Rekonštrukcia domu na víkendové bývanie v retro štýle

Ak túžime po dome na bývanie či rekreáciu, máme vždy dve možnosti – investovať do novostavby alebo kúpiť starší dom a zrekonštruovať ho podľa možnosti na svoj obraz. Oboje má svoje za a proti. Majitelia domu, do ktorého vás dnes pozveme, zvolili druhú možnosť a získali príjemné bývanie v pokojnej lokalite Lán. 

Dom sa nachádza v okrajovej časti obce v ulici tvorenej zástavbou rodinných domov, bonusom je blízkosť lesa. So zadaním na celkovú rekonštrukciu objektu, ktorý bude určený na víkendové bývanie, sa majitelia obrátili na architektonický ateliér kaa-studio.

Celkovo nevyhovujúca dispozícia

„Požiadavkou investora bolo preveriť možnosti prístavby na zväčšenie kapacity domu“, vysvetľuje architektka Kamila Holubcová, „a vytvoriť zodpovedajúcu vnútornú dispozíciu. Vzhľad domu mal v maximálnej miere zostať v pôvodnom duchu, interiéry si majitelia priali v retro štýle.

Okolitá zástavba, pôvodne snáď výstavba s jednotným systémom zo 40. až 50. rokov minulého storočia, je charakteristická vrstvením rôznych prístavieb a nadstavieb k pôvodným domčekom, ktorých hmota je potom v mnohých prípadoch úplne „zastretá“. Tento dom zostal takmer v pôvodnej podobe, z tohto uhla pohľadu bol teda úplne výnimočný.

Ide o jednoduchý domček so sedlovou strechou, zvýšeným prízemím a polosuterénom. Obytné podlažie delila stredná nosná stena na dva trakty – južný obytný a severný servisný, ku ktorému ale priliehala hlavná časť záhrady. Toto riešenie bolo veľmi nepraktické, pretože dom bol smerom zo záhrady takmer uzatvorený, akoby otočený chrbtom.

Naopak, pred hlavným vstupom bolo novšie nepekné zádverie s toaletou a komorou, z neho sa krkolomne vstupovalo cez dve mezipodesty na hlavné obytné podlažie. V podkroví bola malá izba a povala. Dom mal malé okná a ponuré miestnosti.

„V návrhoch interiéru sme sa usilovali o jednoduchosť, vidiecku prostotu a funkčnosť. Okrem stoličiek sme navrhovali takmer všetok drevený nábytok.“

Viac priestoru a svetla

„V kontexte divokých rekonštrukcií okolitej zástavby sme sa rozhodli maximálne zachovať hlavný objem domu v jeho pôvodnej ,domčekovej‛ forme,“ pokračuje Kamila Holubcová, „a jeho pôvodné dispozície aj maximálne využiť. So základnou hmotou sme ďalej pracovali len na úrovni úprav vnútorného členenia priestorov a okenných otvorov. Obytné podkrovie sme navrhli v pôvodnom objeme, bez vikierov, s presvetlením iba v rovine strechy. Jedinou prístavbou sa stala nová drevená veranda (či letný vstup), primknutá k záhradnému priečeliu. Výškový rozdiel medzi vstupmi na hlavné obytné podlažie a úrovňou záhrady je riešený pomocou terénnych valov/kopcov spevnených lomovým kameňom.“

Zbúralo sa pôvodné nevyhovujúce zádverie a vchod do domu sa premiestnil na miesto pôvodnej kúpeľne, vďaka tomu možno do domu vstupovať priamo v úrovni zvýšeného prízemia. Na prízemí zostala po vybúraní priečok iba spomínaná stredná nosná stena a schodisko, pobytové priestory sú vďaka tomu rovnomernejšie usporiadané a sú prepojené s hlavnou záhradou. V severnom trakte domu vznikla obytná kuchyňa so vstupom na verandu, z južnej izby sa stala spálňa s veľkou kúpeľňou. V podkroví získali majitelia po odstránení priečok väčší otvorený priestor.

Vďaka zmene dispozície sa vytvorili na fasádach nové otvory a boli zrevidované a lokálne upravené pôvodné okenné otvory. Na južnej fasáde vybúrali pásové okno na celú šírku objektu, dom tak získal viac slnka a kontakt s lesom cez ulicu. Podkrovie, orientované na sever, bolo presvetlené pásom veľkých strešných okien. Otvárajú priestor smerom do záhrady a k výhľadom na lánsky horizont.

„Blízkosť lesa a dva staré smreky v predzáhradke sú pre miesto, kde dom stojí, signifikantné. Chceli sme, aby dom prijal farbu lesa, fasáda je teda tmavá sivohnedá.“

Pri rekonštrukcii sa používali materiály a remeselné spracovanie zodpovedajúce kontextu pôvodného domu, teda klasická tehla a omietka, ďalej kameň, drevo a keramika.