Rekonštrukcia jezuitského konviktu na Umelecké centrum Univerzity Palackého
Bývalý jezuitský konvikt prešiel v roku 2004 rozsiahlou rekonštrukciou. Baroková budova sa prestavala podľa projektu architektov z ateliéru Polách & Bravenec na olomoucké centrum umenia. Po trinástich rokoch objekt stále žije a funguje, tak z dizajnového hľadiska, ako aj z technického a funkčného pohľadu. Olomoucké centrum umenia je tiež zaujímavou ukážkou kvalitnej práce so svetlom v interiéri.
Autori projektu sa v návrhu dispozície snažili v čo najväčšej miere rešpektovať pôvodnú barokovú formu. Jedným z kľúčových problémov rekonštrukcie bolo vyváženie požiadaviek novej prevádzky – výučba so špecifickými požiadavkami jednak na plochy jednotlivých učební a kabinetov, ale hlavne na hygienu prevádzky s pôvodnou cennou barokovou dispozíciou, ktorá by nemala byť znehodnotená rekonštrukciou, rovnako ako pôvodné štukové a kamenárske detaily. Architekti si s touto výzvou úspešne poradili.
Uličná fasáda
Citlivá rekonštrukcia
Súčasťou neskorogotických mestských fortifikácií je tzv. Židovská bránka. Tá je sprístupnená verejnosti, v medziposchodí bránky je navrhnuté múzeum. Projekt rekonštrukcie zahŕňal aj očistenie gotických hmôt od prístavby schodiska a vstupného priestoru do medziposchodia. Vstup je vyriešený prístavbou ľahkej drevenej konštrukcie schodiska, ktorá priznáva dobu svojho vzniku a nekonkuruje gotickej pamiatke. Obnova vnútorných i vonkajších omietok sa vykonala odborným reštaurátorským spôsobom, vrátane otvorenia všetkých pôvodných stredovekých špaletových okien.
Pôdorys 3. NP
Na všetkých podlažiach objektu vrátane suterénu boli zachované klenby, dispozícia je zbavená dodatočných priečok a zamurovaní, novonavrhnuté priečky potrebné pri prevádzke sú riešené použitím novodobých materiálov (sklo, drevo) tak, aby nerušili jednotu barokových priestorov. Sú sústredené prevažne do stredného krídla nového konviktu a ďalej do plochostropných priestorov tretieho podlažia. Nenahraditeľné hygienické zázemie vrátane vertikálnych komunikácií je sústredené do dvoch uzlov, kde je vždy vybraný jeden modul klenby. Takto vzniknutý priestor je intenzívne využitý aj vďaka „preposchodovaniu“, ktoré umožnili dostatočné konštrukčné výšky jednotlivých podlaží.
Chodba na 2. NP
Uvoľnenie výrazu
Pri riešení interiéru umenovedných katedier Univerzity Palackého v Olomouci vychádzali architekti z množstva zásadných vstupných podkladov. V pôsobení interiéru hrala významnú úlohu vysoká kvalita existujúcich priestorových vzťahov, ktoré sa odlišujú na jednotlivých podlažiach – s pribúdajúcou výškou ubúda robustnosť a majestátnosť. Autori projektu brali do úvahy aj to, že časť pôvodných malieb sa reštaurátorsky obnoví, objekt bude značne zaťažený prechodnými návštevníkmi, preto bolo potrebné navrhnúť jednoduchú, ľahko pochopiteľnú prevádzku a kvalitné funkčné vybavenie predovšetkým v časti posluchární a súborov sál v podkroví objektu.
Učebňa
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim stvárnenie interiéru bola výučba prebiehajúca v objekte, a teda i nutnosť zaistenia pokoja a intimity. Rôznorodý charakter výučby má špecifické požiadavky na interiérové vybavenie, hlavne čo sa týka výtvarných odborov. Centrum slúži hlavne mladšej populácii, čo sa odrazilo v miernom uvoľnení výrazu a v použití niektorých menej tradičných interiérových prvkov.
V interiéri nájdeme niektoré menej tradičné prvky.
Živé podkrovie
Návrh osvetlenia reaguje na priestorové kvality a funkčnú náplň jednotlivých častí objektu. Architekti maximálne využili nepriame osvetlenie, ktoré je v sálach na druhom podlaží doplnené tzv. senátnymi závesnými svetlami, v ateliéroch a dielňach potom závesnými žiarivkovými zostavami.
Podkrovie je presvetlené vďaka množstvu malých strešných okien.
Pôvodný barokový krov sa zrekonštruoval, ošetril proti drevokazným hubám, v celom rozsahu zateplil a vybavil novou keramickou krytinou. Aktívne sa využíva v mieste nad starým konviktom, kde je do jeho najcennejšej časti vstavaná viacúčelová sála. Do častí otočených k depozitáru sú situované učebne a skúšobňa zboru, v krídle priliehajúcom k vile Primavesi sú pracovne pedagógov a úžitková grafika. Krov je otvorený množstvom strešných okien, ktoré zaisťujú dostatočný prívod prirodzeného svetla do interiéru.
Umelecké centrum Univerzity Palackého
Miesto: Olomouc
Architekti: Jan Polách, Petr Fabián, Robert Bravenec
Investor: Univerzita Palackého v Olomouci
Projektant: Studio Polách & Fabián, s. r. o.
Interiér: Atelier Polách & Bravenec, s. r. o.
Generálny dodávateľ: IMOS, a. s.
Strešné okná: Velux
Ocenenie: Čestné uznanie v súťaži Stavba roka 2004 Olomouckého kraja
Projekt: 2001
Realizácia: 2004
TEXT: TEREZA JANIŠOVÁ
FOTO: PETR ZATLOUKAL, MARTIN MECNAROWSKI, POLÁCH & BRAVENEC
Článok bol uverejnený v časopise ASB špeciál 2/2017.
