Prekračuje životnosť drevostavby 100 rokov?

O najčastejších chybách, ktoré sú spojené s realizáciou drevostavieb, či ich životnosti sme sa rozprávali s Ing. Petrom Filipom.

S akými poruchami moderných drevostavieb sa v praxi stretávate?

Poruchy drevenej fasády z paluboviek sú zapríčinené tým, že drevo mení svoju vlhkosť v priebehu roka. Navyše ustálená vlhkosť paluboviek predovšetkým na slnečných fasádach domu môže byť nižšia ako vlhkosť paluboviek v čase montáže a tým hrozí vyskočenie drážky z pera.

Riešenie: škára musí umožniť značný pohyb, to znamená voliť jednoduché riešenie – prekladané dosky, dosky s medzerami, či profily dosiek s perom, ktoré umožňuje prekrytie aspoň 10 mm (závisí samozrejme od šírky dosky).

Vyskočená drážka palubovky z pera

Drevená fasáda z paluboviek

Praskanie pohľadových stropných trámov opäť súvisí s vlhkosťou. Ide skôr o estetický problém. Všetci ho určite poznajú zo starých chalúp, kde trhliny dosahujú hrúbku často aj 20 mm. Ku chalupe takéto trhliny však patria. V prípade novostavieb je to diskutabilné. Prečo tento problém vzniká? Drevo dovezená na stavbu, pokiaľ ide o KVH rezivo, má vlhkosť 15 % (+/-3 %). Počas výstavby môže dom zmoknúť a vlhkosť dreva sa tak zvýši približne na 15 až 18 %. Podľa nemeckej literatúry je rovnovážna vlhkosť dreva pri vykurovanom dome 9 % (+/-3 %). To znamená, že drevo sa môže po prvej zime vysušiť až o 10 %. To predstavuje problém predovšetkým pri masívnejších profiloch, ktoré nie sú z lepeného dreva – trámy so šírkou nad 100 mm a výškou nad 220 mm. Dobré vysušenie trámov s väčším prierezom je problematickejšie.

Riešením je realizovať väčšie prierezy z lepeného lamelového dreva. To sa skladá z lamiel s hrúbkou 40 mm vysušených samostatne, čo je pomerne jednoduché. Výsledná vlhkosť dreva je 12 % (+/-3 %). Jedným z ďalších riešení je namiesto trámových stropov realizovať stropy doskové, napríklad z drevených kolíkovaných dosiek, ktoré sa skladajú z fošní s malým prierezom. Dobré vysušenie fošní je pritom jednoduchšie.

Pohľadový stropná trám s trhlinou takmer 20 mm

O vlhkostnom probléme zvýšených podláh nad terénom viem z počutia. Pokiaľ je dom založený na zvýšenej podlahe, je potrebné zabezpečiť dostatočné odvetranie priestoru pod podlahou. V opačnom prípade hrozí kondenzácia vlhkosti v tomto priestore, ktorá spôsobuje degradáciu konštrukcií pod základmi a na fasáde.

Aká je životnosť drevostavby?

Tu by som rád uviedol niekoľko príkladov. Napríklad v Čechách, predovšetkým v oblastiach českého pohraničia v Sudetoch sa zachovalo veľké množstvo zrubových domov – dreveníc, ktoré majú často aj 150 rokov. To znamená, že boli postavené v rokoch 1840 až 1900. Je udivujúce, že väčšina z nich je v dobrom stave a to aj napriek tomu, že ich pôvodní majitelia a stavitelia už dávno opustili (boli vyhnaní) a množstvo z nich nie je príslušne udržiavaných.

Chalupa „šumavského“ typu

Detail zrubovej stavby v Českom stredohorí

Chalupa v Labskom údolí, Děčín

Pred časom sme zas pracovali na rekonštrukcii drevenej vily z tridsiatych rokov 20. storočia. Dom bol postavený z dreva systémom, ktorý pripomína americký two by four. Osemdesiat rokov starý dom nevykazoval žiadne poruchy, preto sa pri rekonštrukcii mohla zachovať pôvodná drevená konštrukcia. V USA sme napríklad videli dom, ktorý sa vzhľadom nelíšil od ostatných. Išlo o taký ten klasický viktoriánsky štýl rozšírený predovšetkým na východnom pobreží v Novom Anglicku. Keď sme zahájili práce na odstránení existujúceho šindľového obloženia fasády, odkryli sme konštrukciu, ktorá už na prvý pohľad vyzerala veľmi staro. Tvorili ju staré hranené fošne stužené dreveným debnením (namiesto doskového materiálu).

Hneď nám bolo jasné, že tento dom tu už nejaký ten piatok stojí. Keď nám majiteľ prezradil, že dom pochádza z roku 1840, bolo moje prekvapenie ešte väčšie. Dobrým príkladom sú chrámové stavby v Japonsku. Mal som možnosť ich zahliadnuť pri mojej nedávnej ceste do tejto zaujímavej krajiny. Podľa môjho názoru patria medzi najstaršie drevené stavby na svete, ich vek je 500 až 800 rokov.

Stĺpy chrámu blízko Nary, staré viac ako 500 rokov

Nara – chrám veľkého Budhu – najväčšia drevostavba na svete. Pochádza z 8. storočia, znovu postavená v roku 1808 po požiari. Teda 200 rokov stará budova. Pôvodná bola o tretinu väčšia.

A teraz späť k otázke. Životnosť drevostavieb je pri správnom návrhu a údržbe takmer neobmedzená a značne prevyšuje morálnu životnosť domu. Pri zvážení životnosti zrubových stavieb v českom pohraničí 100 až 150 rokov, pričom beriem do úvahy, že sú postavené systémom, kde jedna konštrukcia zabezpečuje nosnú funkciu a zároveň je vystavená aj poveternostným vplyvom, k čomu pri moderných drevostavbách nedochádza (vo väčšine prípadov je chránená), som dospel k záveru, že moderné drevostavby majú dlhšiu životnosť ako uvedené zrubové stavby. Môj odhad je 100 až 400 rokov.

Sú nejaké obmedzenia pokiaľ ide o strešnú konštrukciu?

Zatiaľ som sa s nimi nestretol.

Aké spôsoby založenia sú pri realizácii drevostavby vhodné?

Drevostavbu možno realizovať na základovej doske, základových pásoch, zvýšenej drevenej podlahe nad terénom (nevyhnutné priestor pod podlahou vhodne odvetrať).

TEXT: Ing. Petr Filip, Chytrý dům, s. r. o., wad
FOTO: Ing. Petr Filip