Predseda poroty STAVBA ROKA 2012: Stavby sa skvalitnili

Menej prihlásených stavieb, ale viac kvality ako minulý rok. Progresívne technológie, inšpiratívna architektúra, ale ešte vždy málo stavieb, ktoré by viac šetrili energiou. Predseda poroty súťaže Stavba roka 2012 prof. Ing. Anton Puškár, PhD., tvrdí, že súťaž v podstate kopíruje situáciu v slovenskom stavebníctve.

V porote tejto súťaže ste boli aj minulý rok. Skúste na úvod porovnať obidva ročníky.
Najzreteľnejším rozdielom oproti minulému roku je menší počet prihlásených diel – v tomto roku je ich 21, kým minulý rok bolo o deväť objektov viac. Túto situáciu sme pripísali celkovej kríze, ktorá veľmi výrazne zasiahla stavebníctvo. Stále však ide o stavby, ktorých výstavba sa začala ešte pred spustením krízy – no postupne sa dostávali do krízového režimu, súvisiaceho so stavebníctvom. Napriek tomu musím konštatovať, že stavby sa skvalitnili, napríklad minulý rok sa v súťaži objavili aj také, ktoré do nej nepatrili.

Aké boli kritériá hodnotenia poroty?
Výhodné bolo, že členovia poroty mohli stavbu aj osobne navštíviť. Na mieste sa predsa len ukáže kvalita stavby, ako aj jej celkové umiestnenie v rámci okolitej zástavby. Už aj zloženie poroty napovedalo, že dielo sa bude analyzovať zo všetkých hľadísk – architektonického, technického či estetického. Každý si všímal inú stránku a na záver sme naše názory zhodnotili v tvorivej diskusii. Pozitívne sa k nej postavili aj investori a projektanti príslušných stavieb, a keď nám niečo bolo nejasné, rýchlo sme u nich získali odpovede. Tým sme sa snažili o čo najobjektívnejší pohľad.

Zhodli ste sa na jednotlivých cenách? Nemuseli ste použiť právo dvoch hlasov predsedu?
Keďže pri všetkých ocenených existovala zhoda, nemusel som využiť svoje právo. V tejto súťaži je široké rozpätie cien a skutočne sme mohli oceniť jednotlivé kategórie stavieb. Veľmi zaujímavá bola napríklad vodná elektráreň v Dobrohošti. Boli sme na ňu zvedaví, pretože takých elektrární nie je veľa, navyše, veľmi sa hodí do daného prostredia a bol by hriech nevyužívať vodnú energiu. Ocenili sme aj jej technický pokrok, lebo turbína nie je umiestnená zvislo, ale horizontálne.

K osobitým stavbám v tomto smere patrí aj hangár na bratislavskom letisku…
Áno, pri ňom nás oslovila konštrukcia. Projektanti nám ju detailne priblížili a my sme ju mohli zblízka vyhodnotiť. Zaujímavé boli aj obnovy historických stavieb. Pri Apponyiho paláci v Oponiciach sme privítali aj prístup pamiatkarov, ktorí boli prístupní pri nastavení objektu súčasnému komfortu, a pri Redute sme zase ocenili obrovský a kvalitný rozsah remeselných prác. Hoci sa vo všeobecnosti hovorí, že dobrých remeselníkov ubúda, pri týchto obnovách sa ukázalo, že to tak nie je.

Bol víťaz aj vaším favoritom?
Áno, bol.

V čom vás presvedčil?
Architektúra sídla spoločnosti GasOil engineering v Spišskej Teplici pri Poprade ma nadchla prepojením exteriéru administratívnej budovy s okolitým menším sídliskom. Skvelá je aj vnútorná dispozícia s nápaditou otvorovou konštrukciou, ktorá z každého miesta umožňuje pôsobivý výhľad na Vysoké Tatry. Keďže ide o počítačovú firmu produkujúcu teplo, zaujímala nás aj otázka šetrenia energiou. Využívajú rekuperačné vetranie, ale odporučili sme im tepelné čerpadlá v spojitosti s hĺbkovým vrtom. Povedali nám, že takéto riešenie majú pre každý prípad pripravené do budúcnosti.

Za progresívne technológie ste ocenili administratívnu budov BSP na bratislavskej Patrónke. Tá spĺňa vaše predstavy o šetrení energiou?
Áno, tejto budove som osobne navrhol udeliť Cenu Stavebnej fakulty STU v Bratislave za uplatnenie progresívnych technológií. Stavba je síce trochu architektonicky zatlačená do úzadia, ale kričať nemusí každý objekt. BSP má tepelné čerpadlo a aj obalový plášť je z tepelnoizolačného hľadiska riešený pre budúcnosť.

Verejnosť si však vybrala Wellness hotel Bystrá v Nízkych Tatrách. Vás nezaujal?
Tiež sme ho hodnotili pozitívne, len na rozdiel od stavby pod Tatrami wellness v Bystrej nevyužíva naplno okolité prírodné scenérie Nízkych Tatier. Architekt by sa možno bránil a argumentoval by orientáciou na svetové strany, ale nenašli sme výrazný prvok, ktorý by vynikal. Verejnosť však mala hendikep, lebo dielo hodnotila na internete prevažne na základe fotografií, a tie predsa len realitu skresľujú.

–>–>

V uplynulom období sa udiali dve závažné havárie – pád budovy v Bratislave a pád mosta v Kurimanoch. Bude to dostatočné memento pre slovenské stavebníctvo?
Žiaľ, tieto závažné havárie, pri páde mosta aj tragické, veľmi nepriaznivo ovplyvňujú verejnú mienku o poctivosti stavbárskeho remesla. Všetko nasvedčuje tomu, že v obidvoch prípadoch zlyhal ľudský faktor. V prvom prípade zlý statický návrh stropnej konštrukcie. V druhom prípade nevhodná voľba podpornej konštrukcie a jej nedostatočná kontrola. Malo by to byť dostatočné memento pre naše stavebníctvo. Počnúc skvalitnením projektov cez zásadnú zmenu verejného obstarávania až po kvalitné technológie a remeselné práce.

Prof. Ing. Puškár Anton, PhD. (1948) Pôsobí ako vedúci Katedry konštrukcií pozemných stavieb na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti sa venuje v oblasti teórie a konštrukcií pozemných stavieb – zameriava sa na obvodové plášte budov vrátane otvorových výplní, obnovu a modernizáciu budov. Je garantom bakalárskeho a inžinierskeho študijného programu.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.