Prívetivý interiér školy v priestoroch zámku

Be Open je škola nachádzajúca sa v rozprávkových priestoroch zámočka s obrovským parkom. Priamo na ňu nadväzuje Montessori materská škôlka Be Happy. Za návrhom oboch interiérov stojí štúdio Opálka Design pod vedením Matúša Opálku.

Budovu zámku, postavenú v druhej polovici 19. storočia v novorenesančnom štýle, začali na školské účely využívať po druhej svetovej vojne.

Keď štátnu školu a škôlku zrušili pre nedostatok dotácií, mestská časť v tendri uprednostnila návrh, ktorý pokračoval v tradícii vzdelávania.V zámočku tak vznikla súkromná základná škola spolu s Montessori materskou škôlkou, obklopená parkom plným storočných stromov.

Osem mesiacov práce

Zámerom projektu bolo pokúsiť sa tento krásny exteriér a jeho energiu prepojiť s interiérom a zároveň nechať vyniknúť pôvodné prvky. „Interiér zámku mal na sebe pred rekonštrukciou strašne veľa vrstiev a zásahov, ktoré neboli veľmi vydarené. Nezohľadňovali dôležitosť a históriu budovy,“ hovorí Matúš Opálka.

„Dispozícia bola rozdelená priečkami na veľa malých miestností. My sme preto chceli interiér od tých zásahov vyčistiť a nechať v priestore vyznieť čo najviac pôvodných historických prvkov. Dispozíciu sme chceli vrátiť do pôvodného stavu a celý interiér čo najviac otvoriť, aby pôsobil vzdušne, útulne a zároveň veľkolepo.“

Aj samotné zadanie projektu si žiadalo vytvorenie vzdušného a funkčného priestoru. Dizajnérovi záležalo na tom, aby sa podarilo zachovať a zrenovovať pôvodné prvky. V škole tak stále slúžia pôvodné dvere či žulové schody, parkety v učebniach, ale aj pôvodné klenby a dekoračné lišty.

„Tie sme pri vstupe doplnili novými štukovými sadrovými lištami na stenách, ktoré dotvárajú a umocňujú prvý dojem zo vstupu do historického zámku,“ vysvetľuje Opálka. Ústredná miestnosť telocvične, slúžiacej aj ako hlavný stretávací bod, bola ponechaná bez väčších zmien.

Jej dôležitosť podčiarkujú repasované dvere natreté žltou farbou. Dizajnérom sa podarilo zachrániť pôvodnú hviezdicovú čierno-červenú cementovú dlažbu, ktorá vďaka svo­jim nedokonalostiam kontrastuje s bielymi, novonatretými stenami.

500 žeriavov

Zvolená farebnosť je ladená do prírodných tlmených odtieňov s občasným prekvapivým akcentom. Vzhľadom na detský kolektív by sa niekomu mohla zdať táto voľba ako príliš sofistikovaná.

„Ľudia nám hovorili, že sme odvážni, keď máme v triedach biele neumývateľné steny, a že je naivné navrhnúť sklenené bezrámové dvere, veď predsa deti ich rozbijú atď. My sme sa však rozhodli inak. Jednou z hlavných myšlienok školy je predsa viesť deti k prevzatiu zodpovednosti za svoje správanie,“ opisuje dizajnér.

„Estetickosť a čistota celého priestoru, kde deti trávia väčšinu svojho času, nám pripadajú veľmi dôležité, pretože veríme v to, že estetické prostredie deti formuje.“ Škola aj škôlka majú veľa spoločných prvkov, ale k obom sa pristupovalo inak.

V škôlke napríklad museli dbať, aby si malé deti nepripadali stratené v priestore s vysokými stropmi. Minimalistické vybavenie a jemné farebné ladenie dávajú vyniknúť hravým doplnkom a detailom. Origami vtáčiky a oblaky z tvrdého papiera opticky znižujú vysoký strop a vnášajú do priestoru nečakaný moment.

Spôsobu výučby vyhovuje aj zvolený nábytok: pohyblivé lavice si môžu deti preskladať podľa individuálnych potrieb či aktuálnych skupinových projektov.

Vnútorné priestory školy odrážajú pokrokový spôsob výučby a sú ústretové nielen k deťom, ale ponúkajú zázemie i pre rodičov a pedagógov, a to vo forme kaviarne a spoločenskej miestnosti.

Deti si tu môžu urobiť čaj či pripraviť desiatu. Rodičia si môžu dať kávu pred odchodom do práce či pri spoločnom rozhovore s učiteľom a dieťaťom.

Poriadna škola

Zrekonštruované boli dve poschodia. Na prízemí v ľavom krídle zámku sa nachádza škôlka so samostatným vstupom, šatňami, záchodmi, s miestnosťou na spanie, kuchyňou a jedál­ňou a so samotnou veľkou herňou.

V druhej polovici zámku je vstup do školy, chodby, šatne, kaviareň, výdaj jedla so zázemím, šatňami a hygienické zázemie. Na druhom poschodí sú to štyri veľké učebne, toalety, chodby a telocvičňa.

Prečítajte si tiež: Děti v kontaktu s dobrou architekturou

„Najzložitejší zásah znamenalo prepojenie kuchyne a jedálne, aby sme tak vytvorili veľký otvorený priestor. Museli sme zasiahnuť do nosnej steny, staticky ju spevniť a podoprieť oceľovými prekladmi,“ hovorí M. Opálka.

„Tie sme nechali priznané aj spolu s odhalenými tehlami. Pod preklady sme umiestnili ostrovček s výrazným osvetlením a vytvorili sme tak centrálny bod, kde sa stretávajú rodičia s učiteľmi a deťmi každé ráno.“ V druhej fáze projektu bude nasledovať rekonštrukcia podkrovia.

V ňom sa už teraz nachádzajú ďalšie učebne na cudzie jazyky, výtvarnú výchovu či chémiu. Aj keď bola krása dôležitým aspektom, autori pri návrhu dbali na bezpečnosť, správne navrhnuté svetelné podmienky aj flexibilitu priestoru.

Výsledkom úzkej spolupráce medzi dizajnérmi a pedagógmi je priestor, ktorý spĺňa všetky kritériá a možno ešte niečo viac.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2019.