Prístavba domu v Čachticiach vzdáva poctu tehle

Areál niekdajšej tehelne v Čachticiach, ktorý je bezpochyby majstrovsky revitalizovaný architektom Pavlom Paňákom, získal novú prístavbu. Zapadá do mozaiky pozoruhodných objektov, z pomedzi ktorých bol doteraz výrazný najmä ateliér - revitalizované ruiny dedinskej tehliarskej pece.

Rozsahom malý objekt v sebe integruje koncentrované uvažovanie o podstate architektúry. Výsledné dielo je nositeľom mnohovrstevných atribútov – zhmotnenie kultivovanosti, citu, sémantiky a vzťahu k miestu.

Pavol Paňák v prístavbe kóduje svoj osobitý pohľad na architektúru. Vrství zrelosť poznania a autorský dôvtip. Návrh prístavby je ukotvený v poznaní „starého“, pričom mechanicky nenapodobňuje. Zároveň je autonómny v nekompromisnosti „nového“, keď originálne prezentuje poznanie a pochopenie súvislostí a vzťahov.

Výsledné dielo nadväzuje na historický vývoj vidieckeho domu. Je pričlenené k existujúcej stavbe a súčasne ho modifikuje, keď pracuje s figúrou rezu domu s gánkom.

Prevýšená izba

Prístavba je novou obytnou izbou, ktorá nadväzuje na pôdorysnú i rezovú siluetu existujúceho domu. Autor rozvíja tému vnútorného otvoreného priestoru v obryse vonkajšieho východiskovo predurčeného plášťa.

Architekt Paňák vynecháva obvyklý strop medzi obytným priestorom a krovom. Komponuje prevýšenú izbu s vloženou emporou, dômyselne pracuje s rozhraním priečnej osi voči pozdĺžnym osiam krovu a priestorov izby, respektíve gánku. Výsledkom je vyvážená geometrická kompozícia.

Nad masívnym obvodovým múrom je oceľový krov s tehlovou výplňou. Prostá lomená plocha zo starých pálených tehál nadobúda dekoratívny charakter. Odkazuje na Semperovo učenie o pôvode konštrukcií a je zhmotnenou poctou tehle i genius loci.

Surové materiály

Paňák osobitým spôsobom ctí prácu s architektonickým prázdnom interiéru. Pracuje s reverznými odtlačkami objemov knižnice a krbu vo vonkajšom plášti stavby, či osadením skulptúry schodiska k vloženej empore, alebo rámcuje obrazy krajiny v prísne vyrezaných okenných otvoroch.

Interiér preberá estetiku „hrubej stavby“. Všetky povrchy (tehla, vápenná omietka, betón, kov, preglejka) sú bez sekundárnej povrchovej úpravy. Architekt kladie dôraz i na stavebno-fyzikálne vlastnosti stavby.

Objekt disponuje akumulačnými vlastnosťami s tepelnou zotrvačnosťou vyrovnávajúcou amplitúdy exteriérových tepelných rozdielov a ziskov z insolácie. Tomu napomáha materiálová báza stavby, zasklenie gánku / portiku a zastrešenie dvomi o seba opretými keramicko-oceľovými stropnými doskami / krovom.

Architektúra prístavby domu, ako aj celého areálu bývalej tehelne v Čachticiach, prezentuje citlivosť architekta Paňáka, jeho vzťah k pôvabu a súzneniu materiálov a konštrukcií, z ktorých reflektujúc okolie vystavia telo architektúry a jej priestory.