Rekonštrukcia bratislavskej Reduty

Druhá dekáda 20. storočia bola poznačená svetovou vojnou v rokoch 1914 až 1918, ale napriek tomu na Slovensku vzniklo viacero pozoruhodných diel. Ako ikonu tejto dekády sme vybrali budovu Reduty v Bratislave, ktorá nedávno prešla rozsiahlou rekonštrukciou.

Pripomeňme, že hoci architekti bojovali a umierali na bojiskách v rôznych krajinách, na Slovensku vznikli také jedinečné stavebné diela ako napr. komplex kalvínskeho kostola, fary a obytného domu medzi Obchodnou ulicou a Námestím SNP v Bratislave či tzv. Modrý kostolík v Bratislave, alebo Thermia Palace v Piešťanoch. Začalo sa stavať aj Szontágovo sanatórium v Starom Smokovci a ďalšie. V tom období sa zrodila aj bratislavská Reduta.

Na mieste dnešnej Reduty stála erárna sýpka z roku 1773 od architektov F. A. Hillebrandta a F. Römischa. Prvotným zámerom bola jej adaptácia na koncertnú sieň a na mestskú knižnicu. Otcovia mesta vtedy ešte netrpeli chorobou nostalgie a nechýbala im ani veľkorysosť myslenia, a tak rozhodli o výstavbe novej mnohofunkčnej budovy. Hoci na fasády budapeštianski architekti Marcel Komor a Desző Jakab aplikovali sčasti historické prvky, v zásade navrhli modernú stavbu so železobetónovými konštrukciami a najmä s veľmi dobrými prevádzkovými vzťahmi, ktoré fungovali viac ako 90 rokov. Ťažiskom boli veľká spoločenská sála, malá divadelná sála a spoločne bohato dimenzované „prestávkové“ priestory so zázemím a samostatným vstupom. Veľká sála na prízemní prešla viacerými úpravami – v 70. rokoch 20. storočia tam bolo sídlo aerolinií, dnes je tam hudobná sála. K jej zázemiu patrí reštaurácia s kuchyňou. Časť parteru slúži obchodom. Reduta nebola len miestom zábavy. Stala sa sídlom viacerých spolkov a slúžila aj ako kino. Po II. svetovej vojne bola štátom pridelená Slovenskej filharmónii, ktorá tu sídli dodnes.

Bohaté fasády

Fasády sú bohato členené a majú štukovú výzdobu od viacerých známych súdobých umelcov. Nájdeme tu prvky secesné, barokové aj rokokové a niektorí ju prirovnávajú k drážďanskému Zwingeru. Portály a štíty sú inšpirované pôvodnou sýpkou, jeden z jej pôvodných portálov je dokonca osadený ako kulisa v pôvodnom nádvorí, ktoré bolo po rekonštrukcii prebudované na Björnsonovo nádvorie ako znak vďaky za finančnú pomoc z tzv. nórskych fondov. Rekonštrukcia sa začala v decembri roku 2009 a trvala dva roky. Slávnostný koncert otvoril novú Redutu 26. 1. 2012. Projekt rekonštrukcie navrhol architekt Gabriel Drobniak s kolektívom. Okrem rekonštrukcie vyriešil dostavbou aj viaceré priestorové problémy zázemia. Dielo získalo v súťaži Stavba roka 2012 Cenu primátora mesta Bratislavy.

AUTORI STAVBY:

DESZŐ JAKAB (1864 Biharrév – 1932 Budapešť) a MARCELL KOMOR (1868 Budapešť – 1944 Deutschkreuz)

Významní maďarskí architekti, ktorí sa najmä na prelome 19. a 20. storočia snažili o vytvorenie národného slohu. Vyštudovali architektúru na budapeštianskej technike ako žiaci Ő. Lechnera a vlastnú kanceláriu si založili v roku 1897. Ich tvorba má silný neobarokový charakter. K najznámejším dielam patria: Ľudová opera; mestské, dnes Erkelovo divadlo v Budapešti, radnice v Subotici a Marosvásárhelyi a spoločenský dom v Oradei. V Bratislave projektovali ešte zaujímavý secesný dom na Štúrovej ulici č. 6 (1903) a v Prednej Hore je realizovaný neobarokový zámok Coburgovcov (1912).

AUTOR REKONŠTRUKCIE:

GABRIEL DROBNIAK (1960 Bardejov)

Štúdium architektúry ukončil na Fakulte architektúry STU v Bratislave v roku 1984. V rokoch 1986 až 1988 absolvoval postgraduálne štúdium Ochrana a obnova pamiatok. Následne bol na študijnom pobyte vo francúzskom Dijone. V rokoch 1984 až 1990 pracoval v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave, 1991 až 1994 v ATK – v združení architektov. Od roku 1995 vedie vlastnú architektonickú kanceláriu G&D. Z viacerých jeho prác je známa rekonštrukcia Nestorovho paláca na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a projekt Bohosloveckej fakulty UK. Aktívne sa venuje riešeniu ekologických problémov.

TEXT: PROF. ŠTEFAN ŠLACHTA  
Foto: dano veselský
dokumentácia: ing. arch. gabriel drobniak

Článok bol zverejnený v časopise ASB.