Prekonáme Madrid aj Paríž. Bratislava sa novými mrakodrapmi od JTRE stane unikátom

Je to len pár dní, čo poznáme výsledky architektonickej súťaže na nové mrakodrapy od developera JTRE. Bratislava môže získať veže vysoké 260 a 184 metrov, čo by definitívne zmenilo to, ako ju vnímame dnes. Ich výstavba však prekračuje hranice Slovenska a dosahuje až európske rozmery. Bratislava totiž môže byť mrakodrapovým centrom Európskej únie.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Od národnej banky po mrakodrapové ikony

Nie je to tak dávno, čo najvyššou budovou v krajine bola Národná banka Slovenska v Bratislave. Budova vysoká 111 metrov držala toto prvenstvo dlhých 17 rokov, pokiaľ ju v roku 2020 nepredbehla veža Nivy Tower od HB Reavis. Objekt banky prekonala o 14 metrov a so svojimi 125 metrami sa na tri roky stala najvyššou budovou hlavného mesta i Slovenska.

Dynamický rozvoj metropoly napokon priniesol Bratislave aj prvý slovenský mrakodrap. V roku 2023 bola dokončená Eurovea Tower od developera JTRE (vtedajšia J&T Real Estate). Išlo o súčasť druhej etapy rozšírenia nákupného centra pri Dunaji, pričom do hlavného mesta priniesla bývanie v oblakoch. Eurovea Tower má výšku 168 metrov, 46 poschodí a 408 rezidencií, ktoré patria k najluxusnejším aj najdrahším v Bratislave.

Mrakodrap sa stal výrazným bodom bratislavskej panorámy a patrí medzi najvýznamnejšie počiny bratislavskej architektúry. Ešte nebol ani skolaudovaný a JTRE začal aktívne uvažovať o postavení ešte vyššieho mrakodrapu. V júni roku 2023 predstavil pozmenené plány s pozemkom, na ktorom mala pôvodne vyrásť East Tower – administratívna budova s kongresovým centrom.

Projekt bol naplánovaný na východnej strane Eurovea zóny s 25 podlažiami a výškou mierne presahujúcou 100 metrov. Podľa vtedy komunikovaných plánov tu JTRE overovali možnosť vzniku 250-metrového mrakodrapu. Na konci roku 2023 developer túto ideu skonkretizoval – postaviť nechcel jeden, ale hneď dva mrakodrapy, čím vzbudil pozornosť v celoslovenskom kontexte.

Podrobnosti opísal v Urbanistickej štúdii zóny Panorama City. Štúdia overovala dva varianty postavenia veží s výškou až 260 metrov na rohu Pribinovej a Košickej ulice a 180-metrovej veže (v druhom variante 137-metrovej) vedľa nej. Naša metropola by sa tak za veľmi krátke obdobie posunula od Národnej banky Slovenska k druhej najvyššej budove v Európskej únii.

Bratislava na európskej mape mrakodrapov

JTRE svoje úvahy neskôr pretavil do vyhlásenia medzinárodnej architektonicko-urbanistickej súťaže so svetovými menami. Jej výsledky sme spoznali len nedávno. V konkurencii renomovaných ateliérov zvíťazila holandská kancelária KCAP, ktorá v hlavnom meste navrhla mrakodrapy s výškou 260 a 184 metrov.

Čo to však znamená pre Bratislavu? Mesto s takmer 500-tisíc obyvateľmi by prekonalo miliónové európske metropoly ako Frankfurt, Madrid alebo Paríž. Stavba s výškou 260 metrov by sa definitívne dostala na druhé miesto v rebríčku najvyšších mrakodrapov v Európskej únii.

Dnes drží prvenstvo v tomto rebríčku Varso Tower v poľskej Varšave s výškou 310 metrov. Najvyššou budovou v Európskej únii je od roku 2022. Druhé miesto aktuálne patrí frankfurtskej Commerzbank Tower, ktorá má výšku 259 metrov. Znamená to, že bratislavský mrakodrap by ten nemecký prekonal len o jeden meter a budovu vo Frankfurte odsunul na tretie miesto.

Veža vo štvrti Eurovea City v Bratislave by len o tri metre prekonala ďalší frankfurtský mrakodrap Messetur s výškou 257 metrov, ktorý bol dokončený ešte v roku 1990. Okrem nemeckého centra mrakodrapov prekonávame aj to španielske, ktoré obsahuje hneď niekoľko budov vyšších ako 200 metrov. Panoráme Madridu dominuje Torre de Cristal s výškou 249 metrov, v tesnom závese je Torre Cepsa s 248,3 metra, Torre PwC má 236 metrov a Torre Emerador 230.

Miliónovými metropolami Nemecka a Španielska sa to však nekončí. Bratislava tromfne aj Paríž, kde aktuálne najvyšší mrakodrap Tour First dosahuje 231 metrov a druhý najvyšší Tour Hekla 220 metrov. Vežu vysokú 231 metrov, Torre UniCredit, má aj talianske Miláno.

Bratislava sa tak konečne dostane na európsku mapu mrakodrapov, a to veľkolepým štýlom. Návrh holandského ateliéru pripomína rukopis veží v Rotterdame, kde sa stavajú budovy s podobnou architektúrou. KCAP tak prinesie do hlavného mesta Slovenska špičkový návrh inšpirovaný svojím domovom. 

Zelená oáza, bývanie pre milionárov aj otázna infraštruktúra

Nové mrakodrapy prinesú hlavnému mestu niekoľko pozitív. Okrem spomenutého prenesú výškové ťažisko viac do strednej časti downtownu, kde vzniká väčšina veží. Dnes je toto ťažisko v réžii Eurovea Tower, ktorá sa nachádza príliš blízko Dunaja. Jeho prenesením sa konečne „rozbije” monotónna silueta veží, keďže väčšina budov – okrem Eurovea Tower – má výšku od 100 do 120 metrov.

Bratislava získa omnoho atraktívnejší profil. Výstavbou mrakodrapov by rovnako vznikla jedna z najväčších zelených oáz v Starom Meste, keďže by sa verejné priestory prepojili s existujúcimi priestranstvami budov Tower 115 a Landererova 12. Tento fakt potvrdila aj urbanistická štúdia, ktorá predurčila vznik parku s rozlohou až 7 300 štvorcových metrov, pričom plocha zelene by narástla 2,5-násobne.

V neposlednom rade Bratislava získa jedno z najdrahších a najluxusnejších bývaní v metropole, pričom už dnes možno predpokladať, že určené bude najmä pre bonitnejšiu klientelu. Dôležité bude pre JTRE osloviť dostatok klientov, ktorí si ich produkt môžu dovoliť. V Bratislava dnes žije niekoľko tisícok euromilionárov, čo môže byť pre developera pozitívum, ale aj výzva.

Čo je nateraz sporné, je kapacita dopravnej infraštruktúry v downtowne, na ktorú sa popri budovaní ikonických projektov akosi pozabudlo. Nárast dopravy sa v tomto území zvýšil a áut pribudlo. Developer JTRE pred pár mesiacmi zrekonštruoval a rozšíril križovatku Landererova – Košická – Prístavná pri Moste Apollo, čím Bratislava získala najmodernejšiu križovatku v meste.

Rozšírenie jazdných pruhov však nie je riešením pre nárast automobilovej dopravy, ktorá sa v horizonte rokov na toto miesto opäť vráti. Riešením je jej utlmenie a zriadenie infraštruktúry pre všetky druhy dopravy, čo do downtownu prinesie napríklad výstavba električkovej vetvy Košická. Po dobudovaní nových mrakodrapov však nemusí stačiť ani to. Pravdepodobne bude potrebné zrealizovať omnoho dramatickejšie zásahy do tamojšej dopravnej siete.

Najskôr v roku 2030

Výzvou bude taktiež samotná výstavba. JTRE je dnes jediný developer, ktorý už na Slovensku postavil mrakodrap. Disponuje preto všetkými predpokladmi na to, aby to dokázal aj druhý a tretí raz. Výstavbu možno predpokladať na niekoľko etáp, pričom začať by sa malo najvyššou vežou s výškou 260 metrov.

Samotným prácam však musí predchádzať hotová projektová dokumentácia a povoľovací proces, ktorý – vzhľadom na veľkoleposť zámeru – potrvá roky. Dnes je jasné, aj po tvrdeniach výkonného riaditeľa JTRE Pavla Pelikána, že Bratislava získa nový mrakodrap najskôr v roku 2030.

Bratislava sa zrealizovaním tohto projektu stane konkurencieschopnou metropolou v celoeurópskom kontexte. Nové mrakodrapy budú reflektovať najnovší pokrok v technológiách, materiáloch a integrácii inteligentných systémov. Bývanie vo výškach sa stane bežným aj u nás, pričom kľúčovú úlohu tu zohrajú pohodlie, kvalita, efektivita, funkčnosť a precíznosť v detaile.

Rozhodujúce budú najbližšie roky a napredovanie v projekte. Netreba zabúdať na to, že projekt Sky Park od svetoznámeho ateliéru Zaha Hadid Architects, ktorý ešte stále nie je dokončený, sa od začiatku výstavby v roku 2017 povoľoval neuveriteľných 11 rokov.