Rača predstavila odvážny plán nového korza a hlási: S Metropolitným inštitútom Bratislavy už neplánujeme spolupracovať

Rača je jedna z najaktívnejších mestských častí Bratislavy. O jej investíciách sme napísali niekoľko článkov, pričom svoju aktivitu potvrdzuje aj dnes. Starosta Michal Drotován predstavil odvážny projekt nového Račianskeho korza, ktorý zmení vnímanie verejného priestoru v mestskej časti. Za ambicióznymi plánmi však stojí aj jedno zásadné vyhlásenie.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Najdlhšie korzo na Slovensku

Len pred pár týždňami predstavil starosta Rače Michal Drotován projekt, ktorý dosiaľ nerealizovala žiadna mestská časť. Jeho názov je Račianske korzo a Rača na ňom spolupracuje s architektmi zo Supertalieru. Pôjde o absolútnu transformáciu verejných priestorov v dĺžke až 5 kilometrov, čo z projektu robí najväčší podobného rozsahu na Slovensku.

Nie je to prvýkrát, čo mestská časť prekonáva očakávania. Stalo sa tak už pri rozsiahlej rekonštrukcii Základnej školy Plickova, ktorá bola nominovaná na cenu za architektúru CE ZA AR, ale aj pri budovaní drevostavby Materskej školy Kadnárova. Mestská časť zrealizovala aj kvalitnú revitalizáciu parku Strelkova a pracuje na veľkých plánoch rekonštrukcie Kultúrneho strediska na Žarnovickej.

Špičkové investície vyvrcholili plánmi Račianskeho korza, o ktorom redakcii ASB prezradil viac starosta Michal Drotován: „Na tomto zámere pracujeme od letných prázdnin 2024, keď sme oslovili viacero architektov ohľadom cenovej ponuky. Pripravujeme ho tak, aby ho bolo možné realizovať – v závislosti od finančných zdrojov – po etapách.”

„Niektoré úseky sú v dobrom stave, tam nepredpokladáme rekonštrukciu v najbližších rokoch, sú však aj úseky (napr. vedľa štadióna FK Rača, Malokrasňanská-Hlinická alebo popri skejtparku a Základnej škole Tbiliská), ktoré by sme chceli zrealizovať v najbližších rokoch,” približuje ciele mestskej časti Michal Drotován.

Nové chodníky, cyklotrasy, doplnené osvetlenie aj umenie

Známe sú aj etapizácie projektu: „Prvou etapou má byť nový osvetlený chodník medzi Černockého a Hečkovou popri štadióne FK Rača, druhou etapou má byť zóna Malokrasňanská-Hlinická cez Nový Záhon, treťou etapou úsek od Parku J. M. Hurbana po Komisárky. Následne budú pokračovať ďalšie etapy.”

Poslednou fázou majú byť úseky, kde sú v súčasnosti relatívne bezproblémové chodníky (úsek Čachtická alebo pri parku Strelkova). „Tam pôjde o rekonštrukciu až v prípade potrebných opráv v budúcnosti, teda táto štúdia bude v podstatne dizajn manuálom,” dodáva Drotován.

Súčasťou nového korza nebudú len nové chodníky. S projektom súvisí aj realizácia cyklochodníkov a vodozádržných opatrení, výsadba stromov a kvetov, obnova povrchov, nové združené chodníky, umiestnenie umeleckých diel či nové verejné osvetlenie v úsekoch, kde nie je. Do budúcnosti plánuje Rača projekt nového korza rozvetvovať do ďalších oblastí.

Keďže podobný zámer ešte nebol na Slovensku zrealizovaný, veľkou otázkou je jeho financovanie. „Projekt chceme financovať prioritne z poplatku za rozvoj, ktorý sa vyberie v rokoch 2025 – 2030, potom z eurofondov (klimatické zmeny a cyklochodníky), v prípade verejného osvetlenia chceme spolupracovať s mestským podnikom, časť opráv bude hradená aj z bežného rozpočtu (opravy chodníkov),” vysvetlil starosta Rače. Odhadovaná suma je s istotou v jednotkách miliónov eur.

Architekti hľadali myšlienku. A našli ju

Odvážny zámer oslovil aj architektonickú kanceláriu: „Dlho sme uvažovali nad tým, ako uchopiť tento unikátny projekt prepájajúci Raču od Malých Krasňan až po začiatok cyklotrasy Jurava, ktorý prechádza územiami s rôznymi urbanistickými štruktúrami a charakterom.”

Podľa Superatelieru bol hlavnou ideou architektonického konceptu návrh jasne rozpoznateľnej a vizuálne atraktívnej pešej trasy, ktorá bude mať jednotnú materiálovú skladbu a zároveň bude rešpektovať charakter jednotlivých území. „Prvotnou úlohou bolo nájsť zjednocujúci prvok. Prvok, ktorý by do vizuálne rôznorodého verejného priestoru priniesol upokojenie, jednoznačnosť definovania trasy a jednoduchosť,” vysvetľujú architekti.

Kancelária najskôr navrhla kovový cvok s raznicou loga. Ten však nebol dostatočne jasným navigačným prvkom, a tak tento prvok poňali ako fázu nula. Ateliér teda hľadal nové riešenie a došli k záveru: „Pri výbere prepojovacieho prvku trasy sme sa nakoniec sústredili na jeho materiál. Ako hlavný povrch chodníka bola zvolená tehlová dlažba, ktorá reflektuje vinársku tradíciu mestskej časti.”

Dlažba je podľa architektov trvácna, jasne rozpoznateľná, vizuálne atraktívna a poskytuje možnosť jednotnej materiality povrchov rôznej priepustnosti, ako aj prvkov drobnej architektúry na trase. „Formát a kladenie dlažby odkazuje na typ murovania račianskych vinárskych pivníc, striedanie dlhej a krátkej hrany tehly,” konštatujú.

„Tehlová dlažba má v porovnaní s inými typmi dlažieb dlhú životnosť (plus sto rokov), nestráca farebnosť, je odolná v šmyku a umožňuje pojazdnosť. Tehlu dopĺňa rovnako odolný a dlhotrvácny kovový materiál – antikoro. Je použitý na prvkoch mobiliára, verejného osvetlenia, ale aj obrubníkov či na informačnom systéme. V zónach mestských parkov a zelene bol zvolený mlat, ktorý na tehlovú dlažbu nadväzuje farebnosťou.”

Popri úsekoch nového Račianskeho korza sú však vedené cestné komunikácie či električková radiála. Otázkou preto je, ako rieši projekt zníženie hlučnosti? „K zníženiu akustickej nepohody v priestore račianskeho korza pomáha výsadba nových stromov, ako aj okrasných záhonov či lúčnych výsevov v miestach, ktoré oddeľujú chodníky od automobilovej komunikácie a električiek,” vysvetlil Superatelier.

Princípy a štandardy mesta im nevyhovovali

Pozorní čitatelia si všimli, že projekt je vzdialený od aktuálnych princípov či vizuálu, ktorý posledné roky prezentuje Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) s hlavným mestom. Mestská časť sa pri realizácii Račianskeho korza vybrala vlastnou cestou, čo sčasti vysvetlil architektonický ateliér.

„Na začiatku sme do návrhu aplikovali materiálové princípy a mobiliár z manuálu verejných priestorov od MIB-u, kde sme narazili na to, že s naším zámerom ľahkej rozpoznateľnosti trasy nefunguje. Rôznorodé charaktery území si podľa tohto manuálu vyžadovali rôznorodé materiály, čo pre nás rozbíjalo jednoznačnosť trasy, ako aj materiálovej jednotnosti takého významného verejného priestoru,” vyjadrila sa architektonická kancelária.

Podrobnejší pohľad poskytol starosta Rače Michal Drotován: „Nemáme vedomosť, z akého dôvodu MIB nezaradil do možných dlažieb aj tehlovú dlažbu – tá je často používaná v mestách v Holandsku, Dánsku, Anglicku či v severských krajinách. Pre projekt sme potrebovali jednotiaci štýl, ktorý sa bude tiahnuť ako ,stuha‘ cez Raču.”

„Aplikujeme aj pravidlá v príslušnom manuáli MIB-u, ak to výrazne nepredražuje projekt. Určité návrhy pre centrum mesta však nie sú aplikovateľné pre okrajové mestské časti. Mestská časť Bratislava-Rača použila červenú dlažbu už pred 25 rokmi na chodníky na Čachtickej, čo bude tiež jeden z úsekov daného korza,” pokračuje vo vysvetľovaní Drotován.

Na otázku, či si nemyslí, že Bratislava by mala mať jednotný typ verejného priestoru, odpovedá: „Jednotný vizuál mesto nebude mať nikdy, keďže typy dlažieb, ich farba aj kvalita sa menia v čase.” Potrebné je dodať, že princípy a štandardy MIB-u, či už bratislavskej dlažby, alebo manuálu asfaltovania, nedodržalo ani Staré Mesto pri rekonštrukcii Žabotovej ulice pod Hlavnou stanicou a cielene ich ignoruje aj mestská časť Petržalka.

S metropolitným inštitútom už Rača neplánuje spolupracovať

Nejde však len o nevyhovujúce princípy a štandardy či predraženosť niektorých riešení. Spolupráca s MIB-om je pre Raču tabu. „Rača po skúsenostiach z minulosti už neplánuje spolupracovať s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Bez spolupráce s inštitútom sa nám podarilo zrealizovať verejný priestor MŠ Novohorská, MŠ Kadnárova, ZŠ Plickova, park Strelková či námestie Dopravná,” otvorene komunikuje Michal Drotován.

Na porovnanie dokončených projektov Rače uviedol starosta niekoľko projektov metropolitného inštitútu za posledné roky, ktoré dodnes nie sú hotové: „Priestor pred vozovňou Krasňany, park Mudrochova, parkovací dom Závadská, nájomné byty Pastierka či kompostáreň Žabí Majer.”

„Ako som uviedol, pri Račianskom korze plánujeme spolupracovať s hlavným mestom (zverenie pozemkov, pripomienkovanie či verejné osvetlenie), s Metropolitným inštitútom Bratislavy však nie. Budeme radi, ak MIB zrealizuje v Rači projekty, ktoré obyvateľom sľúbili už pred štyrmi alebo piatimi rokmi,” uzavrel starosta Michal Drotován.

Inštitút je otvorený ďalšej spolupráci

Redakcia ASB v súvislosti s vyjadreniami Michala Drotována oslovila aj Metropolitný inštitút Bratislavy. „V spolupráci s mestskou časťou Rača Metropolitný inštitút Bratislavy realizoval v uplynulých rokoch viacero projektov v rôznych fázach prípravy – či už v počiatočných fázach, alebo v rámci celomestského projektu Mesto pre deti, ktorý sme odštartovali práve na račianskej ZŠ Tbiliská,” uvádza Eva Hapčová, PR špecialistka MIB-u.

„Výsledkom spolupráce s mestskou časťou aj komunitou ZŠ Tbiliská bola nielen široká paleta opatrení, ktoré zvýšili bezpečnosť detí, ale aj škálovanie projektu Mesto pre deti, ktorý sa odvtedy rozšíril na desiatky ďalších škôl. Do budúcnosti sme otvorení ďalšej spolupráci s mestskou časťou,” uzatvoril Metropolitný inštitút Bratislavy.

Dokončenie v roku 2030?

Projekt Račianskeho korza je dnes ojedinelým a odvážnym zámerom, ktorý zmení vnímanie verejného priestoru v mestskej časti. Rača chce prvú etapu zrealizovať v roku 2026. Dokončenie je predbežne očakávané v roku 2030, ako už ale povedal starosta, všetko záleží od príslušných povolení a rovnako vysporiadaní pozemkov. Pod Raču dnes nespadajú všetky parcely, cez ktoré má Račianske korzo prechádzať.

Začína sa však ukazovať, že mestské časti nie sú schopné, najmä pre chýbajúce financie, realizovať podobné projekty v súlade s princípmi a štandardmi Metropolitného inštitútu Bratislavy. Bratislavskú mestskú dlažbu nateraz využíva predovšetkým hlavné mesto a developeri, ktorí ju inštalujú do svojich projektov (The Mill, Zwirn alebo Florian Residence).

A nie sú to len okrajové mestské časti, ako spomenul Michal Drotován. Princípy a štandardy MIB-u nevie dodržať ani Staré Mesto, ktoré by malo byť pre ostatné časti Bratislavy vzorom. Dnes je tým vzorom Rača.