Rastislav Pekárik: „Interiér vnímam ako nástroj budúceho úspechu firmy.“

Kancelárie, to je jeho svet. Za dve desaťročia zariaďovania firemných interiérov nazbieral Rastislav Pekárik, konateľ spoločnosti Techo, množstvo skúseností. Vo fungovaní firmy má celkom jasno: ráno začína na bare pri káve a prehodí pár slov s každým zamestnancom.

Aké sú začiatky spoločnosti Techo na Slovensku?

Techo vzniklo pri rozdelení Česko- Slovenska. Vedenie bolo v Prahe a predávalo sa v zásade len v Česko – Slovensku. Keď sa republika rozdelila, vznikla potreba samostatného subjektu a v roku 1993 bolo založené slovenské Techo. V tom čase to bola firma, ktorá distribuovala kancelárske doplnky. Od začiatku fungovalo veľmi autonómne a firma mala veľké šťastie, že mala osvieteného majiteľa. Ten zastával zásadu: keď máš čísla, tak sa nestarám. K väčšej samostatnosti nás doviedol predaj kancelárskeho nábytku a riešenie prvých projektov. To sa písal rok 1996.

Aká časť portfólia je pôvodom zo Slovenska?

Subjekty Techa fungujú veľmi autonómne. Sme zastrešení holandskou kráľovskou spoločnosťou Royal Ahrend. Samostatnosť je maximálna, o čom svedčí aj to, že sme za svoju existenciu niekoľkokrát zmenili vlastným pričinením predmet podnikania. Ku kancelárskym doplnkom sme pridali nábytok, neskôr tzv. fit outy, potom generálnu dodávku a všetko to vychádzalo zo Slovenska. Čo sa týka samotného produktového portfólia, výroba ide sčasti zo Slovenska.

Zo Slovenska teda prichádzajú nové nápady?

Ilustrujem to príkladom s fit outami. V období, keď sme dodávali len nábytok, sme prišli na stavbu vo fáze, keď už bol rozpočet napätý, času bolo tiež málo a už bol urobený nejaký stavebný interiér, ktorý sme naším nábytkom nevedeli ovplyvniť. Čo z toho vzniklo? Klient nebol vždy úplne spokojný. Potom tam niekto prišiel a opýtal sa, kto vám dodával ten interiér? Odpoveď bola: Techo a reakcia: rozpačité hm, nič moc teda. Zamýšľali sme sa nad tým, ako to vyriešiť.

Chceli sme mať možnosť ovplyvňovať konečný výsledok a klientovu spokojnosť, pretože to je to, o čo nám  vo firme ide. Museli sme sa posunúť v ponuke našich služieb dopredu, dopredu, dopredu, až sme sa dostali k jadru, kde bol na stavbe len  betónový strop a podlaha. Držali sme v rukách peniaze, ktoré neutekali. Vedeli sme, že na zariadenie interiéru potrebujeme toľko a toľko, vedeli sme ovplyvniť stavebný interiér, ovplyvňujeme časový harmonogram, kvalitu stavebných prác aj rozpočet.

Nemá to v rukách viacej subjektov, zákazku držíme my interiéristi. Máme vplyv na všetky faktory klientovej spokojnosti – tak je garancia, že vo výsledku bude klient spokojný. Čo je veľmi dôležité, aj keď zasahujeme do ľahkej stavebnej výroby, stále máme pohľad interiéristu, nie stavbára. Pre nás je miera milimeter, pre stavbára centimeter a to je veľký rozdiel.

Stále si držíme k projektu vzťah interiéristov. Stavbári majú iný pohľad, tam ide skôr o objemy, my máme pohľad odlišný: pekné, účelné, spokojnosť klienta. My si kladieme otázky: Je to ono? Funguje to? Prináša to tomu klientovi niečo navyše? Je s tým spokojný? Umožňuje mu to lepšie fungovať v kancelárii, ktorú sme navrhli? Podporuje to jeho biznis? Jeho marketing? Podporuje to jeho HR? To sú otázky, ktoré si kladieme.

Súvisí s tým aj váš vlastný vývoj produktov?

Napríklad sme začali pracovať na Multizónach, opäť to bola naša aktivita. Nie je to len o kreativite, tá príde až potom. Prvotná je aktivita. Ak vidíme, že klient má nejaký problém, snažíme sa ho riešiť. Problém veľkoplošných kancelárií je v tom, že niektoré činnosti sa tam dajú len veľmi ťažko vykonávať. Telefonovanie, sústredená práca, rýchle či dlhšie stretávanie sa. Rozmýšľali sme nad každodennými pracovnými činnosťami, ktorých vykonávanie je v tzv. open officoch  problematické a prišli sme s Multizónami.

K Multizónam ste sa dostali tak, že ste problémy klienta nevedeli vyriešiť pomocou produktov, ktoré mala firma k dispozícii?

Presne. Tým, že spolupracujeme s veľkými firmami, ktoré sa zamýšľajú nad tým, ako funguje ich firemný priestor, poznáme rôzne detaily jeho fungovania. Oni si merajú svoje priestory, skúmajú parametre, ako napríklad zvuková odrazivosť skríň, vyvíjame rôzne inovatívne riešenia. Keďže sme si nevedeli pomôcť s existujúcimi produktmi, pustili sme sa do vlastného vývoja. Ukázalo sa, že sme hľadali dobre, pretože naše produktové portfólio Multizón ťažko hľadá vo svete konkurenta… Sú možno v niečom podobné, ale neriešia práve tieto problémy alebo ich riešia len parciálne.

Vývoj ste pokryli z vlastných zdrojov?

Všetko bolo financované zo Slovenska, bol to slovenský nápad, slovensky vývoj, slovenská výroba. Dnes  sme hrdí na to, že náš Share it stojí v Bruseli spolu s inými technologickými novinkami v rámci slovenskej prezentácie počas nášho predsedníctva. Keď som pozeral video z otvorenia tejto expozície, kde najväčšiu pozornosť, samozrejme, pútalo lietajúce auto, napadla ma istá paralela. Iste, porovnávať lietajúce auto a kus nábytku je odvážne. Keď mám preťaženú cestu, zápchy, vymyslím lietajúce auto. Keď mám problémy v kancelárii, neviem uskutočňovať isté typy práce, a brzdí to rozvoj mojej firmy, vymyslím Multizóny (smiech).

Na Multizónach ste pracovali s vlastným tímom alebo aj s externými dizajnérmi?

Niektoré parciálne veci sme riešili s externými dizajnérmi, no najväčšia časť je vyvinutá v Techu našimi ľuďmi. Čo je zaujímavé, museli sme vyvinúť aj technologickú časť. Vzniklo to tak, že sme prišli k našim klientom s riešením ich požiadavky. Dostalo sa nám kladnej odpovede, ale vraj zatiaľ je to len kus nábytku a chceli by sme tam ešte televízor, možnosť premietať a podobne. Hoci to bola technologická firma, chceli to všetko od nás. Dôverovali nám, že si poradíme. Začali sme hľadať na internete, chodiť na výstavy, skúšali sme metódou pokus-omyl, funguje-nefunguje, až sme našli sofistikované technologické riešenie.

Išlo o to, ako do multizónovej bunky zakomponovať technológie používané v kanceláriách?

Skôr naopak. Mali sme vymyslieť miesto, kde budeme môcť zdieľať informácie, kde budeme mať každý možnosť pripojiť nezávisle svoj laptop, prezentovať a podobne. Ale to predsa nemusela byť samostatná miestnosť. To mohla byť mobilná bunka, ktorá ešte bude plniť v kancelárii ďalšie funkcie. Podstata bola v tom, že sa pracovníci potrebovali stretnúť a niečo riešiť, alebo chcel niekto telefonovať a počula ho celá kancelária, teda sa navzájom rušili. Klient nepovedal, aby sme mu urobili telefónnu búdku, chcel len miesto, ktoré bude intímne, bude mať akustické vlastnosti a ak by sa ešte dalo premiestňovať, bolo by to super.

Aká bola reakcia vedenia na Multizóny a ako sa im dnes darí?

Multizóny priniesli pre mňa až prekvapujúco pozitívny ohlas. Čím viac ľudia problematike rozumeli, tým boli ich ohlasy pozitívnejšie. Pražskí alebo holandskí kolegovia pochopili, o aký unikátny produkt ide, a boli nadšení. A pre nás je zadosťučinením zakaždým zapichnúť do mapy ďalší špendlík, kam Multizóny putovali: od Londýna a Paríža cez Bukurešť, Budapešť či Moskvu a dokonca aj za oceán. Jedna americká korporácia náš produkt podrobne testuje a chce ho zaradiť do svojho katalógu firemného nábytku.

Máte nad týmto produktom ako jeho tvorcovia stále kontrolu?

Výrobu, materiály aj obchod zabezpečujeme stále zo Slovenska. Dôležité je, že vývoj ďalej pokračuje. Multizóny sa z  pôvodných piatich prvkov rozrástli na sedem. Nové produkty znova vznikli na základe poznania potrieb vykonávania špecifických pracovných činností v otvorenej kancelárii. Vyvinuli sme miesto na sústredenú prácu Work On, kde sa človek môže koncentrovať  na pracovnú činnosť a je vizuálne a akusticky oddelený od okolitého ruchu kancelárie. V prípade, že sa do tohto ‚Focus Room-u‛ zavriete, je to signál aj pre ostatných kolegov: nechcem byť rušený. Druhý prvok – Rest On – je miesto na krátky intenzívny oddych v relaxačnej polohe.

Čo všetko teda tvorí portfólio Multizón?

Je to Share It – miesto na stretnutia a na zdieľanie elektronických informácií, potom Stand Up na rýchle stretnutia bez techniky, len so stieracou tabuľou, telefónna búdka Call Me, šatňa Dress Me s rovnakým dizajnom, priestor na tlačiareň Copy It a dva nové produkty – spomínaný Work On a Rest On.

Čo z toho má najväčší úspech?

Odvíja sa to od toho, čo je najväčší problém v kancelárii. A tým je dostatok miesta na stretávanie sa a zdieľanie informácií. Takže ide o Share it, hoci je finančne najnáročnejší. Potom nasledujú Call Me – telefónne búdky. Jedna z obrovských výhod je, že vzniknuté problémy vieme Multizónami riešiť aj v existujúcich kancelárskych priestoroch. Napríklad Share it, ktorý je určený pre šesť ľudí, zaberie len dve pracovné miesta, a to bez stavebných zásahov, špiny a bez potreby napojenia na vzduchotechniku. A do troch hodín ho viete preniesť na úplne iné miesto.

Ako máte ošetrený patent na tento produkt?

Multizóny majú vydané osvedčenie o zápise Dizajnu spoločenstva.
Máme to ako chránený vzor v Európskej únii a vo vybraných štátoch USA. Nemáme skúsenosti s tým, čo by sa stalo, ak by sa nás niekto snažil kopírovať. K plagiátom a k variáciám určite príde, z nášho pohľadu to však bude znak toho, že ten produkt je dobrý, použiteľný a že ho firmy potrebujú a naša myšlienka a jej realizácia bola dobrá.

Aké sú trendy v zariaďovaní veľkoplošných kancelárií?

Našou obrovskou výhodou je to, že sme súčasťou Royal Ahrend. Je to tretia najväčšia firma v Európe, robí obrovské množstvo kancelárií a či chceme, alebo nechceme, nové trendy stále prichádzajú z administratívnych svetových či európskych centier. Na stretnutiach s kolegami vidíme úspešné aj menej úspešné riešenia a trendy. Naša britská pobočka je vyslovene trendsetter, čerpáme odtiaľ veľa inšpirácie. Druhá výhoda veľkej firmy je v tom, že robíte s veľkými klientmi. Robíte s nimi dlho, žijete s nimi dlho a ako sa vyvíjajú, zdieľate s nimi ich úspech aj ich potreby.

Toto sú dva kanály, ktoré sa spájajú. Máme dobrý prístup k inšpirácii. Trend je jednoznačný. Kedysi bola veľkoplošná kancelária na to, aby sa urobil nejaký objem práce, nejaký počet faktúr sa nahodil do počítača a podobne. To je už minulosť. Takáto firma už nebude úspešná. Firma uspeje tým, že prinesie pridanú hodnotu, myšlienky, know-how. To nikdy nevznikne pri počítači, kde vás Outlook neustále upozorňuje na to, že máte sto nesplnených úloh. Myšlienky môžete uvoľniť len v inšpiratívnom prostredí, na káve, s kolegami.

Dnes vnímam interiér ako prostriedok k budúcemu úspechu firmy. Aj slovenské firmy už chcú kreatívne priestory. Už to nie je o stole, stoličke a skrini. Je to o atmosfére. Je jedno, či je tam stôl alebo hojdacia sieť, to je irelevantná záležitosť. V budúcnosti bude rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými z môjho pohľadu v ľuďoch. Otázka je, ako ja tých ľudí motivujem a udržím. Zamestnávatelia  dnes ponúkajú približne rovnaké benefity a mladí ľudia sa rozhodujú práve na základe pracovného prostredia, atmosféry vo firme.

Je to naozaj tak?

Je.

Kreatívne zariaďovanie kancelárií môže vyzerať ako roztopašné míňanie peňazí. Ale podľa toho, čo hovoríte, je to premyslená a presne spočítaná investícia, ktorá sa vráti.

Nemyslím si, že je presne spočítaná, skôr ide o intuitívne rozhodnutie manažmentu, ktorý zo skúseností vie, že je to rýchlo návratná a vysokoefektívna investícia. My v takejto kreatívnej kancelárii žijeme sedem-osem rokov a ja svoje pracovné miesto skutočne nemám asi päť rokov. Sadnem si tam, kde je voľné. Som medzi ľuďmi, ľudia vidia mňa. Ráno začínam svoj deň pri bare. Pri káve sa pozdravím so všetkými, prehodím dve-tri slová a bar – kávovar – je srdce firmy. Nie server. Srdce firmy je kávovar. Tam sa ľudia stretnú, porozprávajú. O rodine, o športe prehodia dve vety a potom sa bavia o práci.

Necítia potom ľudia stres ísť dať si kávu?

Nie, dnes sú už aj mladí ľudia vychovávaní k zodpovednosti, samozrejme, neplatí to pre všetkých. Interiér vám istým spôsobom selektuje ľudí. Ten, kto nechce kooperovať, nemôže pracovať v open space, lebo mu to prekáža. Potrebuje sa zašiť. Chcete vo firme takého, kto nechce spolupracovať? Interiér zamestnancov vychováva. Ak počujem v kancelárii kolegu, ktorý podáva nesprávnu informáciu, tak ho opravím. Vychováva vás k zdieľaniu informácií.

Multizóny riešia časť problémov vo veľkopriestorových kanceláriách. Sú aj iné oriešky, ktoré musíte rozlúsknuť?

Ja by som sa vrátil trochu späť vo vývoji veľkoplošných kancelárií. Začali sme s bunkovými kanceláriami, kde mal každý svoj stôl, svoj počítač, svoju tlačiareň a svoju desiatu v zásuvke. Začala sa meniť doba a ľudia začali zdieľať informácie. Prišli open space kancelárie. Firmy sa vyvíjajú ďalej a už to nie je len stroj na výrobu kancelárskej práce. Už je to o jej kvalite, o myšlienkach, ktoré tam vzniknú.

Znova sa potrebujeme posunúť ďalej. Nazvime to kancelárska krajina, kde zostanú prvky open space na zdieľanie informácií, ale vzniká potreba aj ďalších priestorov: na sústredenú prácu, na stretnutie, na oddych. To je prirodzené.
Dnes už nikomu neprekáža, ak si niekto sadne, dá si kávu, vyloží nohy a zavrie oči. Ako sa mení potreba práce, mení sa aj interiér.

Poskytuje možnosti. V open space si nemôžem vyložiť nohy a dať si ‚šlofíka‛, to nejde. Ale keď mám hojdaciu sieť… A zamestnanci tomu rozumejú. Dnes to už nie je o tom, kto koľko faktúr nahodí. Dnes je to o tom, kto čo vymyslí. A to je aj budúci úspech.

Tieto trendy sú veľmi dobre prijímané mladými kreatívnymi ľuďmi. Ako je to vnímané strednou generáciou? Vhupnú štyridsiatnici, päťdesiatnici do hojdacej siete?

Odpoviem vám otázkou. Myslíte si, že sa tí štyridsiatnici doma v obývačke cítia zle? Je to len posun k prirodzenejšiemu prostrediu. Ak máme zasadačku ako obývačku, ani ten štyridsiatnik sa tam necíti ako v zasadačke, ale ako v obývačke.

Mala som skôr na mysli prvky ako pingpongové stoly, basketbalové koše a hojdacie siete.

To sú také čerešničky na torte. Dôležité sú priestory, kde sa človek môže uvoľniť. To sú práve tie bary, obývačky, chill out zóny. Basketbalový kôš a boxovací mech je skôr imidž firmy. V jednej z našich kancelárií máme šmykľavky. Prvé dva týždne boli veľmi využívané a jazdili tam ľudia. Ale už rok som tam nikoho nevidel. Podstata je, aby mali ľudia vytvorené inšpiratívne prostredie.

Ako investori vnímajú takéto pracovné prostredie, do čoho sú ochotní viac investovať a na čom sa naopak šetrí?

Dve hlavné funkcie interiéru sú: prezentácia firmy navonok a inšpiratívne prostredie. Komunikácia smerom von, napríklad: sme mladí, hraví, kreatívni, tak máme basketbalové koše. Smerom dovnútra treba ponúknuť zamestnancom príjemné, zaujímavé prostredie. Mám pocit, že firmy preferujú marketing, tie šmykľavky, pred kvalitným sedením. Zdravie človeka je veľmi dôležité a keď má sedieť za počítačom, tak musí sedieť na kvalitnej stoličke a toto sa nedeje. Tu je cenový tlak neúmerný. Viac sa investuje do marketingových priestorov než do tých, ktoré sú skutočne pre zamestnancov.

Ako toto riešite vo svojich projektoch?

Je to ťažké. Vždy ste ochotní dať peniaze za módu. Marketing, prezentácia a oddychové zóny sú módne. Zdravá stolička až takým módnym prvkom nie je. Skôr sa berie za jednu z vecí, ktoré umožňujú zamestnancom pracovať zdravo a to sa premieta do vonkajších marketingových nástrojov.

To ale nie je v poriadku.

To chce len čas. Dnes firmy investujú do svojich priestorov násobne viac ako v minulosti. To však príde. Pred niekoľkými rokmi tvorili interiér stôl, stolička a koberec. Dnes je to oveľa lepšie a pôjde to smerom k ľuďom. Na trhu začína byť nedostatok kvalifikovaných ľudí a interiér je nástroj vnútornej HR politiky. To je neoddiskutovateľná vec.

Aká je budúcnosť kancelárskej práce? Nerozsypú sa open space kancelárie do home office kancelárií?

Nie som priaznivec home office. Pre mňa je home office zamestnanecký benefit. Môžem byť doma a môžem sa trochu uliať. Každý človek sa potrebuje stretávať s ľuďmi, potrebuje inšpiratívne prostredie, ale aj istý tlak. To v home office nikdy mať nebudete. Bude v nejakej forme existovať aj ďalej, ale je to skôr zamestnanecký benefit než nástroj na zvyšovanie úspešnosti firmy, a už vôbec to nie je nástroj na zvyšovanie produktivity.

Čiže budúcnosť nie je vo virtuálne celosvetovo prepojených domácich počítačoch?

Už pred 16 rokmi, keď sme pracovali na projekte Concept change spolu s jednou uznávanou kapacitou – Frankom Duffym –, rozdelili sme kancelárie na rôzne typy zón a na rôzne typy práce. A vtedy náš CEO Jiří Kejval povedal: to je jedno, aj tak všetci skončíme v kaviarni. Teda nie ako literáti, ale preto, lebo potrebujeme interakciu. Potrebujeme mať svoju stoličku, svoje miesto, svoju kaviareň, ľudí, s ktorými môžeme zdieľať nápady a naopak, brať od nich inšpiráciu. Pre mňa je kaviareň to, čo bude v budúcnosti.

Ešte stále hovoríme o firemných priestoroch?

Jednoznačne. Stále ostávame v kancelárskej budove. Je to aj otázka ekonomiky. Je možno príjemné mať firmu vo väčšom či menšom rodinnom dome, ale vyjde vás to na dvojnásobok. V kancelárskej budove je vytvorená infraštruktúra a za rozumné peniaze.

V Bratislave sa aktuálne stavia veľa nových kancelárskych priestorov. Čo vy na to?

Je to prirodzené. Mali sme tu krízu a teraz sa len dobieha prepad. V spojení s hospodárskym rastom je nárast kancelárií prirodzený. Čo sa týka architektúry, každý investor sa bude snažiť odlíšiť, lebo prioritne sa budú obsadzovať priestory, ktoré budú niečím zaujímavé. Firmy budú chcieť sídliť v budove, ktorá je zaujímavá a nie je to už len sklenený kváder s množstvom poschodí. Musí tam byť nejaká pridaná hodnota, či už park, alebo odkaz na minulosť.

Veľa kancelárskych priestorov ostáva prázdnych. Čo sa stane s týmito ‚vybývanými‛ budovami?

Ak tá budova bude mať dobrú polohu a infraštruktúru, ako mal napríklad Polus, príde osvietený investor a dá budove nový život. To je to, čo sme urobili s Polus Towers. Vymenia sa kompletne technológie, budova sa zmodernizuje a musí sa opäť dostať do štandardu A, ktorý je porovnateľný s novopostavenými budovami.

Čo vlastne zostalo z Polus Towers?

Vymieňali sa všetky technológie, výťahy, všetky povrchy. Tie budovy sú okrem konštrukcie a plášťov skoro celé nové.

Oplatí sa to? Je táto investícia menšia, ako postaviť novú budovu?

Áno, je menšia. Budova už má svoje meno, lokalitu a navyše, dá sa to uskutočniť v pomerne rýchlom čase. To sú atribúty, ktoré smerujú k tomu, že vznikne trh redizajnovaných budov, ktoré budú poskytovať rovnako vysoký štandard ako nové kancelárske budovy a navyše, sú v zavedených lokalitách.

Z budov POLUS I a POLUS II, ktoré sa investorovi po odchode majoritných klientov niekoľko rokov nedarilo prenajať, sa bezprostredne po rekonštrukcii podarilo prenajať podstatnú časť priestorov. O úspechu tohto projektu a spokojnosti investora svedčí fakt, že v súčasnosti pripravujeme podobný projekt rekonštrukcie ďalšej kancelárskej budovy.

Aký bude osud kancelárskych budov v centre mesta, čo je síce prestížna adresa, ale s dopravnou obslužnosťou je to bieda?

Priestorom v centrách miest chýba infraštruktúra, ľudia sa tam nemajú ako dostať, nemajú kde parkovať a chýbajú tam služby, ktoré sú spojené s administratívami. Takéto priestory sú vhodné podľa mňa pre advokátske kancelárie, pre právnikov, tak ako je to zaužívané vo svete. Takéto profesie si prestížnou adresou potvrdzujú svoj status, ale iný dôvod to nemá.

Dnes vidíme, že aj právnici sa sťahujú za svojimi klientmi do kancelárskych budov. Centrum mesta má byť pre ľudí, na život, pre turistov, na pamiatky či atrakcie mesta, ale nie na kancelárie. Do centier miest sa ľudia vrátia bývať, mnohí zo satelitov prídu bývať do centra, aby si mohli dať ráno kávu, stretnúť sa s priateľmi a večer sa prejsť po korze. Toto bude funkcia centra mesta, a nie kancelárie. Špecifický prípad sú zastupiteľstvá, pri ktorých je zvykom byť v centre, ale inak to nemá zmysel.

Akým spôsobom získavate nových klientov a koľko ľudí sa tomu v Techu venuje?

Tri štvrtiny nášho obratu tvoria kľúčoví zákazníci, sú to firmy, s ktorými rastieme a ktorí nám poskytujú inšpiráciu. Samozrejme, ak chceme rásť, potrebujeme nových klientov. Máme obchodné oddelenie, ktoré sa venuje akvizičnému biznisu a ten sa opiera o naše referencie. Dnes keď príde obchodník za klientom, už nepredáva stôl či stoličku, ale riešenie, referenciu. Od Techu si klienti nekupujú stôl, ale skúsenosť.

Aký je cyklus obmeny kancelárskeho zariadenia?

Najčastejšie sa vymieňajú stoličky.

Možno preto do nich firmy nechcú investovať…

Sú to pozostatky toho, že sa mnohí nepoučili, kupujú lacné stoličky a potom ich musia vymieňať. Mnoho našich klientov povie, že si radšej kúpi tú lacnú, veď ju aj tak za tri roky vymenia. To je síce pravda, ale koľko chrbtíc tým utrpí? Ostatný nábytok má svoju morálnu  životnosť okolo sedem-osem rokov a najskôr zostarne farba a módne trendy. Boli sme svedkami tmavých ťažkých farieb, potom to prešlo cez jablkové a svetlé odtiene k béžovým farbám, ďalej sa skočilo do sterilnej bielej a dnes sa vraciame opäť k prírodný odtieňom.

Zákazku od projektu cez stavebné úpravy až po riešenie a zariadenie interiéru zvládate s vlastnými kapacitami?

Interiér zvládame sami, tam sme po našich nespočetných interiérových realizáciách už experti. Keď sa posunieme hlbšie do stavby, tam úzko spolupracujeme so špecialistami. Nie sme odborníci na elektroinštalácie či vzduchotechniku. To sú profesie, ktoré riešime cez subdodávky. Veľmi významnou časťou práce na projektoch je spolupráca s architektmi. Architekt má nezastupiteľné miesto, je nositeľom idey diela. Našou úlohou je skĺbiť záujmy všetkých zúčastnených strán so zameraním na výsledok – pracovný priestor efektívnej prosperujúcej spoločnosti, nášho klienta.

Keď hovoríme o komplexnosti, ktorá časť práce je vám osobne najbližšia?

Najradšej mám, keď prídem za klientom a vidím, že nielen manažment firmy je spokojný, ale vidím usmievajúcich sa zamestnancov, ktorí sú hrdí na spoločnosť, v ktorej pracujú. To je moja najobľúbenejšia činnosť.

Text: Mária Nováková    
Foto: Miro Pochyba a archív Techo