Rádio­žurnálu, kde sú aj v súčasnosti priestory rádia REGINA, Slovenský rozhlas 2.

Budove dáva moderný ráz niekoľko základných motívov: striedajúce sa veľké horizontálne plochy elegantného travertínového obkladu, ktorý sa vyskytuje hlavne na spájajúcom kompaktnom prevýšenom prízemí, a kvalitný keramický obklad niekoľkopodlažných samostatných objemov v okrovej farbe glazúry.

Túto čistú kompozíciu dopĺňajú svetlé plochy omietky, podobne ako veľké okná radené na fasádach prevažne do horizontálnych pásov či štýlové kruhové okná na vstupnom priečelí hlavnej budovy. Hlavný vstup pre verejnosť z Poštovej ulice je umiestnený centrálne v telese dlhého trojpodlažného objektu. Dominuje mu monumentálne schodisko riešené po celej šírke vstupu. Obložené je travertínom, tak ako aj dva piliere deliace opticky vstupný priestor na tri časti.

Obkladom, s ktorým architekt pracuje na celej stavbe v štvorcových moduloch, sú pokryté aj plochy medzi dvernými otvormi a bočné steny. Masívne dubové dvere majú pôvodné štýlové kovové držadlá, kruhové okná sú chránené modernými mrežami. Všetky vstupy do budov sú riešené v jednotnom dizajne a majú elegantný štýl moderny, ktorý je dotiahnutý aj v riešení oplotenia z umelého kameňa.

Najpozoruhodnejšia je však určite priestranná poštová hala zastrešená zaklenutým sklobetónom. Tento trojloďový priestor haly s priehradkami, poňatý už v novej estetike moderny, je vytvorený pomocou nových stavebných materiálov. Šachovnicová dlažba z drobných kúskov umelého kameňa v decentnej farebnosti akoby odrážala raster sklobetónových tvaroviek klenby. Spájajúcim prvkom interiéru haly je elegantný obklad z čierneho opaxitu, ktorý pokrýva povrch vertikálnych nosných konštrukcií, pilierov nesúcich preklady oddeľujúce priestor pre klientov a pracovníkov pošty.

Poštová budova sa považuje za prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorá bola postavená v modernom duchu. Ministerstvo pôšt a telegrafu patrilo v tom čase k pokrokovým stavebníkom, ktorí najviac presadzovali modernú architektúru pri rozširovaní nového média – rozhlasu. Súčasťou komplexu boli preto aj budovy Rádiožurnálu. Rozsiahly blok terajšej pošty v Košiciach bol postavený v rokoch 1927 – 1930. Na pôvodnej výkresovej dokumentácii z rokov 1928 – 1929 sú ako stavitelia uvedení architekti Bedřich Koráb a Jaroslav Železný z Brna, projektantom bol Ing. B. Kozák.

Prof. Ing. arch. Dr. Bohumír Kozák sa narodil 4. 12. 1885 v obci Velká Lhota pri Dačiciach na Morave v rodine evanjelického farára. Pražské VUT absolvoval v roku 1908, o rok neskôr získal architektonickú prax v ateliéri A. Balšánka a O. Polívku. Do roku 1919 bol vedúcim projekcie staviteľskej firmy Nekvasil v Prahe, kde realizoval svoje prvé návrhy v štýle svojrázneho rondokubizmu. Neskôr sa stal spoločníkom v pražskej stavebnej firme Dušek – Kozák – Máca. Po rokoch učenia a praxe opustil neoslohový historizmus a secesný dekorativizmus svojich vzorov a postupne sa prepracúval k vlastnému architektonickému výrazu. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa jeho ateliér, ktorý si založil s architektom K. Roštíkom, vydal smerom k očisteniu architektonického výrazu a architektonickej formy. Z pražských realizácií spomeňme napríklad Thomayerovu nemocnicu alebo pražský palác Avion s kaviarňou Luxor na Václavskom námestí. Zúčastnil sa veľkého počtu súťaží, veľa publikoval v odbornej tlači, získal doktorát technických vied. Bol vynikajúci kresliar architektúry, vášnivý cestovateľ a milovník historickej Prahy. Po druhej svetovej vojne viedol ateliér v Štátnom ústave pre projektovanie hlavného mesta Prahy. Zomrel 1. 4. 1978 v Prahe.

Ing. arch. Adriana Priatková
Foto: autorka

Autorka pracuje na Katedre architektúry Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, venuje sa výskumu architektúry Košíc medzivojnového obdobia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.