Prestavba mlyna na bývanie: Býva tu sám architekt

Mnohé pôvodne hospodárske stavby dnes po rekonštrukcii nachádzajú uplatnenie ako bývanie. Nielen víkendové, ale trvalé. Starý mlyn v CHKO Křivoklátsko v ČR je špecifický prípad. Jeho západná časť bola zrekonštruovaná na účely trvalého bývania už v deväťdesiatych rokoch, východnú si nedávno premenil na moderné bývanie so silnou charizmou architekt Tomáš Petrášek.

Rekonštrukcia starého mlyna (pôvodnej papierne) sa uskutočnila v dvoch etapách. Keď architekt dostal ponuku prispôsobiť si na bývanie neupravenú východnú časť, pripomínajúcu skôr vežu ako dom, západná už bola zrekonštruovaná.

A tak musel pri premene brať do úvahy charakter už obnovenej časti. Medzi nimi je deliaca stena, stavba zvnútra funguje prakticky ako dvojdom. Táto deliaca stena bola pôvodne štítová, v 40. rokoch minulého storočia bola k pôvodnému domu pristavená ďalšia časť.

Prepojené, ale nie na úkor súkromia

V pôvodnej časti starého mlyna bývajú rodičia architektovej manželky. Obe časti sú prepojené v suteréne a na druhom podlaží, ale nie na úkor súkromia. Prestavba mlyna na bývanie – teda aj jeho druhej časti – priniesla novú veľkorysú bytovú jednotku.

Niektoré malé okná architekt nahradil veľkými, pribudla pobytová terasa na úrovni kuchyne s kovovým mostíkom. Vstupná časť dvora má esprit sala terreny, otvorenej stavby typickej pre barokové záhrady. Južná fasáda bola na želanie rodičov (až na malé zvýšenie parapetu jedného okna) zachovaná.

Cesta za svetlom

V interiéri na prvý pohľad zaujme vertikálne členenie s otvorenými priestormi na každom podlaží. Poschodia spája schodisko osvetlené zhora. Jeho motívom je cesta za svetlom a maximálne „zobytnenie“ schodiska.

Na zvýšenom prízemí sa nachádza detská izba so šatníkom a kúpeľňou, na prvom podlaží obývačka s kuchyňou. Podkrovie patrí spálni a pracovni. Nachádza sa tu aj druhá kúpeľňa. V suteréne je ateliér, sauna a technická miestnosť.

V hlavnej úlohe bytové textílie a obrazy

Zaujímavosťou je, že v interiéri nájdete väčšinou len nábytok z 50. až 80. rokov 20. storočia alebo originálny nábytok často z pôvodných materiálov. Špeciálny význam majú bytové textílie. V obývačke dominuje autorský koberec – spoločné dielo textilnej výtvarníčky a architektovej manželky.

Výrazná je tiež unikátna tapiséria v priestore nad schodiskom. Koberec v pracovni je dielom Antonína Kybala. Nemenej dôležitú rolu pri vytváraní atmosféry interiéru hrajú obrazy od Viléma Baleja, architektovho kamaráta zo študentských čias.

Industriálny štýl bol jasný už od začiatku

„Od začiatku bolo mojím zámerom nadviazať na industriálny charakter stavby, a to najmä zachovaním veľkých otvorených priestorov s pôvodnými trámovými stropmi na každom podlaží. Pri prestavbe sme použili najmä drevo, kov, štukové omietky a cementovú stierku. Stavba je riešená v mnohých ohľadoch ekologicky s dôrazom na maximálne využitie toho, čo už existovalo,“ vysvetľuje svoj zámer Tomáš Petrášek.

Mohlo by vás zaujímať: Nezľakli sa a schátralý mlyn v Štiavnických vrchoch si prerobili na úžasné bývanie