Rekonštrukcia domu do pasívneho štandartu po 8 rokoch

Rodinný dom v Pettenbachu bol prvou rekonštrukciou na energeticky pasívny štandard v Rakúsku. Po ôsmich rokoch sa ukazuje, že návrh a vyhotovenie rekonštrukcie boli skutočne precízne a dom pracuje v súlade s pôvodnými predpokladmi, mnohokrát dokonca aj lepšie.

V roku 2005 bol dom v Pettenbachu premenený na nepoznanie – z nepríjemného tmavého bungalovu postaveného v roku 1960 sa stal moderný obytný domov na špičkovej úrovni, ktorému Passivhaus Institut udelil certifikát pasívneho domu. Pôvodná, masívnym dojmom pôsobiaca prízemná budova sa z veľkej časti zbúrala a k prízemiu pribudlo jedno nadzemné podlažie. Na zateplenie sa využili prefabrikované drevené konštrukcie, ktoré nielen obalili a odizolovali existujúce murivo, ale zároveň poslúžili na vybudovanie spomínaného nového podlažia. Potreba energie na vykurovanie sa znížila z približne 280 na 15 kWh/(m² . rok). Fotovoltický systém integrovaný vo fasáde poskytuje v súčasnosti asi 60 percent elektrickej energie, ktorá sa v dome spotrebuje.

Pasívny dom nesklamal
V súčasnosti sú už k dispozícii čísla, ktoré udávajú spotrebu tepla na vykurovanie, ako aj spotrebu primárnej a sekundárnej energie za sedem rokov prevádzky domu. Aj napriek tomu, že v jednotlivých izbách je bežne o 1 až 2 °C vyššia teplota, než s akou projektanti počítali, dom potrebuje na vykurovanie ešte menej energie, než sa očakávalo. Skutočná spotreba je vo všetkých ukazovateľoch nižšia, ako bola pôvodne stanovená vo výpočtoch v rámci súboru opatrení pri navrhovaní pasívnych domov. Jasne sa ukazuje, že je výhodné pracovať s presnými rozmermi a použiť správny program na výpočet už na začiatku plánovania. Táto budova už teraz spĺňa všetky kritériá na budovy s takmer nulovou spotrebou energie stanovené v smernici EÚ, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2020. Ing. Günter Lang zo spoločnosti Lang consulting k tomu dodáva: „Je výhodné robiť projekty a stavať pasívny dom s overenou kvalitou podľa usmernení prof. Dr. Wolfganga Feista z Passivhaus Institutu– a to nielen pri novostavbách, ale aj pri rekonštrukciách.“

Zvýšené náklady sa vykompenzovali
Systémová zmena v energetickej hospodárnosti domu na pasívny dom si vyžiadala zvýšenie nákladov pri prestavbe asi o 15 % v porovnaní s bežnou prestavbou. Ďalšie navýšenie prostriedkov o 11 % si vyžiadali ekologické postupy uplatnené pri rekonštrukcii. Majitelia rodinného domu však získali od vlády spolkovej krajiny Dolného Rakúska najvyššiu dotáciu. Zvyšné náklady, ktoré uhradili z pôžičky banky poskytnutej na rekonštrukciu domu, sa úplne vykompenzovali výrazným znížením spotreby energie. Úrok banky je okrem toho nižší ako očakávané zvyšovanie nákladov na vykurovanie (cena tepla a elektriny sa od roku 2005 výrazne zvýšila), takže dôsledne premyslená rekonštrukcia sa od prvého dňa prevádzky domu stala ziskovým projektom a začala sa vyplácať skôr, než sa predpokladalo. Aj vo všeobecnosti tak možno povedať, že konzistentná obnova starších budov je v každom prípade rentabilná.

Znížené náklady na údržbu
Ďalšie významné úspory dosiahol dom vďaka zníženiu nákladov na priebežnú údržbu. Tam, kde bolo predtým nevyhnutné platiť za kontrolu a opravy plynového kotla, nádrže na skvapalnený plyn a komína (asi 400 eur ročne), dnes stačí pravidelná výmena filtrov v systéme vzduchotechniky (spolu 85 eur ročne). Revízia vetracieho systému je naplánovaná na nasledujúci rok* (už zahrnuté v tab. 2), čo bude prvýkrát po 9 rokoch prevádzky, keďže doteraz systém fungoval bezporuchovo. Navyše, významnejšiu kontrolu vnútorných technických zariadení domu bolo potrebné za celých osem rokov absolvovať len raz.

Ukážková rekonštrukcia na pasívny štandard
Pri mnohých starších rodinných domoch v Rakúsku je hlavným cieľom rekonštrukcií ich premena na domy s pasívnym štandardom. Po rekonštrukcii sa v týchto domoch zásadne zvýši komfort bývania. Príklad takej implementácie štandardu certifikovaných pasívnych domov a zvýšenia komfortu bývania rekonštrukciou ako v prípade domu v Pettenbachu, je však aj v Rakúsku ojedinelý. Okrem výrazného zníženia spotreby energie, ktoré dosahuje až 95 %, a redukcie emisií CO² pri vykurovaní o 100 %, je tento ukážkový projekt súčasťou výskumného programu nazvaného Dom budúcnosti, ktorý zastrešuje rakúske Spolkové ministerstvo dopravy, inovácií a techniky a je zameraný predovšetkým na inováciu, modernizáciu a návrat ku koncepcii založenej na použití prefabrikovaných spájaných drevených prvkov na izoláciu stien. Pokiaľ ide o podlahu, kvalitnú izoláciu bolo možné dosiahnuť vytvorením vrstvy vákua, aj keď výška podlahy bola obmedzená.

Spolu s vykompenzovaním tepelných mostov na starších tehlových stenách obvodovou izoláciou sa takto podarilo znížiť potrebu energie na vykurovanie z pôvodných 27 100 kWh/rok kvapalného plynu na iba 3 170 kWh/rok elektrickej energie z fotovoltických článkov, a to aj napriek tomu, že obytná plocha domu sa viac ako zdvojnásobila – z 97 m² na 217 m². Optimalizovaný systém vetrania využívajúci efektívnu kompaktnú jednotku zabezpečuje stály prísun čerstvého vzduchu do všetkých miestností v budove a využíva zvyškové teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody. Fotovoltické panely so špičkovým výkonom 2,4 kWp, integrované do fasády, zabezpečujú kompletnú potrebu tepla v dome. Využívanie obnoviteľných zdrojov v maximálnej miere a obnova starej budovy namiesto jej úplného zbúrania a postavenia novej budovy znižujú spotrebu neobnoviteľných surovín a sivej energie o 80 %.

Prečo pasívny štandard?
Obnova starších budov zameraná na zvýšenie ich energetickej účinnosti je najvýznamnejším príspevkom k cieľu znížiť emisie CO², stanovenému v Kjótskom protokole, pričom súčasne takto rekonštruovaným budovám zabezpečuje vyššiu úroveň energetickej efektívnosti a od začiatku vyšší užívateľský komfort. V porovnaní s bežnou obnovou je to najmä príjemné vetranie a systém výmeny vzduchu vrátane rekuperácie tepla, ktorý je zárukou stáleho prísunu čerstvého vzduchu do všetkých miestností, a kvalita bývania podobná prostrediu v novej budove. Pohodlné bývanie, šetrenie energiou a ochrana klímy nie sú vo vzájomnom rozpore, naopak, spoločne vytvárajú metódu, ako zabezpečiť budúcnosť na Zemi. Pasívny dom poskytuje najvhodnejšie podmienky na vytvorenie zdravého ovzdušia jednak v novopostavených, jednak v renovovaných starších domoch. Trvalo udržateľné úsilie zachrániť klímu Zeme si však vyžaduje premyslené projekty a zanietených ľudí.

Dosiahnuté ciele

V obnovenej, ale aj v novej časti budovy sa pri posudzovaní pomeru nákladov a benefitov dosiahli veľmi sľubné výsledky:

• Vysoká kvalita bývania – obyvatelia majú kvalitný, čerstvý vzduch vo všetkých miestnostiach, lepšie svetelné podmienky, značne zvýšený tepelný komfort. Na stavbe sa zároveň dosiahol vysoký stupeň prefabrikácie a krátky čas inštalácie prefabrikovaných panelov.
• Veľmi nízka potreba energie – energia potrebná na vykurovanie a potreba primárnej energie podľa limitu stanoveného pre pasívne domy je o 95 % nižšia, ako bola v budove pred rekonštrukciou, a asi o 75 % nižšia ako pri bežnej rekonštrukcii domu.
• Vyššia kvalita stavby – dosiahla sa vďaka trvalo udržateľným dlhodobým opatreniam v rámci obnovy a nízkym nákladom na stavebné riešenia s dlhou životnosťou.
• Modelový príklad – išlo o prvú obnovu rodinného domu a jeho prispôsobenie štandardom pasívneho domu, riešenia sú udržateľné z hľadiska budúcnosti vo všetkých aspektoch energetickej efektívnosti a vytvárajú vysoko kvalitné špičkové prostredie na bývanie.

Aspekty inovácie

Základom koncepcie inovatívnej obnovy bolo obloženie prízemia. Závesné body obloženia sa vymerali a určili vzhľadom na existujúcu budovu a nainštalovali sa na prvky stien tak, ako to stanovil 3D CAD projekt. Počas prvého dňa rekonštrukcie sa na mieste osadili prvky vrátane fasády a okien, pričom neboli potrebné iné prídavné mechanizmy. Týmto spôsobom môže drevená konštrukcia naplno využiť svoje vlastnosti, a to aj pri obnove starších budov. Použitým izolačným materiálom bola celulóza, ktorou sa vyrovnali nerovnosti v existujúcej budove bez toho, aby vznikali viditeľné spoje. Tento pilotný projekt pripravil pôdu širokej škále aplikácií inovatívneho dreveného konštrukčného systému aj v starších budovách. Umožňuje obnovu škôl počas školského roka, administratívnych budov počas ich prevádzky a bytových domov s obyvateľmi, ktorí takmer bez obmedzení môžu v týchto domoch bývať aj počas stavebných prác. Trvá iba niekoľko dní, kým je budova kompletne zateplená účinnou izoláciou. Zároveň sa vytvára perspektívny segment trhu v oblasti využitia dreva v stavebníctve. Tepelné mosty tehlových stien sa eliminovali rozsiahlou a masívnou tepelnoizolačnou vrstvou pod úrovňou terénu. Riešenie takýchto problémov je pri efektívnej obnove starších budov kľúčové, hoci sa mu často nevenuje dostatočná pozornosť „lebo nie sú priamo na očiach, ale ukryté v zemi.“

Prehľad spotreby energie pred rekonštrukciou a po nej v porovnaní s výpočtom podľa súboru opatrení pri navrhovaní pasívnych domov 2004. Napriek tomu, že teplota v miestnostiach bola o 1 až 2 °C vyššia, skutočná spotreba energie bola nižšia, než sa očakávalo

Udržateľnosť

Pri obnove sa zachoval pôvodný stavebný materiál, ale využil sa aj nový materiál, čo umožnilo úsporu zdrojov. Napriek tomu, že sa objem stavebných konštrukcií zdvojnásobil, spotreba neobnoviteľných surovín poklesla o 80 %. Pokiaľ ide o potrebu energie a emisie CO², tento pilotný projekt sa vyznačuje vysokou efektívnosťou a udržateľnosťou.

Ing. Günter Lang
Foto a obrázky: LANG consulting

Autor pôsobí v spoločnosti LANG consulting ako certifikovaný projektant pasívnych domov a medzinárodný konzultant v tejto oblasti. Bol vedúcim projektu obnovy rodinného domu v Pettenbachu na pasívny štandard.

Článok bol uverejnený v TZB Haustechnik.

–>