Jubilejný XV. ročník architektonickej súťaže CE.ZA.AR 2016 pozná víťazov!
Jubilejný XV. ročník Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR 2016 vyvrcholil vo štvrtok večer v bratislavskej Starej Tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom a udelením nového ocenenia Slovenskej komory architektov - "Patrón architektúry" za prítomnosti hostí z odbornej, verejnej a spoločenskej sféry.
Slávnostného galavečera sa zúčastnil aj minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Árpád Érsek a prezident Architektonickej Rady Európy ACE Luciano Lazzari.
Záštitu nad jubilejným XV. ročníkom architektonickej súťaže CE∙ZA∙AR 2016 prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, primátor mesta Bratislavy Ivo Nesrovnal a slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Generálnym partnerom jubilejného XV. ročníka architektonickej súťaže CE∙ZA∙AR 2016 je spoločnosť CRH. Generálny riaditeľ CRH North Danube Patrick Stapfer o tomto ročníku povedal: „V CRH podporujeme kvalitnú architektúru a sme veľmi radi, že naše partnerstvo s CE∙ZA∙AR-om vyústilo k vzniku nových aktivít, ako je cezaar.tv či nové ocenenie „Patrón architektúry“. Jubilejný ročník vynikajúco prepojil odbornú architektonickú obec a upriamil pozornosť na tých, ktorí projekty iniciujú a presadzujú do realizácie. Cez vzájomnú spoluprácu vedie cesta, ako prinášať architektonické riešenia, ktoré sú zaujímavé, inovatívne a aj trvalo udržateľné.“
Ceny sa už tradične odovzdávali v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér. O víťazoch rozhodovala medzinárodná odborná porota v zložení: Lukáš Kordík (architekt, Slovenská republika), Štefan Moravčík (architekt, Slovenská republika), Ilona Németh (výtvarníčka, Slovenská republika), Antonín Novák (architekt, Česká republika), Roman Rutkowski (architekt, Poľsko), Jan Šépka (architekt, Česká republika) a Juri Troy (architekt, Rakúsko).
„Bronzový domček CE∙ZA∙AR‐a“ – sošku akademického sochára Jána Hoffstädtera si tento rok prevzali architekti za tieto diela:
Rodinné domy
Rodinný dom pod Kalváriou
Veľké Úľany
autori: Peter Šercel, Andrej Švec
foto: Tomáš Manina
„V Úľanoch pod Kalváriou sme videli jednoduchú hmotu domu stojaceho na konci nepravidelného pozemku. Dom je osadený tak, aby využíval všetky danosti prostredia, v ktorom sa nachádza“, vysvetľuje člen medzinárodnej poroty architekt Lukáš Kordík. „Koncepcia návrhu vychádza zo zachovania ducha miesta na pozemku v obci Veľké Úľany. Pozemok je špecifický svojou blízkosťou s dôležitou mestskou pamiatkou (kalváriou) a vysokým porastom. Rodinný dom je koncipovaný tak, aby ponúkal výhľad na kalváriu a súčasne poskytoval dostatočné prepojenie interiéru a exteriéru pomocou veľkorysého presklenia”, doĺňajú tvorcovia diela Peter Šercel a Andrej Švec.
„Koncepcia návrhu vychádza zo zachovania ducha miesta na pozemku v obci Veľké Úľany. Pozemok je špecifický svojou blízkosťou s dôležitou mestskou pamiatkou (kalváriou) a vysokým porastom. Rodinný dom je koncipovaný tak, aby ponúkal výhľad na kalváriu a súčasne poskytoval dostatočné prepojenie interiéru a exteriéru pomocou veľkorysého presklenia. Objekt je založený na základovej doske, aby neporušil koreňovú sústavu pod domom a mohla sa tak zachovať pôvodná vysoká zeleň na pozemku. V interiéri aj exteriéri sa používajú len prírodné materiály ako drevo, kameň a biela omietka. Objekt tak pôsobí vzdušne a otvorene a svojou jednoduchou architektúrou zachováva genia loci svojho okolia.”
Peter Šercel
Bytové domy
Bytové domy – Avana
Stupava
autori: Matúš Polák, Martin Rezník, Silvia Kračúnová, Juraj Makový
foto: Tomáš Manina
Dva bytové domy navrhnuté na miestach pôvodného výrobného a skladového objektu výrobného družstva Avana sú v maximálnom súlade s okolím, zohľadňujú jeho mierku i potreby obyvateľov. „Bohužiaľ, počiatočný zámer pôvodné objekty zrekonštruovať sa pre statické problémy nepodaril“, vysvetľujú architekti Matúš Polák, Martin Rezník, Silvia Kračúnová a Juraj Makový. Domy sa teda nakoniec navrhli na pôvodných pôdorysoch. „Obsahujú malé byty dostupné aj pre mladé rodiny, keďže sú navrhnuté s cieľom čo najnižších stavebných nákladov“, dodáva Martin Rezník.
„Porota ocenila bytové domy Avana v Stupave najmä vďaka starostlivej práci jeho tvorcov so svetlom, ponukou veľkoryso dimenzovaných polosúkromných priestrov na nezvykle štedro vykonzolovaných balkónoch. Tieto sa tak stávajú vonkajšími obytnými priestormi a spolu s ich priamou optickou väzbou na susedné detské ihrisko a rekreačnú zeleň sú najvýraznejšou kvalitou tohto obytného súboru. Priame presvetlenie parkoviska pod objektom ako aj príjemné proporcie len potvrdzujú jeho ambície a kvalitu”, zhodnotil kvality bytového domu člen medzinárodnej poroty Antonín Novák.
„Tento bytový dom je na prvý pohľad nenápadný, jasne čitateľný, nie je okázalý. Architekti na jednoduchej hmote bytovky pracujú s malým portfóliom výrazových prostriedkov a opakujúcim sa motívom okien a balkónov s identickým rozmerom. Bytovka stojí na subtílnych stĺpoch a jemne levituje nad terénom, čím zdôrazňuje svoj rešpekt voči okoliu“, dodáva Lukáš Kordík, člen medzinárodnej poroty.
Občianske a priemyselné budovy
Materská škola Guliver
Poľovnícka 3/B, Banská Štiavnica
autor: Richard Murgaš
foto: Lukáš Rohárik
„Na začiatku bolo rozostavané torzo domu bez identity i vízie. Potom sa stretli ľudia s víziou a chuťou niečo dokázať. Kreatívny architekt tvorivo vyhodnotil potenciál a vyťažil z daností maximum. Škôlka je zaujímavá tým, že prináša nové, svieže myšlienky, ktoré nie sú bežným štandardom. V tvorbe priestorov i v spôsobe fungovania škôlky a vytváraní podnetného prostredia pre tých, pre ktorých je prioritne určená. Pre deti. Vytvorený je funkčný a variabilný priestor pre rozmanité spektrum denných vzdelávacích aktivít. Architektúra nie je žiadnou formálnou demonštráciou. Skôr jednoduchým, racionálnym riešením, urobeným však citlivo a s vkusom“, vyjadruje svoj názor člen medzinárodnej poroty, architekt Štefan Moravčík.
„Individuálne zadanie s prioritou času predurčilo voľbu realizácie zámeru ako prestavbu/dostavbu jestvujúceho objektu napriek tomu, že možnosti lokality vylúčili súvisiacu typológiu. Objekt pohltil rozostavaný rurálny rodinný dom väčšej mierky s radikálnosťou potrebnou k zmene funkcie a zotretiu zažitých schém a vzťahov. Rodinný dom bol zbavený šikmej strechy a dva dvojpodlažné segmenty jeho pôdorysu doplnil tretí. V objekte vznikol rekonfigurovaním terénu vstupný suterén s kompletným zázemím a prízemie denných aktivít napojené na záhradu. Prehľadná dispozícia vizuálne definuje zdieľané priestory, herne obsadené podľa vekových skupín, zázemie personálu a koridory. Exteriér vsádza na príjemnú proporciu a tvaroslovnú (tvarovú) istotu v súčasnom ponímaní.“ Richard Murgaš
Obnova a prestavba
Interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach
R. k. kostol sv. Vavrinca, Brutovce 83, okr. Levoča
autor: Tomáš Bujna
foto: Stano Dubík
„Nominácia, ktorá rešpektuje všetky dochované prvky, no zároveň jasne odlišuje nové zásahy. Rozhodnutie o miere zásahu je predovšetkým na architektovi. Do rekonštrukcií častokrát výrazne zasahujú pamiatkári a investori ich tendenciám ľahko podľahnú. Pre voľbu správneho prístupu v tejto kategórii neexistuje obecný recept. A tak nám neostáva nič iné, ako postupovať nielen na základe poznatkov o danej stavbe, ale i vnútorných pocitov a svoj zámer predovšetkým dôsledne realizovať“, vysvetľuje architekt Jan Šépka.
„Práce na obnovách a rekonštrukcii začali úplne pozvoľna príchodom nového kňaza na nové miesto pôsobenia. Celková obnova interiéru kostola bola vyvolaná rozsiahlou degradáciou zavlhnutého muriva v interiéri jednoloďového gotického kostola z 1. polovice 14. storočia a tiež nevyhovujúcim stavom podlahy. Následne bolo rozhodnuté o výmene terazzovej dlažby uloženej v betónovom podklade a jej nahradením za prírodný pieskovec. Po odstránení novodobej podlahy a zavlhnutých omietok bol vykonaný archeologický výskum interiéru a reštaurátorský prieskum omietok v celej lodi.“ Tomáš Bujna
Interiér
Obchod Slávica
Laurinská 19, Bratislava
autori: Andrej Olah, Katarína Labáthová
foto: Tomáš Manina
Heslom: „V jednoduchosti je krása“, sa riadili autori Obchodu Slávica: „Obchod je vsadený do parteru mestského paláca v historickom jadre Bratislavy. Pracuje s pôvodným vnútorným priestorom tak, že ho očisťuje od novších stavených zásahov a odkrýva stavebnú podstatu jeho historických vrstiev. Nové prvky interiéru sú reverzibilné, aby zbytočne neprekrývali pôvodné konštrukcie. Koncept interiéru je navrhnutý tak, aby vytváral jednoduchý podklad pre vystavený tovar, čiže šperky a predmety úžitkového dizajnu“, opisuje základný koncept diela Andrej Olah.
„Obchod je vsadený do parteru mestského paláca v historickom jadre Bratislavy. Pracuje s pôvodným vnútorným priestorom tak, že ho očisťuje od novších stavených zásahov a odkrýva stavebnú podstatu jeho historických vrstiev. Nové prvky interiéru sú reverzibilné, aby zbytočne neprekrývali pôvodné konštrukcie. Koncept interiéru je navrhnutý tak, aby vytváral jednoduchý podklad pre vystavený tovar, čiže šperky a predmety úžitkového dizajnu. Povaha historického priestoru sa vpisuje do interiéru odkrytou konštrukciou stropov a podlahou, ktorá jeho charakter čiastočne reflektuje novým betónovým poterom. Steny celého priestoru boli očistené na pôvodné vrstvy farieb a následne bol do výšky troch metrov aplikovaný zjednocujúci biely náter, ktorý sa na poschodí v rovnakej výške prejavuje vo forme bielej bordúry. Biela farba vytvára zároveň unifikovaný podklad pre vystavovanie samotných objektov.” Andrej Olah
„Čím viac kráčajú vnútrajšok a vonkajšok, štruktúra a fasáda, interiér a kontext ruka v ruke, tým viac ich možno chápať ako autentické a poctivé diela. Tieto myšlienky nás sprevádzali celým procesom rozhodovania a nakoniec aj viedli k vyhláseniu tohto víťaza“, vysvetľuje rozhodnutie poroty jeden z jej členov, architekt Juri Troy.
Exteriér
Prístrešok a lávka na Straníku
kopec Straník pri Žiline
autori: Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký
foto: Jana Makroczyová
„Lávka a prístrešok na Straníku pri Žiline – je unikátnym dielom pre unikátne prostredie. Veľmi oceňujem pokoru k prostrediu v prístupe architektov pri navrhovaní celého projektu. V prekrásnom prostredí môžeme vidieť levitujúcu lávku a minimalistický prístrešok, ktorý plní všetky požadované funkcie a okrem toho materiálovo aj vizuálne synergicky funguje v krajine“, hovorí výtvarníčka Ilona Németh.
„Straník je kopec s vynikajúcim výhľadom na Žilinu. Okolo 10.-12. storočia pred našim letopočtom tu bolo hradisko, preto je vrchol kopca v režime národnej kultúrnej pamiatky. Od roku 1934 dodnes sa kopec používa pre bezmotorové lietanie. Navrhli sme subtílnu lávku, ktorá má ambíciu organizovať pohyb turistov kontrolovane, bokom od letcov a uľahčovať prístup na vrchol kopca návštevníkom s obmedzenou schopnosťou pohybu. Lávka levituje nad terénom, je s ním v kontakte iba prostredníctvom zemných skrutiek. Kúsok pred vrcholom je prerušená, pre potrebu umožniť prejazd ťažobným vozidlám. Na konci čaká nový prístrešok a lavička pri symbolickom cintoríne letcov s výhľadom na Malú Fatru.“ Peter Lényi
Cena verejnosti
O víťazovi Ceny verejnosti rozhodli hlasujúci v online hlasovaní na portále Hospodárskych novín www.hnonline.sk. Z celkového počtu 8043 hlasov, získalo víťazné dielo až 4316 hlasov. Už tradične odovzdali cenu víťazom primátor hlavného mesta Bratislava Ivo Nesrovnal a šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková.
Framehouse, Bratislava
Miletičova 5, Bratislava
autori: Maroš Fečík, Filip Kandravý
foto: Maroš Fečík
„Interiér postprodukčného štúdia sa nachádza v zrekonštruovanom polyfunkčnom objekte na Miletičovej ulici v Bratislave. Štúdio zaberá plochu 145 m2 rozdelenú do dvoch podlaží. V parteri objektu situovanom do pešieho korza sa nachádza recepcia štúdia. Druhé nadzemné podlažie je rozdelené na priestor pre šéfa a pracovne online a 3D. Doplnkové priestory sú umiestnené hlbšie v dispozícii. Dominantou priestoru ako aj spojovacím prvkom medzi podlažiami je obklad stien z veľkoformátových olejovaných preglejkových platní. Betón sa objavuje na podlahe štúdia, na televíznej stene ako aj recepčnom a strihačskom pulte. Zábradlie schodiska je vytvorené z pozváraných roxorových konštrukcií. Slúži zároveň ako knižnica a nosič interiérovej zelene.“ Maroš Fečík
Patrón architektúry
Slovenská komora architektov po prvýkrát v histórii vyhlásila v rámci slávnostného galavečera CE•ZA•AR nové ocenenie – „Patrón architektúry“ – za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom.
Artefakt, vyrobený v dielni akademického sochára Ladislava Saba v spolupráci so Slovenskou komorou architektov a CRH, odovzdali predseda Slovenskej komory architektov Imrich Pleidel a generálny riaditeľ CRH North Danube Patrick Stapfer.
Nové ocenenie „Patrón architektúry“ udelila Slovenská komora architektov súčasnej primátorke Leopoldova Mgr. Terézii Kavuliakovej a jej predchodcovi, bývalému primátorovi Leopoldova JUDr. Milanovi Gavorníkovi za vypísanie najväčšej architektonickej súťaže na verejnú budovu od éry vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Obaja laureáti ocenenia svojím konaním preukázali vysokú morálnu a osobnú zodpovednosť za kultúru a kvalitu spoločenského života občanov mesta, keď sa rozhodli budovu mestského úradu – jedného z hlavných identifikátorov miest – obstarať transparentne a odborne formou architektonickej súťaže. Zástupcovia malého štvortisícového mesta Leopoldov tak ukázali všetkým na Slovensku, že argument „my si to nemôžeme dovoliť“ neobstojí. Aj vďaka tomu, že otázka nového mestského úradu bola riešená transparentne a odborne formou architektonickej súťaže, nové vedenie mesta v procese plynule nadviazalo tam, kde predchádzajúce skončilo. Aj to je dôkazom politickej vyspelosti oboch laureátov.
„Tento úspešný príbeh, ktorého hlavných aktérov dnes oceňujeme, sa začal písať koncom roka 2013, keď vedenie mesta Leopoldov oslovilo svojich občanov s anketou, v ktorej sa snažilo zistiť ich názor na využitie viacerých nehnuteľností v jeho vlastníctve.“ Hlavnou otázkou bolo, ako naložiť s budovou, v ktorej v súčasnosti sídli mestský úrad a ktorá je v už nevyhovujúcom technickom stave. Preto je potrebné buď ju zrekonštruovať, alebo nahradiť novou budovou.
„Architekt Ondrej Marko odpovedal na anketu formou štvorstranového listu, v ktorom predstavil architektonickú súťaž ako najlepší spôsob, ktorý má samospráva k dispozícii na získanie kvalitného návrhu. Samospráva si tento názor osvojila a v spolupráci s architektmi a obstarávateľskou firmou začala práce na organizácii verejnej anonymnej súťaže, ktorá mala priniesť odpoveď na otázku riešenia nového mestského úradu. Zámerne sa vyhýbam pomenovaniu „novej budovy“, keďže súťažné zadanie bolo postavené tak, aby súťažiaci mal možnosť starú budovu nahradiť novou alebo ju rekonštruovať“, osvetľuje Peter Lényi, architekt, odborný konzultant súťažných podmienok a spracovateľ súťažných podkladov, ktorý spolupracoval s mestom pri vypísaní súťaže a jej priebehu.
Aj vďaka jeho práci boli súťažné podmienky a podklady kvalitne pripravené. Podľa podpredsedu Slovenskej komory architektov Pavla Paňáka sa to odrazilo aj na tom, že sa táto súťaž svojou účasťou radí „medzi najviac oboslané súťaže nielen v ére samostatného Slovenska, ale aj v povojnovom Československu“.
Odborná porota vyhodnotila ako optimálny a najvhodnejší návrh z dielne ateliéru zerozero, ktorého autormi sú Irakli Eristavi a Pavol Šilla v spolupráci s Martinom Ortutom, Alžbetou Barančíkovou a Jurajom Červeným.
Zdroj: Slovenská komora architektov
