Projekt, na ktorý čaká celá Bratislava. Nový Istropolis spravil obrovský krok vpred

Starý je už definitívne zbúraný a nový čaká na spustenie výstavby. Projekt Nového Istropolisu je najvýznamnejším zámerom v Bratislave za posledné roky. Nahradí dnes už bývalú budovu Domu odborov Istropolis, ktorého zánik v minulosti vzbudil mnoho vášní. Zanedbaná zóna na Trnavskom mýte môže nabrať nový dych práve vďaka atraktívnemu multifunkčnému komplexu, ktorý už odsúhlasilo aj hlavné mesto. Dnes sa projekt opäť posúva, a to veľmi dôležitým rozhodnutím.

Bratislave chýba kultúrno-kongresové centrum. Akýsi bod, kde sa budú konať prestížne medzinárodné udalosti, kongresy, domáce podujatia či kultúrne akcie. Za takúto stavbu bol v minulosti považovaný Dom odborov Istropolis, dielo architektov Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka a Ľubomíra Titla. 

Projekt sa budoval dlhých 25 rokov, po rôznych etapách premien a množstva problémov vyriešených za pochodu bol finálne dokončený v roku 1981. Celková majestátnosť Istropolisu bola posilnená aj obkladom z kubánskeho mramoru od Fidela Castra. Hlavné mesto tak získalo komplex budov, ktoré 41 rokov vypĺňali parcelu na Trnavskom mýte. 

Dom odborov však posledné roky nezadržateľne chátral, budova bola ekonomicky nerentabilná, zanedbaná a minimálne využívaná. Kolos sa napokon dočkal svojho osudu v roku 2022 – developer Immocap v druhej polovici januára 2022 začal s odstraňovaním Istropolisu.

Toto rozhodnutie nakoniec vyvolalo vášne verejnosti – časť bola za jeho zbúranie, časť sa ohradzovala, že ho nemožno zbúrať. Dom odborov ale nebol chránený statusom národnej kultúrnej pamiatky, aj keď jeho architektúra bola na solídnej úrovni a sčasti išlo aj o umelecké dielo. Napriek tomu to bola stará, finančne neudržateľná stavba, do ktorej sa dlhé roky neinvestovalo a nespĺňala ani súčasné nároky na prevádzku. Istropolis sa skrátka nedal zachrániť.

Čo sa ale dalo zachrániť boli umelecké diela či mobiliár. Ako pre redakciu ASB potvrdil riaditeľ developmentu Immocap, Jakub Gossányi: „Stoličky, stolíky, sedačky, keramické kvetináče, dizajnové nerezové popolníky či klavíry dostali nových majiteľov v bratislavskom kultúrnom a kreatívnom centre Nová Cvernovka, či v centre pre seniorov v správe Miestneho úradu Bratislava – Nové Mesto.” V spolupráci so samosprávou a mimovládnym sektorom zase našlo využitie aj 1 000 kusov sedenia. 

Ďalšie inventárové vybavenie, mobiliár či technika boli venované slovenským múzeám, či známym bratislavským podnikom. „Informačný panel od známeho slovenského výtvarníka a akademického sochára Olega Fintoru rozšíril zbierku exponátov Slovenského múzea dizajnu. Zrkadlový systém nájde verejnosť v Kunsthalle. Bustu Františka Zupku od sochára Jána Kulicha, ktorá bola pri akvizícii nájdená v pivnici objektu, Immocap daroval Kulichovmu múzeu v Zvolenskej Slatine,” špecifikuje Jakub Gossányi. 

Celkový koncept novej podoby multifunkčného projektu predstavil developer Immocap na začiatku tohto desaťročia. Víťazom medzinárodnej súťaže sa stala holandská architektonická kancelária KCAP, ktorá v spolupráci s nemeckým štúdium Cityförster nakreslila development s názvom Nový Istropolis. Ten bude spĺňať dlhoočakávanú kultúrno-spoločenskú funkciu, pričom navrhnuté tu sú aj rezidenčné a kancelárske objekty. 

Developer tak predstavili projekt, ktorým Bratislava nedisponuje už niekoľko desaťročí – reprezentatívny komplex s atraktívnou architektúrou, ktorý sa môže stať minimálne rovnako úspešným, akým bol kedysi Dom odborov Istropolis. 

Tento zámer získal prvé dôležité povolenie v apríli roku 2023. Hlavné mesto vydalo na projekt Nového Istropolisu súhlasné záväzné stanovisko, čím potvrdilo súlad s územným plánom. Išlo o prvý zásadný míľnik, na základe ktorého mohol projekt pokračovať v povoľovacom procese. Aj napriek zelenej od mesta ešte stále prebiehalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA. 

Dnes nastal druhý zásadný míľnik. Nový Istropolis právoplatne prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti. Nový Istropolis týmto rozhodnutím spravil obrovský krok smerom k vybudovaniu nového kultúrneho srdca Bratislavy. 

„Máme veľkú radosť, správoplatnenie EIA považujem za veľký úspech nášho skvelého tímu. Môžeme sa tak ďalej posunúť v košatom povoľovacom projekte, aby sme mohli na Trnavské mýto priniesť vitálnu zónu pre kultúru, bývanie aj prácu,” povedal riaditeľ developmentu Immocap.

Rezort životného prostredia napokon súhlasil s realizáciou Nového Istropolisu vo variante C, ktorý vznikol v spolupráci developera s Magistrátom hlavného mesta. Tento variant predstavuje výstavbu a prevádzku viacúčelového súboru, ktorý pozostáva z kultúrno-spoločenského centra, obytných a administratívnych budov, ako aj kongresového hotela. V rámci komplexu sú navrhované aj obchodné priestory (najmä v parteri objektov), prechodné ubytovanie, podzemná garáž a verejné priestranstvá. 

Kompozícia urbanistickej štruktúry bude tvorená trojicou stavieb, ktoré opticky nadväzujú na línie uličných čiar v okolí. Exponované miesto križovatky bude dotvárať štvrtý objekt, kultúrno-spoločenské centrum s hotelom, ktorého dôležitosť je zvýraznená námestím nadväzujúcim na križovatku.

Čo je veľmi dôležité, všetky verejné priestranstvá sú uvažované tak, aby sa v prípade uskutočnenia železničnej stanice Filiálka, prestavby ďalších častí Trnavského mýta, či okolitej zástavby, funkčne aj významovo zaradili do figúry mestského živého organizmu. 

Variant C bude disponovať celkovou podlahovou plochou 174 424 metrov štvorcových s celkovo 1 239 parkovacími miestami. Variant A obsahoval o niečo nižšiu výmeru podlahovej plochy, avšak s väčším počtom parkovacích miest. Variant B bol takmer identický s variantom A.

Objemom výstavby sa oba zhodovali, oproti modifikovanému variantu C však boli objemovo väčšie, nakoľko výška jednej z budov dosahovala až 116,4 metra. Súčasťou zámeru bol aj objekt v severnom nároží – bytový dom, ktorý vo variantne C nie je predmetom riešenia (neosádza sa, len sa upravuje dané územie). 

Immocap priznal, že očakávali takýto výsledok, teda súhlas s variantom C. „Sme vďační za úzku a konštruktívnu spoluprácu s mestom na takto dôležitom projekte,” uviedol Jakub Gossányi, ktorý považuje finálny variant C za najlepší pre výstavbu Nového Istropolisu.

„Takýto projekt nevzniká vo vákuu na papieri, ale v úzkej spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami. Spoločne s holandskými koncepčnými architektmi aj našimi lokálnymi partnermi si uvedomujeme dôležitosť konsenzu a kompromisu pri takto rozsiahlom urbanistickom projekte,” povedal. 

Podľa neho Nový Istropolis zásadne ovplyvní tvár Bratislavy a cieľom je, aby projekt obstál v čase aj pri ďalšom rozvoji mesta. Napokon, development bude disponovať aj črtami z bývalej stavby, nakoľko tu návštevníci nájdu umelecké diela niekdajšieho Domu odborov. 

„Plánujeme ich umiestniť v priestore nového Istropolisu tak, aby sa už neskrývali v zákulisí, ale boli prístupnejšie pre širokú verejnosť. Sú medzi nimi aj národné kultúrne pamiatky ako fontána Pavla Mikšíka v tvare nerezového abstraktného kvetu, vlajkosláva pozostávajúca zo súboru desiatich stožiarov ako aj lampy vonkajšieho osvetlenia od Jozefa Vachálka, vitráž od Milana Dobeša ako aj keramické reliéfy od Juraja Martha a Imricha Vaneka,” konkretizuje Jakub Gossányi. Podľa neho sú v súčasnosti všetky diela profesionálne deponované a pripravujú sa na opätovné použitie.

Podľa Jakuba Gossányiho sa aktuálne pokračuje v prípravách. „Čo sa týka prác na pozemku – prebieha finalizácia búrania základov pôvodného objektu. Materiál ako betón priebežne recyklujeme drtením,” ozrejmil. Výstavba nového kultúrneho stánku je podľa neho stále závislá od povolení. „V súčasnosti sme uprostred povoľovacích procesov, čakáme na ďalšie povolenia,” povedal Jakub Gossányi a uzavrel: „Začiatok samotnej výstavby prvého objektu máme plánovaný už v priebehu roku 2024.”

V dokumentácii EIA je pritom zverejnený aj harmonogram výstavby, ktorý je rozdelený na 2 fázy. Prvá fáza je uvažovaná ako stavebne nezávislá a pozostáva z dvoch etáp – výstavba administratívneho objektu, rezidenčnej budovy a kulúrno-spoločenského centra s hotelom. Začať s touto prvou etapou je v pláne v druhom kvartáli roku 2025 a uvedením do prevádzky v roku 2026 až 2027. Druhú etapu prvej fázy tvorí výstavba najvyššej, presklenej administratívnej budovy, ktorej výstavba má začať v druhom kvartáli roku 2026 s uvedením do prevádzky v treťom kvartáli roku 2028. 

Druhá fáza bude pozostávať z úpravy povrchov a zelene, vybudovanie areálového osvetlenia a prvkov drobnej architektúry, s ktorou sa má začať ku koncu roka 2027 a ukončená má byť v treťom kvartáli roku 2028. Nevädno teda, aký objekt by sa mal začať stavať v roku 2024, aj keď tento fakt Immocap výrazne komunikoval aj v minulosti. 

V dokumentácii EIA sa dokonca uvádza aj druhá etapa druhej fázy, ktorá ale zatiaľ nie je predmetom navrhovanej činnosti a riešená bude pravdepodobne oveľa neskôr. Pôjde o výstavbu objektov na areálových pozemkoch pozdĺž Škultétyho ulice a počíta aj s úpravou priľahlej infraštruktúry, verejných priestorov či zelene. 

Nový Istropolis má konečne za sebou aj druhý dôležitý míľnik. Riaditeľ developmentu Jakub Gossányi už v minulosti pre našu redakciu potvrdil, že predpokladaný termín požiadania o územné rozhodnutie je druhý štvrťrok 2023. To sa pravdepodobne už uskutočnilo. Nasledovať bude jeho zisk a potom to najdôležitejšie – požiadať o stavebné povolenie a nakoniec jeho vydanie mestskou časťou.

Termíny nateraz závisia najmä od rýchlosti konania stavebných úradov. Tak či onak, Nový Istropolis sa správoplatnením EIA výrazne posunul. Vyše dva a polročné posudzovanie sa dočkalo rozuzlenia a Nový Istropolis sa môže posunúť do ďalších fáz povoľovania. Bratislava ho potrebuje čím skôr.