Prechádzajte sa, nasávajte atmosféru urbanistickej štruktúry a nebojte sa vstúpiť do verejných inštitúcií, hovorí Peter Dostál o Barcelone

V hlavnom meste Katalánska žil autor podcastu How I Met My Architect dva mesiace. Prešiel ho krížom-krážom nie ako turista, ale ako verný pozorovateľ. Našiel zákutia, miesta, architektúru, ktorú obdivuje, no i také, ktoré patria k nie práve vydareným.

S architektom Petrom Dostálom sme sa prvýkrát stretli, keď sa na pobyt iba pripravoval. Dnes je už doma. Stretli sme sa opäť. O tom, či Barcelona naplnila jeho očakávania, čo ho najviac fascinovalo, aké zaujímavosti odpozoroval a či je akceptovateľné ich aplikovať napríklad v Bratislave alebo inom meste Slovenska, nám porozprával v rozhovore. Je úvodom do nasledujúcich, ktoré bude Peter Dostál písať exkluzívne pre časopis ASB.

Aké sú vaše pocity z pobytu v Barcelone? Splnilo to vaše očakávania?

Výborné! Išiel som tam s dávkou skromnosti voči novému svetu, v ktorom som mal žiť dva mesiace, ale predčilo to moje očakávania. Našťastie som sa dostal do dobrého prostredia s domácimi, vďaka ktorým som sa cítil ako doma.

Naplánovali ste si pobyt do posledného detailu?

Až tak veľmi som sa plánovaniu nevenoval, keďže som vedel, že budem mať dostatok času na všetko, čo by som chcel vidieť.

Čo vás v Barcelone najviac ohúrilo?

Sloboda, vzájomná tolerancia toho množstva ľudí naokolo. V meste sa cítiš príjemne a prirodzene, vieš využiť to, čo vám mesto ponúka. Nikto na teba nezazerá, pretože vyzeráš inak ako ostatní. Je to multikultúrne mesto, v ktorom všetci vyzerajú svojsky. Videl som, ako si v ňom ľudia užívajú život. To bolo veľmi milé. Po večeroch trávia čas vo verejnom priestore, zatiaľ čo my na Slovensku v bytoch a s telefónmi v ruke.

A nemajú to vo svojej DNA? U nás sa snažíme vytvoriť komunitný život všetkými možnými prostriedkami, tam je prirodzený.

Nie sú to len Španieli, ktorí tu žijú. Tak to robí väčšina. Obyvatelia Barcelony sú proste zvyknutí byť vonku, spolu. V určitom zmysle je to aj výsledkom skutočnosti, že mesto má hustotu zaľudnenia 36-tisíc obyvateľov na štvorcový kilometer, napr. Bratislava má 1 300. Priemerný byt má v Barcelone 43 m2. Mikropriestor, v ktorom väčšina ľudí žije, je tým pádom malý. Preto ich to ťahá do exteriéru a verejným priestorom si v podstate rozšírujú svoj súkromný.

Ako vnímajú verejný priestor? Ako k nemu pristupujú?

Cítia, že ho majú málo, čo súvisí opäť s hustotou zaľudnenia. Obyvatelia mesta verejný priestor nekompromisne, ale kultivovane používajú. Dôraz sa kladie preto na trvácnosť materiálov používaných vo verejnom priestore, či ide o detské ihriská, lavičky, chodníky… Sú to všetko materiály pevné a odolné, ako kameň, drevo, oceľ.

Deti na ulici hrajú futbal, vysedávajú na lavičkách, na ktoré keď sa niečo vyleje alebo sa do nich či niečoho iného kopne, musí to vydržať. Je tam množstvo ľudí, ktorí mesto čistia. Ak by toto zanedbali, vznikol by zaiste veľký hygienický problém. Treba dodať, že čistiace autá nie sú žiadne staré Liazky, ale kvalitné moderné vozidlá!

V Barcelone je veľmi ťažké navrhnúť nefunkčný verejný priestor. Je ho tam tak málo, že čokoľvek sa navrhne, okamžite ho ľudia začnú používať. Preto aj pri súčasnej koncepcii územného plánovania Barcelony prišli urbanisti s koncepciou tzv. superbloku. Hovorí o tom, že 3 × 3 bloky bude tvoriť barcelonský superblok (Urban Mobility Plan).

Katalánska metropola spojila plán s iniciatívou boja proti klimatickej kríze. Táto ambícia sa snaží zaviesť zlepšenie prostredia verejných priestorov. Úmysel oživenia ulíc má za hlavné ciele napríklad zlepšenie mobility a udržateľnosti. Jeho politika reaguje na klimatickú krízu, hladinu hlučnosti, nedostatok zelených plôch, znečistenie ovzdušia a, samozrejme, sociálnu izolovanosť starších ročníkov.

V týchto 9 blokoch sa v prvom rade reorganizuje cestná doprava s cieľom rozšírenia verejného priestoru. V mnohých častiach to už funguje, v iných sa proces transformácie iba rozbieha.

Ako na zmeny verejného priestoru reagujú obyvatelia?

Takúto náročnú transformáciu ulíc treba podchytiť koncepčne a to je vždy dlhý proces. V dôsledku nedostatku verejných priestorov obyvatelia potrebujú aj rýchle, no kvalitné riešenia. Vytvorili tak jednoduchý dizajn manuál, ktorý aplikovali po celom meste.

Rýchle riešenia v meste vyriešili iba novým vodorovným značením či dočasnými kvetináčmi s mobiliárom, ktorý sa dá ľahko odniesť, ak by tento koncept nefungoval. Popri tom sa paralelne prerábajú aj tie ostatné, náročnejšie je prerábanie tradičných barcelonských križovatiek.

V Barcelone som sa rozprával s urbanistkou Mar Santamaria z ateliéru 300.000 Km/s. Rozhovor je publikovaný v podcaste How I Met My Architect. Povedala zaujímavý postreh: turisti sú jedným z najväčších problémov hlavného mesta Katalánska. Barcelona má 1,6 milióna obyvateľov a ročne ju navštívi až neuveriteľných 30 miliónov turistov.

Ako obyvatelia vnímajú turistov?

Ako z Game of Thrones. Už sú tu!

Nie je to pre mesto unavujúce?

Je to, samozrejme, únavné pre mesto, jeho obyvateľov a zároveň aj pre životné prostredie. Mesto sa totiž vzhľadom na svoje umiestnenie nemá veľmi kam rozvíjať. Na východe je more, na západe hory, sever a juh definujú industriálne zóny. Mesto sa tak nachádza v akejsi uzavretej klietke a nemá sa kam rozpínať. Toto je veľký problém mesta a záťaž pre klímu.

Čo ma v tomto smere ale milo prekvapilo, bolo zistenie, že aj napriek vysokej hustote som sa veľmi nestretol s dopravnými zápchami. Ranná a večerná špička tam, samozrejme, je, ale mesto nekolabuje. V porovnaní s hustotou Bratislavy by si čakala, že v Barcelone sa autom ani nepohneš.

Ako je na tom cyklistická doprava?

Uf, bicykloval som so 120 % pozornosťou. Ako všade, aj tu musí byť človek veľmi opatrný. Je tam, a opäť to porovnám s Bratislavou, niekoľkonásobne väčšia cyklistická premávka. Najväčší rozdiel v organizácii cyklodopravy je, že cyklopruh ide často stredom veľkých bulvárov.

Aj tým dáva mesto najavo, že cyklista je dôležitý prvok a nie len doplnok cestnej dopravy. Navyše je tam veľa skútrov a aj elektrokolobežiek. Na toto všetko treba dávať obrovský pozor. Elektrokolobežka je najnebezpečnejší dopravný prostriedok v Barcelone.

Majú vyriešenú problematiku s elektrokolobežkami?

Tie sú všade a zatiaľ sa to nedarí veľmi ustriehnuť. Keby ťa mala polícia pokutovať za to, že ideš po ceste a nie cyklotrase a s kolobežkami detto, tak by naozaj nerobila nič iné. Hneď ako niekoho pokutujú, za chrbtom im ďalší prefrčí na červenú. To musia proste v zmysluplnej miere akceptovať.

Mal si základný koncept, okruhy tém, ktoré by si rád preskúmal? Keď si odchádzal, povedal si takú peknú myšlienku: „ Turista vidí to, čo prišiel vidieť, cestovateľ vidí to, čo vidí.“

Tým, že som v Barcelone nikdy nebol, nevedel som, čo ma čaká, ale nejakú predstavu som hlavne z hľadiska architektúry mal. Keď som mesto zažil na vlastnej koži, rýchlo som si uvedomil, že Barcelona je viac o verejnom priestore ako o architektúre samotnej.

Spoznávaním mesta sa mi začali formovať rôzne témy, ktoré by som rád odprezentoval na instagramovom profile How I Met My Architect. Počas dvoch mesiacoch som mal dostatok času jednotlivé témy zmapovať, odprezentovať na sociálnych sieťach a teraz sa o nich chystám aj napísať krátke články.

Na ktoré témy sa môžeme tešiť?

Chystám publikovať šesť článkov, ktoré keď si čitateľ prečíta, tak by mohol mať ucelenejší názor na Barcelonu. Veľmi rád napíšem pár slov o vzniku a fungovaní urbanistickej štruktúry Eixample, ktorú tak dobre všetci poznáme. Ďalej predstavím detailnejšie verejné priestory, dám tipy na 10 vynikajúcich stavieb, ktoré sa oplatí navštíviť. Povieme si niečo aj o verejných stavbách a odporučím vám tvorbu viacerých katalánskych architektov. A na koniec bude moje osobné odporúčanie „Ako spoznať autentickú Barcelonu“.

Ktorá z tém je vám najbližšia?

Ulice. Pretože to je to, čo robí Barcelonu Barcelonou. Tu sa deje verejný život. Je tu obrovské množstvo zelene skrz nádherné platany. Nikdy som nemal pocit, že by mi zeleň v tomto meste chýbala. Ona je doslova všade. Zeleň totiž nie je len park a záhrada, ako si to u nás často myslíme. Ulice suplujú parky a námestia, na ktoré taktiež veľa miesta nie je. To súvisí už so spomínanou hustotou. Ulice majú rozmanitý charakter.

Nájdete tu ulice široké 2,5 metra až po 80-metrové bulváre. Je veľmi zaujímavé objavovať aj touto formou typológiu mesta. Bavilo ma analyzovať okamžité rozdiely rovnako širokých ulíc so stromom a bez nich. Alebo také, ktoré majú jeden jazdný pruh a námestie, i tie, ktoré majú dva, tri jazdné pruhy alebo žiaden.

Aby som však tieto ulice iba nechválil, sú tu aj také, ktoré niesú veľmi šťastne vyriešené. Exemplárnym príkladom je La Rambla. Je dôležité si uvedomiť, že La Rambla nie je Barcelona. To je taký nešťastný osud týchto historicky najstarších bulvárov v mestách. Ako veľmi turistická lokalita trpí na prítomnosť obchodov so suvenírmi, neautentickými reštauráciami či rizikom okradnutia. Odporúčam ísť o tri ulice ďalej, najlepšie až do piatej.

Zaujímavé sú aj námestia, ktoré v Barcelone globálne nefungujú tak, ako by mali. Nie sú to také druhy námestí, na ktoré sme zvyknutí. Väčšinou je to priestor obklopený viacpruhovými komunikáciami z každej strany. To vnímam ako problém. Pretože ak chceš vytvoriť pobytové námestie, ktoré je obkolesené komunikáciami, tak vytvoriť kvalitné námestie je naozaj výzva.

Napríklad Plaza de Cataluña úplne zlyháva v tom, že je to obrovské námestie obklopené rôznymi budovami, z ktorých jedna je tupá fasáda hotela takmer bez okien. Je to maximálne nemestotvorný prvok. Ale potom idete o pár ulíc ďalej na námestie Plaça de la Universitat, ktoré má úplne rovnaké nastavenie, avšak námestie je menšie Tu už vidíte, že mierka úplne inak funguje, večer je tu príjemne, ľudia sa tu radi zdržiavajú, posedávajú a sledujú umenie všadeprítomných skaterov…Vnímam veľmi pozitívne najmä to, že vnímavý človek to vie rýchlo odpozorovať, čo funguje a čo nie, prípadne sa poučiť.

Pri pozorovaní mesta, a to teraz neplatí iba pre Barcelonu, je dôležite chodiť na rovnaké miesta viackrát. Raz som bol na námestí, ktoré bolo pri prvej návšteve úplne prázdne. Vrátil som sa viackrát a stále zívalo prázdnotou. To je pravdepodobne signál toho, že niečo je tu zle. Z nejakého dôvodu tu ľudia jednoducho netrávili radi svoj voľný čas.

Ako trávia obyvatelia Barcelony leto?

Odchádzajú preč. Jednak preto, že je tam extrémne veľa turistov, a jednak preto, že aj napriek zeleni je mesto v lete prehriate. Počas horúceho leta to asi nie je ideálne mesto. Domáci radšej naskočia na vlak a za hodinu sú úplne inde, pri krásnom mori s plážami.

Plánujete sa do Barcelony vrátiť?

Určite. Počas tých dvoch mesiacov mi Barcelona prirástla k srdcu. Mám veľmi rád multikultúrne mestá a práve akceptovanie multikultúrnosti z nás robí tolerantnejších ľudí.

Vaše najobľúbenejšie dielo v Barcelone?

Diposit de len Aigues. Je to bývalý depozitár na vodu, ktorý bol prerobený na univerzitnú knižnicu. Je verejne prístupná a svojou monumentálnosťou ponúka študentom jedinečný priestor na štúdium. Ak sa rozhodnete túto knižnicu navštíviť, nebojím sa povedať, že to bude jedna z najlepších knižníc, v akej ste kedy boli.

Architekt?

Harquitectes. Pozrite si ich tvorbu. Je to svetová architektúra, ktorá vzniká v skromnych podmienkach.

Ulica?

Passeig de Sant Joan. To je ulica s najkrajšim uličným profilom a výbornou organizáciou pohybu.

Kam rozhodne ísť?

Nepotrebujete navštíviť nič konkrétne. Iba sa prechádzajte mestom, nasávajte atmosféru urbanistickej štruktúry mesta a nebojte sa vstúpiť do verejných inštitúcií. Skôr by som odporučil vynechať všetky stavby od Antoniho Gaudího. Táto bezpochyby spektakulárna architektúra zo začiatku 20. storočia nie je veľmi autentická Barcelona.

Najväčšie prekvapenie?

Asi naozaj fakt, že už aj tak husté mesto dokáže ročne zvládnuť taký nával turistov. Na svete nájdeme iba niekoľko miest, ktoré sú hustejšie zaľudnené ako Barcelona. Životná úroveň v týchto mestách sa v negatívnom zmysle však absolútne nedá porovnávať s Barcelonou. Čiže v tomto ma Barcelona veľmi milo prekvapila.

Tapas alebo paella?

Som veľký milovník jedla, no španielska kuchyňa ma moc neoslovila. Môj mexický kamarát vtipne hovorí, že Španieli 300 rokov okupovali územie Mexika, ktoré naozaj disponuje bohatou kuchyňou a aj tak sa nenaučili variť. Trochu pravdy bude.