Rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne

Výstavba prvej etapy projektu SKY PARK sa dostáva do záverečnej fázy. Všetky tri rezidenčné veže spolu s novým mestským parkom by mali byť dokončené v prvej polovici tohto roka.

Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne, ktorú plánujú ukončiť na jeseň tohto roka. Autorka projektu SKY PARK Zaha Hadid (1950 – 2016) a Dušan Jurkovič (1868 – 1947) tak budú mať vedľa seba realizácie, ktoré vytvoria novú tvár bratislavského „downtownu“.

Príbeh budovy Jurkovičovej teplárne sa začal v rokoch 1941 – 1942 ako príbeh turbocentrály s dodatočnými úpravami po bombardovaní v roku 1944. Koncom 20. storočia bola prevádzka utlmená a v roku 2008 boli kotolňa a turbínová hala vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, zvyšok komplexu a strojné zariadenia boli asanované.

To bol východiskový stav pamiatky, ktorý sa stal podkladom vo vyzvanej architektonickej súťaži. Z nej víťazne vyšiel dnes realizovaný návrh. Návrh rekonštrukcie pamiatky spracoval architektonický ateliér PAMARCH – špecializovane na obnovu budovy. V súťaži týkajúcej sa interiéru samotného coworkingového priestoru BASE zvíťazil medzi piatimi konkurentmi ateliér Perspektiv.

Fasády a strešný plášť

„Pri rekonštrukcii fasád a strešného plášťa zachovaných častí sme sa museli vyrovnať najmä s technologickými a metodickými problémami pamiatkovej obnovy,“ hovorí Ing. arch. Pavol Pauliny, PhD., z ateliéru Pamarch.

„Naj­vážnejším technologickým problémom obnovy bola sanácia narušených železobetónových nosných konštrukcií. Statické posúdenie konštrukcie sa vykonávalo nedeštruktívnymi a deštruktívnymi metódami výskumu vybraných nosných železobetónových častí. Zistilo sa, že najviac postihnuté boli päty stredových stĺpov nesúcich kotolňu aj turbínovú halu. Narušené boli vplyvom horúcej pary unikajúcej z parovodu, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti. Zosilnenie stredových stĺpov pribetónovaním sa stalo nutnosťou. Druhým vážnym technologickým problémom bola obnova obvodového plášťa budovy, ktorý bol kompletne obložený režnou tehlou. Obnova spočívala v lokalizácii narušených častí, dutín a obkladu odtrhnutého vplyvom poveternostných podmienok a zatekania plášťa, ako aj v doplnení obkladu na zničených plochách jeho kópiami.“

Výsledný konzervatívny variant obnovy bol výrazne ovplyvnený požiadavkami pamiatkového úradu, ktorý trval na slohovej rekonštrukcii teplárne do jej podoby po druhej svetovej vojne.

Neexistujúca časť severnej fasády turbínovej haly bola rekonštruovaná ako kópia podľa nájdenej historickej dokumentácie a východná fasáda, pôvodne pristavaná objektom napájacieho hospodárstva, sa výrazovo zjednotila s ostatnými fasádami novým tehlovým obkladom.

Okenné výplne zo subtílnych kovových rámov museli byť pre vysoký stupeň narušenia a malé množstvo dochovaných častí nahradené kópiou s vloženým izolačným dvojsklom. Strechy objektu sú prispôsobené dnešným tepelnotechnickým požiadavkám a nárokom vnútorného funkčného využitia teplárne.

Interiér

Navrhované riešenie adaptácie interiéru Jurkovičovej teplárne sa inšpiruje v prvom rade históriou a geniom loci Jurkovičovej architektúry a ďalej skúsenosťami členov ateliéru ADOM. M STUDIO, využíva ich časom overené úspešné idey z už realizovaných rekonštrukcií.

„V budove sme sa snažili vytvoriť neopakovateľnú atmosféru, ktorú má už zvonku vďaka pôvodnej zachovanej čisto tehlovej fasáde,“ hovorí Ing. arch. Martin Paško z ateliéru ADOM. M STUDIO.

„Chceli sme vytvoriť výnimočné miesto a každého okoloidúceho vtiahnuť dovnútra, zaujať ho a ponúknuť mu hneď pri príchode niečo originálne a jedinečné, tie najlepšie pohľady a priehľady, ponúknuť každému návštevníkovi nezabudnuteľný zážitok. To všetko pri dôslednom dodržaní hlavného princípu ,pravdivosti‘, to znamená odlíšenia pôvodných konštrukcií od nových. Z dôvodu bezbariérovosti sme zdvihli úroveň pôvodnej podlahy na úroveň vonkajšieho námestia vrátane všetkých vstupov. Tým sme zároveň vtiahli dovnútra verejný priestor, aktívne ho vytvárame a zapájame aj vo vstupnom podlaží. Vzniká vnútorné námestie s možnosťou celoročnej prevádzky.“

Na „vnútorné námestie“ do kotlovej haly architekti z ateliéru ADOM. M STUDIO vložili novú päťpodlažnú samostatnú zasklenú modernú budovu. Železobetónové jadro je doplnené silnými ustúpenými železobetónovými stĺpmi, na nich je položená silná roznášacia priznaná železobetónová rastrová doska.

Na poschodiach fasáda pokračuje subtílnymi oceľovými stĺpmi v hustejšom rastri, doplnená zasklenou fasádou s dvojsklom. Vznikne tak elegantná zasklená ľahká subtílna konštrukcia. Zasklená štruktúrovaná fasáda vytvorí odraz pôvodnej architektúry, konštrukcií dominantných násypníkov, vysokých okien na fasáde a umocní tým industriálnu atmosféru.

Funkčné využitie

Funkčne je tepláreň rozdelená na coworkingové priestory a priestory prístupné verejnosti. Tie sa začínajú verejným priestorom prednámestia vtiahnutým na celé prízemie s lobby kaviarňou, zážitkovou reštauráciou a auditóriom, ktoré sa spolu s priľahlými priestormi môže premeniť na výstavný priestor alebo miesto na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia či konferencie.

Tieto verejnosti prístupné priestory v spojení industriálnej a modernej architektúry budú pozdĺž otvoreného átria doplnené stromami. Cez vnútorné otvorené átrium a cez odraz v novej zasklenej vloženej fasáde sa ponúka každému návštevníkovi pohľad na dominantné pôvodné násypníky, ktoré podčiarkujú jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru národnej kultúrnej pamiatky.

Neprehliadnite: Koloniál, vlajková loď záchrany Buďánek

Ostatné podlažia a priestory sú venované coworkingovým priestorom. Svojím komplexným a moderným vybavením inšpirujú, motivujú, podnecujú kreativitu a tímovú spoluprácu, profesijný osobný rozvoj a vytvárajú prostredie pre najlepšie nápady a sebarealizáciu.

„V kontexte celého návrhu komplexu Skypark sa objekt teplárne nachádza v srdci návrhu a fluidné tvarovanie parku ho objíma s rešpektom, komponujúc pešie nástupy do zóny v osi práve na tento objekt,“ dodáva Dušan Ševela, Head of Design Development v spoločnosti Penta Real Estate.

„Diskusia hmôt v architektonickom jazyku niekdajšej doby a súčasnej tvorby, ako aj materiálového riešenia v nadväznosti na pravé materiály komponuje priestor s prídavkom prírodného prvku v podobe parku a zelených plôch. V tomto kontexte možno využiť interiér aj exteriér samotného objektu teplárne.“

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2020.