Redizajn hodnôt na Seneckých jazerách

Vznik pôvodných piatich samostatných jazier v Senci, ktoré sú pozostatkom bagrovania štrku pri výstavbe železnice Bratislava – Galanta, sa datuje do roku 1845. Neskôr ich zlúčili do jedného jazera s rozlohou 80 ha a hĺbkou 12 m. Od roku 1919 slúžilo „Slovenské Tahiti“ ako prírodné kúpalisko.

Dnes oblasť poznáme ako Senecké alebo Slnečné jazerá. Priľahlú rekreačnú chatu, ktorej autorom je uznávaný architekt prof. Jozef Lacko, postavili v 70. rokoch minulého storočia. Aj ona bola produktom chatového boomu v minulom režime, ktorý kompenzoval neslobodu cestovania mimo hraníc štátu.

Objekt bol pôvodne na rekreačné účely. Dve nízke podlažia osadené na brehu jazera pracovali s rozhraním interiéru a exteriéru prostredníctvom vrstvenia exteriérových pobytových plôch. Architekt Lacko navrhol stavbu so signifikantnými prvkami funkcionalizmu, ktoré sú aj po rokoch užívania čitateľné.

Na mieru novým majiteľom

Zadanie na rekonštrukciu chaty diktovala rodina nového majiteľa podľa svojich súčasných potrieb. Je zároveň skúškou – chata ponúka okrem horizontu jazera i etické a morálne horizonty architektonických hodnôt pôvodnej stavby.

Architekti z ateliéru Compass architekti vstupujú do generačného profesijného dedičstva s rešpektom – principiálne zachovávajú pôvodný charakter stavby, jej kompozičné členenie a architektonický výraz. Dekódujú architektúru stavby v jej čistých funkcionalistických princípoch.

Realizujú citlivú obnovu vonkajšieho plášťa objektu, keď prezentujú funkcionalistickú skladačku troch levitujúcich horizontálnych dosiek podlaží interiérov a exteriérov, ktoré sú zo strany jazera doplnené sklenenými stenami so zachovaním rastrovania a predsadených skladačiek exteriérových paravánov.

Mólo pri jazere

Architekti umne redefinujú podobu zábradlí, hrán exteriérových pobytových platforiem, keď zachovávajú raster pôvodnej konštrukcie, ktorú vypĺňajú efemérnosťou oceľovej siete či laniek. Táto hmotná (ne)prítomnosť je uvážlivou reminiscenciou subtílnych konštrukcií moderny a funkcionalizmu. Dispozície podlaží sú predefinované pre potreby päťčlennej rodiny pri zohľadnení súčasného užívateľského štandardu, pričom ostávajú v rovnováhe s architektonickým dedičstvom.

Zásadnou zmenou prešla úprava pozemku smerom k jazeru, ktorá bola realizovaná v spolupráci s ateliérom Labak. Akcelerátorom úprav bol záujem o maximalizovanie kontaktu s vodnou plochou jazera. Modifikovaním terénu rozšírili záhradu a doplnili ju o mólo nad jazerom. Do pôvodného sokla suterénu vložili novú exteriérovú kuchyňu. Architekti týmto gestom reflektovali esencie prostredia a našli limity pre užívateľské maximum.

Výsledok rekonštrukcie rekreačnej chaty zhodnocuje magickú pôsobivosť funkcionalistických princípov minulého stavebného fondu, ktoré chirurgicky čistými rezmi architekti odkryli a prezentovali v pôsobivej holej vecnosti. Súčasná stopa architektov v podobe redefinovaného terénu a zároveň vzťahu medzi vodnou plochou a rekreačnou chatou je vecná a poetická – vizuál, estetika, dizajn tu nie sú primárnym produktom.