Prestavba a revitalizácia komplexu elektrární v Žiline

23. septembra 2015

Partneri sekcie:

Prístup investora v tomto projekte patrí medzi tie príkladné a nasledovaniahodné. Minulý rok na konci októbra vyhlásil verejnú anonymnú architektonickú súťaž, ktorej sa zúčastnilo 11 tímov. V januári 2015 odborná porota vybrala víťazný návrh a dnes s jeho autormi investor finalizuje projekt a verejnosť im cez rôzne sprievodné aktivity vidí takmer do kuchyne.

Projekt prestavby a revitalizácie komplexu elektrární v Žiline rieši polyfunkčný blok v centre mesta vymedzený ulicami Republiky, Kukučínova a M. R. Štefánika a Považskou galériou umenia. Nárožná funkcionalistická administratívna budova postavená v 40. rokoch 20. storočia od renomovaných architektov Františka Bednárika a Ferdinanda Čapku bola v roku 2011 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku spolu s budovou bývalej ciachovne z roku 1907 situovanej vo vnútrobloku. Investor, spoločnosť Istrofinal KN, si uvedomuje nevyhnutnosť citlivej rekonštrukcie pamiatkovo chránených objektov a ich vhodného začlenenia do nadčasového a funkčne variabilného celku.

Vo vnútrobloku vzniklo medzi Považskou galériou umenia a bývalou ciachovňou zaujímavé predpolie oboch objektov s potenciálom na kultúrne využitie.

Adaptácia bez strát

Víťazom súťaže sa stalo architektonické štúdio PLURAL, Martin Jančok a Michal Janák – na návrhu spolupracovali s Michalom Marcinovom, Janou Pajchlovou, Ľubomírou Blaškovou a Ivanou Čobejovou. Dôležitým aspektom návrhu bola podľa autorov adaptabilita a možnosť etapizácie výstavby: „Komplex v takejto mierke totiž nie je možné uchopiť v jednom definitívnom geste. Je nutné si uvedomiť, že počas procesu projektovania, výstavby, ale najmä počas prevádzky budov sa vyskytnú nové situácie, na ktoré sa bude musieť projekt adaptovať, bez toho aby ,stratil tvár‘.“ Navrhovaným objektom nepredpisujú konkrétne funkcie, ide skôr o typologické formy s viacerými možnosťami využitia. Architekti existujúci blok s prístavbami zo 60. a 90. rokov minulého storočia premodelovali a doplnili novými objemami.

Odstup novej výstavby od PGÚ ponecháva dostatok voľného verejného priestoru, čím ľahšie vtiahne pasantov dovnútra.

Ide napríklad o bytový dom na mieste prvej administratívnej budovy elektrární. Novostavba bude rešpektovať výškovú hladinu ulice Republiky, na opačnej strane bloku ju doplní objekt s rovnakou výškou aj proporciami. Architekti svojím návrhom vytvorili samostatne stojacej budove Považskej galérie umenia (PGU) vo vnútrobloku nové veľkorysé predpolie, čím vyzdvihujú jej význam v danom území. Prerušením zástavby umožňujú pasantom prejsť do vnútrobloku a objaviť novovytvorené mesto v meste – bohaté na rôznorodé funkcie a s verejným priestorom s rôznymi stupňami intimity. Pre architektov celý komplex predstavoval výzvu: „Prioritou bolo vytvorenie skutočne mestského prostredia, svojou mierkou a formou. Blok vo svojom vnútri vymedzuje verejný priestor s ťažiskom na osi medzi ciachovňou a novým vstupom do PGU. Na tomto mieste vznikol rozptylný priestor a vo dvore galérie je vyvýšené pódium.

Zmena výškovej úrovne zreteľne opisuje územie patriace PGU – vytvára jej (dnes chýbajúci) vlastný nástupný priestor, slúži ako terasa kaviarne, obslužná rampa galérie a zároveň galériu prepája s ciachovňou a s jej novým kultúrnym využitím. Sekundárny rozptylný priestor pred hlavnou sálou ciachovne, v ,závetrí‘ z jej východnej strany, poskytuje miesto na expanziu aktivít kultúrneho centra do exteriéru – do exteriérovej galérie. Charakter vnútrobloku sa smerom na juh postupne mení na intímnejší a v najjužnejšej časti slúži najmä obyvateľom bytových domov.“ Architekti pod celým blokom navrhli parkovaciu garáž. Jej strecha sa stane dvorom, na pochôdzne plochy vybrali štrk – prírodný povrch, ktorý zadržiava dažďovú vodu a je typický pre mestské parky.

Dispozície jednotlivých bytov budú variabilné.

Novostavby bez honosnosti

Nové objekty hovoria súčasným architektonickým jazykom, architekti obhajujú ich zjavnú formálnu zdržanlivosť snahou o nadčasovosť s možnosťou prirodzeného splynutia s existujúcou zástavbou. Bočným fasádam obytných blokov prisúdili formou otvorených zimných záhrad komunikačnú úlohu. Dispozície jednotlivých bytov sú variabilné, keďže architekti sa vyhli nosným konštrukciám. Metodiku obnovy existujúcich objektov autori víťazného návrhu odstupňovali: od konzervatívnej obnovy autentických častí pamiatkovo chránenej budovy administratívy elektrární (od architektov Čapku a Bednárika) cez akceptovanie neskorších zásahov až po zásadnejšiu prestavbu a odstránenie niektorých dostavieb bloku zo 60. a 90. rokov 20. storočia. Investične veľkorysý projekt je momentálne v štádiu detailnejšieho rozpracovávania a príprav na neskoršie stavebné konanie. Ostáva len dúfať, že tak ako dnes s radosťou predstavujeme architektom vizualizované ambiciózne plány s požehnaním developera, budeme môcť o pár rokov napísať aj o návšteve zrealizovanej stavby.

Nárožnú funkcionalistickú budovu zo 40. rokov 20. storočia, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, začlenili architekti spolu s novostavbami do funkčného celku.