Pred 90 rokmi opustil svet Adolf Loos. Čo priniesol modernej architektúre?

Jeho diela môžeme obdivovať v susednom Česku aj Rakúsku. Viaceré sú na prestížnom zozname Iconichouses.

„Zvonku nemá dom nič prezrádzať, vo vnútri nech však vyjaví svoje bohatstvo.“ Tak znie jeden z najznámejších citátov architekta Adolfa Loosa. Narodený v Brne, ale označovaný za rakúskeho či viedenského architekta.

Známy svojimi vyhranenými názormi, pozoruhodnými projektami, ale i výstrednejším osobným životom. Tento rok si pripomíname 90. výročie jeho úmrtia. Čo po sebe tento významný architekt zanechal?

Revolucionár medzi architektmi

Adolf Loos bol kľúčovou osobnosť, ktorá na prelome 19. a 20.storočia začala presadzovať modernú architektúru v puristickom duchu. Puristickú v zmysle bezornamentálnu, čo bolo v tú dobu skutočne revolučné, pretože vo Viedni, kde Loos neskôr dlhodobo pôsobil stále vládla secesia na čele s Jozefom Hoffamanom.

Jeho nechuť k ornamentu a zdobenosti potvrdzuje aj jeho najznámejšie dielo, často označované za radikálnu stať, Ornament a zločin (1908). Predvídal, že ornament sám časom prirodzene vymizne a presadzoval ornamentálnu striedmosť. Súviselo to zrejme aj s jeho celkovým pohľadom na rakúsko-uhorskú monarchiu, ktorú často kritizoval a označoval ju za zastaralú.

On bol naopak vizionár a zástanca progresívneho krídla. I napriek kritickému pohľadu je obdivovaný za to, že o svojich princípoch a názoroch nielen písal, ale dokázal ich preniesť aj do praxe a získať prívržencov. Samozrejme, našlo sa aj veľké množstvo odporcov.

O svojej architektúre zvykol hovoriť, že nenavrhuje plány, ale priestory. Nezaujímali ho pôdorysy, fasády, či rezy a neexistovali ani jednotlivé poschodia. Razil koncept takzvaného Raumplanu, v doslovnom preklade priestorového plánu.

V praxi to znamená, že priestory na seba vzájomné nadväzujú a majú rôzne výškové úrovne podľa svojho účelu a reprezentatívneho významu. Jeho údelom bolo spojiť ich tak, aby výstup a zostup rozdielnych výšok bol nielen čo najmenej viditeľný, ale navyše mal aj svoj účel. Pre ostatných tajomstvom, pre Adolfa Loosa samozrejmosťou.

Zastával názor, že architektúra nie je umenie. Hovoril, že „dom sa má páčiť všetkým, na rozdiel od umeleckého diela, ktorý sa nemusí páčiť nikomu.“ Túto myšlienku prebrala od Loosa aj celá generácia funkcionalistov, ktorým podobne ako jemu, záležalo na funkčnom rozvrhnutí priestorov. Po celý život ostal formálnym puristom, uznávajúcim architektonickú tradíciu, vyznávajúci symetriu a obdivujúci len prirodzený ornament materiálu.

 Vplyv na československú architektúru

 Niet pochýb o tom, že Adolf Loos bol jednou z najvýraznejších postáv modernej architektúry 20. storočia a svojou tvorbou ovplyvnil aj tú stredoeurópsku. Najviac jeho stavieb nájdeme vo Viedni, Brne, Plzni i Prahe, ale stopy zanechal aj v Paríži, kde zopár rokov pôsobil.

Tam však postavil len jeden dom pre slávneho dadaistu Tristana Tzara. Väčšieho úspechu sa mu dostalo na konci dvadsiatych rokov v Československu, počas ktorých vytvoril viacero významných stavieb a návrhov interiérov, na ktoré sa pozrieme bližšie. Jeho klientmi boli predovšetkým zámožní ľudia – umelci, továrnici, podnikatelia či právnici.

I keď žil prevažne vo Viedni, v Brne pôsobil koncom 19. storočia často prednášal a etabloval sa tak na známu a rešpektovanú osobnosť. Jeden z jeho najvýznamnejších brnenských klientov bol Viktor Bauer, nemecký podnikateľ a veľkostatkár, pre ktorého projektoval cukrovarskú rafinériu a vilu pre majiteľa v Hrušovanoch u Brna a neskôr aj v samotnej metropole.

Práve Bauerova vila v Hrušovanoch v dnešných dňoch hľadá projektanta na jej obnovu na Kultúrne centrum Adolfa Loosa. Cieľom je prinavrátiť jej pôvodnú podobu z 20. a 30. rokov minulého storočia.

Vďaka svojim konexiám a spoluprácam zanechal veľkú stopu aj na brnenskej architektonickej scéne. Jeho odkaz v Brne stále žije, i keď jedinou dochovanou a zároveň verejnosti prístupnou realizáciou je takzvaná mramorová sála v Bauerovom zámočku.

Vstup do nej je však momentálne možný len pri výnimočných príležitostiach. Po jeho stopách sa môžete vydať cez komentované prechádzky, ktoré usporadúva Brnenský architektonický manuál (BAM) a Dom umenia mesta Brno.

Po stopách Adolfa Loosa

Viaceré významné Loosove stavby sú verejnosti prístupné a stoja za návštevu. Môžete si tak obohatiť svoj cestovný itinerár a nabudúce sa vybrať za architektúrou tohto velikána modernej architektúry.

Müllerova vila – zvonku nezaujme, zvnútra prekvapí

Vila Milady a Františka Müllerových v Prahe je jedným z najvýznamnejších diel modernej architektúry a príkladom dokonalej zhody medzi klientom a architektom. Nachádza sa v mestskej časti Praha-Strešovice, v blízkosti Pražského hradu a ponúka výhľady na celé mesto.

Je dokonalou ukážkou všetkého čo Loos presadzoval. Vila je navrhnutá v tvare jednoduchého kvádra so strohou fasádou s pomerne malými oknami. Loos tento zámer v minulosti komentoval so slovami „Ja sa s fasádou nikdy nehrám, tam nebývam.“

Táto pražská vila je aj zhmotnením architektovho presvedčenia, že dom má byť postavený pre jeho obyvateľov, nie pre okoloidúcich. Je tiež príkladom zmieňovaného Raumplanu, ktorý Loos v tejto vile dotiahol do dokonalosti.

Miestnosti vo vile sú v rôznych horizontálnych úrovniach navzájom prepojené niekoľkými stupienkami schodov. Toto vrcholné dielo je dnes múzeom a môžete ho navštíviť po rezervácii vstupeniek na stránkach múzea mesta Praha. Vila je zaradená v zozname Iconichouses.

 Semlerova rezidencia – skrytý klenot v Plzni

Najčerstvejší prírastok do zoznamu ikonických domov rezidenčný dom v Plzni, ktorý patrí aj medzi kultúrne pamiatky. Opäť vynikajúci príklad Raumplanu, ktorý navrhol Adolf Loos a rozpracoval Heinrich Kulka. I keď je realizácia predovšetkým jeho dielom, táto rezidencia sa považuje za určité zavŕšenia Loosovho pôsobenia v Plzni.

Rezidencia vznikla pre rodinu Oskara a Jana Semlerových v rokoch 1933-1934. Nenájdeme tu žiadne poschodia, jednotlivé priestory sú rozčlenené do šiestich úrovniach a sústreďujú sa okolo centrálnej obytnej haly.

Od minulého roka môžete túto rezidenciu navštíviť každý deň okrem pondelka.Keď budete v Plzni určite nevynechajte ani ďalšie interiéry od tohto architekta, a to známy Brummelov dom, byt Voglových a byt Krausových.

Winternitzova vila – architektonický skvost na Smíchove

 Pražský dom advokáta Josefa Winternitzama lukratívnu polohu na kopci nad Smíchovom so skvostným výhľadom od Nového Mesta cez Národné divadlo a Malú Stranu až po Hradčany a Strahov. Je prezývaná mladšou sestrou Müllerovej vily, pretože vždy za ňou tak trochu zaostávala a nedostávalo sa jej ani historicky toľko pozornosti. Dokonca Loosov spolupracovník Karel Lhota sa snažil privlastniť jej autorstvo a to Loosovo poprieť.

Zvonku vás veľmi nezaujme, má bielu jednoduchú fasádu s rôzne umiestenými oknami a kvádrový tvar. Vo vnútri, ako je už pri Loosovych stavbách zvykom, vás interiérom prekvapí. Snúbia sa tu tiež typické prvky – usporiadanie podľa Raumplanu, premyslený vstavaný nábytok či starostlivo vybrané obkladové materiály v interiéri.

Od roku 2017 je prístupná verejnosti a je možné ju navštíviť v rámci komentovaných prehliadok či bohatého kultúrneho programu. Vo vile sa môžete dokonca ubytovať alebo si ju prenajať.

Za zmienku a návštevu určite stojí aj viedenský obchodný dom Goldman a Salatch na Michalsom námestí, dom Scheu a dom Steiner tiež vo Viedni či dom Tristana Tzaru v Paríži.

Jednoduchosť fasády, ornament prírodných materiálov či rôzne výškové úrovne priestorov. I keď sa s Adolfom Loosom spájajú slávne i menej slávne historky, nemožno poprieť, že v našom priestore zanechal veľkú stopu na poli modernej architektúry, ktorú môžeme obdivovať dodnes.