Poลกtovรฝ palรกc v Bratislave
ฤeskoslovensko bolo jedinou krajinou vรฝchodnรฉho bloku, kde ani po skonฤenรญ 2. svetovej vojny nebola preruลกenรก kontinuita funkcionalistickej architektรบry. Slovenskรญ architekti mali aj po roku 1945 moลพnosลฅ pokraฤovaลฅ v tom, ฤo robili v 20., 30. a 40. rokoch. Netrvalo to dlho. Do roku 1950 vznikli viacerรฉ pozoruhodnรฉ diela z ateliรฉrov E. Belluลกa, J. ล tefanca, M. Scheera, F. ฤapku a M. ล korupu s V. Cibulkom. Najdรดleลพitejลกie prรกce vลกak zanechali Eugen Kramรกr so ล tefanom Lukaฤoviฤom. Medzi nimi vynikรก tzv. Poลกtovรฝ palรกc na Nรกmestรญ Slobody v Bratislave.
Pre nรกs je dnes prekvapujรบce najmรค to, ลพe konลกtrukcia je relatรญvne subtรญlny oceฤพovรฝ skelet s vรฝplลovรฝm murivom. Autori dokรกzali vytvoriลฅ architektรบru s mierkou adekvรกtnou veฤพkosti nรกmestia. Hmotovรฉ ฤlenenie je citlivo vyvรกลพenรฉ, tektonika budovy je jasne ฤitateฤพnรก. Obloลพenรญm bielymi keramickรฝmi obkladmi nadviazali na Belluลกovu ideu โbielej Bratislavyโ. Elegantnรก fasรกda vลกak v nasledujรบcich rokoch, keฤ sa naลกรญm vzorom stala architektรบra socialistickรฉho realizmu โ bohato dekorovanรก a zaloลพenรก na klasicizujรบcich princรญpoch, bola pre reลพim prรญkladom burลพoรกznej internacionรกlnej architektรบry.
To bol dรดvod na vypรญsanie sรบลฅaลพe na jej prefasรกdovanie. Z roku 1954 sรบ zachovanรฉ nรกvrhy, ktorรฉ predstavovali novรบ fasรกdu, zodpovedajรบcu poลพiadavkรกm sorely. Eลกte na jeseล v roku 1956 nรกm jeden z profesorov ukazoval cez okno prstom namierenรฝm na ลu a kriฤal โsoudruzi, tohle tedy neโ. Bolo uลพ dรกvno po zjazde stavebnรญkov v Moskve, a tak, naลกลฅastie, budova ostala v pรดvodnom stave.
Jej kvalitu dokazuje aj prevรกdzkovรฉ rieลกenie, ktorรฉ za 60 rokov jej existencie, poฤas ktorรฝch sa v nej vystriedalo mnoลพstvo rรดznych organizรกciรญ, stรกle veฤพmi dobre vyhovuje a dokรกลพe integrovaลฅ potrebnรฉ zmeny. Rovnako vynikajรบcu kvalitu mรก i stavebnotechnickรฉ rieลกenie a detaily, ktorรฉ dodnes dobre slรบลพia. To je vลกak charakteristickรฉ pre vลกetky stavby, ktorรฉ projektovali E. Kramรกr so ล . Lukaฤoviฤom. O to viac ma prekvapilo, keฤ sa v nรกvrhu nรกrodnรฉho registra DOCOMOMO nenaลกlo miesto ani pre jednu stavbu tรฝchto autorov zo spomรญnanรฉho obdobia (iba neskorลกรญ hotel FIS na ล trbskom Plese). Poลกtovรฝ palรกc je dielo, ktorรฉ tam nesporne patrรญ.
Eugen Kramรกr (1914 โ 1996) โ architektรบru vyลกtudoval v Prahe na ฤVUT. Od roku 1938 pรดsobil v Bratislave, najprv v ateliรฉri F. Weinยญwurma a potom spoloฤne so ล . Lukaฤoviฤom. Prvou veฤพkou realizรกciou bola budova ล tรกtnej banky a Divadla P. O. Hviezdoslava v Bratislave (zaฤiatok v roku 1942). Z roku 1943 pochรกdza budova ล tรกtnej banky v Trenฤรญne. Plodnรฉ bolo najmรค obdobie 2. polovice 40. rokov, keฤ navrhli rad vรฝznamnรฝch budov, napr. Fond Nรกrodnej obnovy, komplex Zboru Nรกrodnej bezpeฤnosti, Poverenรญctvo lesov, obytnรฉ domy na Vazovovej ul., poลกtu v Trnave, obytnรฝ dom na Panskej ul. Pรดsobil tieลพ ako najmladลกรญ profesor na zaloลพenej Fakulte architektรบry. V rokoch 1947 โ 1948 bol predsedom Spolku architektov Slovenska. V obdobรญ kultu osobnosti bol odsรบdenรฝ na 14 rokov na Pankrรกci v Prahe, neskรดr rehabilitovanรฝ a v roku 1965 mu udelili vyznamenanie โZa zรกsluhy o vรฝstavbuโ. Pre MS 1970 v lyลพovanรญ navrhol v koลกickom ateliรฉri Stavoprojektu rad objektov vo Vysokรฝch Tatrรกch โ Hotel FIS, skokanskรฉ mostรญky, stanicu zubaฤky, stanice lanovky zo Soliska, obchodnรฝ dom v Starom Smokovci, objekty Horskej sluลพby a ฤedoku a autocamp v Tatranskej Lomnici. V roku 1990 mu udelili ako prvรฉmu slovenskรฉmu architektovi Cenu E. Belluลกa za celoลพivotnรฉ dielo.
prof. ล tefan ล lachta
Foto: Daniel Veselskรฝ
