Projekt s dosahom na celú Bratislavu. Rača získala finálne povolenie na obnovu kultúrneho strediska. Získa aj európske peniaze?

Kedysi populárne miesto Rače dnes dosluhuje. Kultúrne stredisko na Žarnovickej ulici je zanedbanou stavbou, ktorú ale našťastie čaká výrazná transformácia. Starosta mestskej časti tento projekt opísal ako jeden z najväčších na nasledujúce roky. A dnes zaznamenal dôležitý míľnik – zisk stavebného povolenia. Projektu ale zatiaľ chýba jedna zásadná vec.

Po štyroch desaťročiach obroda

Áno, po štyroch desaťročiach. Budova kultúrneho strediska s knižnicou na Žarnovickej ulici vznikla v roku 1984 medzi historickou časťou rodinných domov a sídliskom z 80. rokov minulého storočia. Objekt zastrešoval rôzne aktivity – uskutočňovali sa tu komunitné udalosti, stretávali sa záujmové skupiny, ale aj komerčné a ochotnícke organizácie, pričom kultúrne centrum bolo u verejnosti obľúbené.

Posledné roky však dožíva. V lete sú priestory príliš vyhriate a v zime nedostatočne prekúrené, dochádza k veľkým únikom tepla a enegetická náročnosť objektu je zlá. V opotrebovanom stave je aj vonkajší amfiteáter či okolie kultúrneho strediska. Kapacita budovy je nedostatočná a naostatok, objekt má nevyhovujúci prístup, ktorý je bariérový.

Po 40 rokoch však prišla obroda. Obľúbený stánok Rača zrekonštruuje s pomocou hlavného mesta i Metropolitného inštitútu Bratislavy. V roku 2022 spoločne vyhlásili na novú podobu kultúrneho strediska jednokolovú architektonickú súťaž, do ktorej sa prihlásilo 11 ateliérov. Najlepšie riešenie pre obnovu predložil ateliér young.s architekti.

Rozsiahla rekonštrukcia aj drevená prístavba

Architekti uspeli hneď z niekoľkých dôvodov. „Porota návrh umiestnila na prvé miesto a odporučila k realizácii, pretože ponúka prehľadnú a funkčnú dispozíciu/premenu existujúceho objektu vrátane navrhnutej spoločenskej sály. Vytvára tiež plnohodnotný verejný priestor, ktorý je jasne viazaný na vnútorné miestnosti v objekte. Tento návrh má najväčší potenciál uspokojiť požiadavky investora,” skonštatovala po vyhlásení výsledkov porota.

Tá rozhodovala v česko-slovenskom zložení Roman Brychta (Česko), Matúš Bišťan (Slovensko), Jitka Ressová (Česko), Martin Hörmann (Slovensko) a závislí od vyhlasovateľa boli Michal Drotován, Katarína Bergerová a Róbert Pajdlhauser (všetci Slovensko).

Úlohou architektov je zakomponovať do jedného celku budovu strediska, amfiteáter a tiež trafostanicu. Okrem toho musia navrhnúť aj umiestnenie minimálne 11 parkovacích miest v bezprostrednom okolí areálu. Budova kultúrneho strediska by mala mať po rekonštrukcii štyri kľúčové časti – knižnicu, spolkové priestory, spoločenskú sálu pre 120 až 160 ľudí a kaviareň, ktorá celý objekt oživí.

Rekonštrukcia sa uskutoční v dvoch etapách. Prvá fáza zahŕňa obnovu súčasnej budovy a druhá realizáciu prístavby, ktorá bude z dreva. V hlavnom objekte je navrhnutá knižnica a komunitné centrum. Spoločenská sála sa bude nachádzať v prístavbe, navrhnutej ako solitér, ktorý je prepojený s existujúcou budovou a vstupným priestorom foyeru. Foyer bude možné využiť aj ako výstavnú sieň.

Kultúrne centrum prepojené s prírodou

Z technických špecifikácií projektu vyplýva, že zrekonštruovaná budova s novou drevenou prístavbou bude v súznení s prírodou. „Objekty strediska, sály a trafostanice vytvárajú uzatvorený komunitný exteriérový priestor – dvor, ktorého polouzatvretosť sa javí pre exteriérové komunitné akcie ako ideálna,” opísala v hodnotení porota.

Severná časť pozemku zostane zachovaná, pričom pod borovicovým hájom má vzniknúť letná čitáreň s terasou kaviarne. Parter budovy je priestupný, s kvalitnou väzbou na vnútorné priestory. Hlavný vstup do budovy bude z novej prepájacej komunikácie Žarnovická – Pri Vinohradoch, čím sa posilní prepojenie oboch častí Rače.

Vnútorná dispozícia rekonštruovaného objektu je prehľadná a pracuje s perforáciou stropnej dosky, čím v týchto častiach vznikne otvorený priestor cez dve podlažia. Prepojenie s okolitým svetom tak bude prirodzené a pre projekt rekonštrukcie sa stane typická otvorenosť. Dokazuje to aj umiestnenie zázemia do stredu dispozície, čím budú dostatočne presvetlené vnútorné priestory.

Drevená prístavba spoločenskej sály bude tromi stranami vizuálne komunikovať s okolím. Naviac, sálu je možné prepojiť s komunitným dvorom, ale aj s južnou terasou. K príjemnému osvetleniu sály pomôžu strešné svetlíky.

Výraz budovy vychádza z pôvodného členenia domu, je však zrejmé, že charakter nového kultúrneho centra bude konečne prispôsobený 21. storočiu a súčasným potrebám. Aj pre tieto ciele odborná porota navrhla niekoľko zlepšení, ktoré sa týkajú fasády, komunitného dvora či konštrukcie.

Architekti musia klásť dôraz na kvalitu skiel a vonkajšieho tienenia fasády, čím bude eliminované prehrievanie vnútorných priestorov, teda najmä južnej časti budovy. Zlepšenia projektu sa týkajú aj dopracovania časového využívania prevádzok kaviarne, knižnice a podobne.

Samostatnou kapitolou je spomenutý komunitný dvor. Architekti musia vytvoriť ešte jeden bod prístupu z exteriéru, napríklad malým schodiskom v nadväznosti na prístupy z okolia. Prítomný musí byť variabilný mobiliár, nie pevný. Posledné odporúčanie sa týka konštrukcie. Potrebné je kvalitné statické spracovanie vytváraných otvorov v stropnej doske.

Jeden z najväčších projektov Rače na nasledujúce roky

Všetky tieto kvality môžu byť v dohľadnej dobe realitou. S projektom už súhlasil bratislavský magistrát, čím je zámer v súlade s územným plánom. Vypracovaná je aj dokumentácia pre územné rozhodnutie a teda prvá etapa čakala len na najdôležitejšie, stavebné povolenie. A aj sa ho dočkala. „Na projekt rekonštrukcie Kultúrneho strediska Žarnovická bolo vydané stavebné povolenie. Dosiahli sme tak ďalší dôležitý míľnik,” napísal v stanovisku na sociálnej sieti Michal Drotován, starosta Rače.

Iná situácia je pri drevenej prístavbe. „Čakajú nás ešte povoľovacie konania na prístavbu spoločenskej sály (drevostavba so zelenou strechou a parkovaním),” vysvetlil. Dôležitú otázku pod vyjadrením starostu napísala Lenka Antalová Plavuchová z Magistrátu hlavného mesta SR. Otázka súvisela s povoľovacím procesom, a teda prečo Rača nepožiadala o povolenia vrátane druhej etapy – drevenej prístavby.

„Stavebné konanie trvá výrazne kratšie ako územné konanie spojené so stavebným, v ktorom treba aj výrub. Preto sme pre zvýšenie šance na európske fondy rozdelili projekt na dve fázy,” znela odpoveď Michala Drotována, ktorý načrtol aj ďalšiu dôležitú problematiku tohto zámeru – financovanie.

„Je to jeden z našich najväčších projektov na nasledujúce roky. Teraz sa budeme uchádzať o eurofondy a ak všetko dobre pôjde, s realizáciou sa začne koncom roka 2025. Knižnicu chceme dočasne, na dva roky, premiestniť do Základnej školy Plickova,” spresnil Michal Drotován.

Projekt s dosahom na celú Bratislavu

Staro-nové kultúrne centrum Rači výrazne pomôže a priestor po rokoch opäť ožije. Z nového strediska budú ťažiť viacerí – v prvom rade to budú obyvatelia Rače, medzi ktorými sa môžu dramaticky zlepšiť komunitné vzťahy a spoločenská socializácia bude pestrejšia pre všetky generácie obyvateľov. V neposlednom rade, fádne sídlisko získa konečne punc originality.

Vysoká kvalita realizácie, ktorou je projekt prezentovaný, však presahuje hranice mestskej časti. Zrekonštruované kultúrne centrum s knižnicou a novou drevenou prístavbou má predpoklad prilákať ľudí z celého mesta. Samozrejme, toto bude závisieť od viacerých faktorov ako je výber programu, naplánované kultúrne udalosti či kvalita gastronomickej prevádzky.

Rača k tomuto cieľu pomaly smeruje. Nateraz jej ostáva dokončiť povoľovací proces pre druhú etapu a získať európske peniaze. S tým už má Rača bohaté skúsenosti. Začiatok realizácie na konci roka 2025 je preto reálny, až očakávaný.