Prístavba múzea moderného umenia Danubiana

Danubiana je ozdobou polostrova v Hrušovskej zdrži už od roku 2000. Jej prístavba vzišla z potrieb rozšírenia expozičných priestorov existujúcej budovy múzea. Stavebné práce sa začiatkom septembra po necelých 18 mesiacoch ukončili a výsledkom je zväčšenie celkovej podlažnej plochy z 1 500 na takmer 4 000 m².

Hladený podlahový poter Fortedur Wet dodala spoločnosť Fortemix	Celosklenené priečky a sklenené obklady a zrkadlá	Realizácia fasádneho obkladu doskami FibreC
Elektrická požiarna signalizácia – EPS, Hlasová signalizácia požiaru – HSP, Elektrický zabezpečovací systém – EZS, Kamerový systém -CCTV, Štruktúrovaná kabeláž – ŠK, Parkovací systém, Vstupenkový systém, Telefónna prípojka, WIFI zariadenia	Spoločnosť Rigips dodala o.i. systémové riešenia Rigistabil, 4PRO, ako aj špeciálny podhľad na chladenie a vykurovanie

Danubiana je fenomén, ktorý sa nedá obísť. Je taká výrazná, že do nej jednoducho musíte zájsť. Podobne ako v prípade dánskej Louisiany nachádzajúcej sa neďaleko Kodane, aj do Danubiany treba ísť na dlhší výlet. Hoci aj na pol dňa. Odmenou je zážitok z ucelenej koncepcie architektúry a výstavnej inštalácie, ako aj z prechádzky po sochárskom parku spojenom s okolitou prírodou. A tá je najmä v znamení vody. „Tvar nových pavilónov je metaforou vody a všadeprítomnej rieky, ktorá ovláda a určuje charakter celého okolia,“ približuje návrh Ing. arch. Ján Kukuľa. „Strecha – ako jemne sa vlniaca vodná hladina, lemujúca brehy a obtekajúca archu pôvodnej budovy – je zároveň pokračovaním a rozšírením sochárskeho parku. Voľne usporiadané výstavné pavilóny pod ňou evokujú premenlivosť riečneho dna – štrk, balvany, vraky, vegetáciu.“

Archa a nové pavilóny
V prístavbe sa nachádzajú prevažne priestory s trvalou expozíciou slovenského, holandského a medzinárodného umenia. Nové výstavné priestory svojou rôznorodosťou poskytujú široké možnosti prezentácie umeleckých diel – introspektívne intímne sály sa striedajú s otvorenými flexibilnými priestormi, priechody medzi uzatvorenými priestormi ponúkajú priehľady na vodnú hladinu alebo sochársky park. „Pri komponovaní nových pavilónov sme rešpektovali dominanciu archy galérie, ktorej návrh pochádza ešte od architekta Petra Žalmana,“ hovorí architekt Kukuľa. „Naším zámerom bolo vytvoriť pôvodnej arche akési podhubie a dosiahnuť jednotu starého a nového v symbiotickom vzťahu s novou energiou.“

Dôležitým faktorom v prípade nových výstavných pavilónov, ktoré sú radené lineárne pozdĺž brehu pod zjednocujúcou zvlnenou strechou, bola podľa architekta aj organizácia pohybu návštevníkov od vstupu smerom dovnútra areálu. Po prechode vstupnou časťou s veľkorysým a inšpiratívnym artshopom a recepciou sa návštevníkom otvára niekoľko možností prehliadky areálu. Noví návštevníci môžu využiť trasu vedúcu cez nové pavilóny s trvalou expozíciou až do novej kaviarne Po výhľade na zadný sochársky park majú potom možnosť prezrieť si aj aktuálnu výstavu v pôvodnom objekte. Pravidelný návštevník môže v prípade pekného počasia uprednostniť prechod predným sochárskym parkom, prípadne využiť schodisko na plochú strechu umiestnené hneď za priestorom recepcie, odkiaľ sa k pôvodnej budove dostane strešnou promenádou.

Bez prehrievania
Opláštenie stavby je kombináciou zasklených stien (prevažne orientovaných na severovýchod) a plných blokov výstavných sál s prevetrávanou fasádou. Zasklené steny pozostávajú z vysokokvalitných izolačných trojskiel s hodnotou tepelného odporu Ug = 0,6 a tieniacim súčiniteľom g = 36, čím sa dosahuje vysoká miera tepelnej izolácie pri minimálnej redukcii denného osvetlenia vnútorných priestorov. Plné časti fasády tvoria nosné steny z liateho železobetónu so zateplením z minerálnej vlny a s prevetrávanou fasádou z veľkoformátových betónových prefarbených panelov s rozmermi 1,2 × 3,6 m, ktoré sú vystužené mriežkami zo sklených vlákien. Predná hrana charakteristického prvku budovy – zvlnenej atiky – je zrealizovaná z predpatinovaného titánzinkového plechu fixovaného na podklad bez klasických vystupujúcich falcovaných spojov. Južná obvodová stena vstupného foyer je z priesvitných, ale nepriehľadných panelov z profilovaného skla s tepelnoizolačnými vložkami zo sklenej vlny. Výsledné mliečne svetlo zabezpečuje dobré presvetlenie vstupných priestorov bez nežiaduceho prehrievania.

Tepelný komfort
Z technologického hľadiska je zaujímavé využitie geotermálneho potenciálu podzemnej vody, ktorá je vďaka polohe múzea k dispozícii v hojnej miere a s pomerne stabilnou teplotou. Táto voda je dvoma čerpacími studňami privedená k tepelným čerpadlám, ktoré v zimnom období fungujú ako zdroj tepla a v letnom zase ako zdroj chladu. Teplo, resp. chlad, je do vnútorných priestorov odovzdávané cez (chladené) stropy s kapilárnymi rohožami omietanými sadrovou omietkou. Rohože sú inštalované takmer pod celou plochou plochej strechy. Vďaka tomuto systému sa tak na pomerne členitom a rozľahlom pôdoryse dosiahla rovnomerná distribúcia tepla a chladu, a to dokonca bez viditeľných stropných jednotiek. Vzduchotechnické jednotky s rekuperáciou zabezpečujú prívod čerstvého vzduchu do všetkých vnútorných priestorov a k zaskleným stenám cez podlahové výustky.

„Aj osvetlenie nadväzuje na aktuálne trendy,“ hovorí Ján Kukuľa. „Vo výstavných priestoroch sú inštalované výlučne LED reflektory, ktoré z momentálne dostupných svetelných zdrojov dosahujú najlepší pomer príkonu a svietivosti. Osvetlenie je kombináciou rovnomerného osvietenia stien (tzv. wall washing) neutrálnym bielym svetlom, imitujúcim denné osvetlenie, a bodového osvietenia obrazov (tzv. spot lighting) teplejším bielym svetlom, zvýrazňujúcim kvality vystavovaných sôch a obrazov.“

Nová Danubiana sa po dostavbe stala najväčším múzeom moderného umenia na Slovensku. Idea jej zakladateľa Gerarda Meulensteena z Eindhovenu a výkonného riaditeľa Danubiany Vincenta Polakoviča sa po štrnástich rokoch svojej existencie pretavila do novej kvality. Dnes je Danubiana pološtátnou kultúrnou inštitúciou, ktorá by sa po 20 rokoch mala stať majetkom štátu. Zostáva veriť, že aj potom si udrží svoje výsadné miesto na kultúrnej mape Slovenska.

Prístavba múzea moderného umenia Danubiana
novostavba
Vodné dielo Gabčíkovo – stupeň Čunovo, k. ú. Hanuliakovo  
Autori architektonického riešenia: Ing. arch. Ján Kukuľa, Ing. arch. Jozef Jakuš  
Projektant architektonickej časti: Atelier 008  s. r. o.  
Projektant – statika stavby: Ing. Marián Halvoň   
Hlavný zhotoviteľ: AVA-stav, s. r. o.  – lider združenia CFE Hungary  
Hlavný stavbyvedúci: Ing. František Kováč
Stavebník: Danubiana – centrum moderného umenia, n. o.   
Dozorná činnosť:  Ing. Robert Helm, Ing. Jozef Markulják, Ing. Ladislav Hoffmann     
Celkové investičné náklady bez DPH: 5,0 mil. €
Stavebné náklady bez DPH: 4,4 mil. €
Lehota výstavby: 03/2013 – 09/2014 

TEXT: Ľudovít Petránsky
FOTO: Dano Veselský