Rekonštrukcia kubínyiovského kaštieľa

Oravská obec Vyšný Kubín ležiaca v tieni Veľkého Choča je známa ako rodisko básnika Pavla Országha Hviezdoslava, stavebnou dominantou je však Kaštieľ Kubínyi. Malebná baroková stavba vznikla v tereziánskom období prestavbou staršej renesančnej kúrie. Nedávno sa ukončila prvá etapa významnej rekonštrukcie, ktorá jej vdýchla nový život.

„Kaštieľ má dva príbehy,“ začína svoje rozprávanie Ing. Pavol Kozáčik, ktorý chátrajúci objekt kúpil na jeseň roku 2010. „Jeden je kubínyiovský a druhý je náš o nadobudnutí objektu a uskutočnení samotnej rekonštrukcie. Ten prvý je dlhší a rozmanitejší, ten druhý zase pre mňa a celú moju rodinu osobnejší a pevne dúfam, že aj záslužný do budúcnosti.“

Výsledkom obnovy sú dva objekty – samotný Kaštieľ Kubínyi, v ktorom sú pre verejnosť k dispozícii popri ubytovaní v piatich izbách aj historická prehliadka priestorov s nábytkom a artefaktmi a reštaurácia Amalia, ktorá sa nachádza v dome Amalia de Adda, pôvodne slúžiacom ako stajne.

Práve v tomto dome (v priestoroch nad reštauráciou) ešte v tomto roku pribudne ďalších sedem izieb pre hostí, ako aj zážitkový wellness. Súčasťou areálu je aj anglický park, v ktorom postupne pribudnú lavičky, altánok i menšia záhrada slúžiaca pre potreby kuchyne.

Prečo záchrana histórie?

Prečo si človek kúpi národnú kultúrnu pamiatku? „Musí byť trochu fanatik, ale aj odvážny a musí vedieť, čo ho čaká a prečo to robí,“ odpovedá Pavol Kozáčik. „Existuje viac okolností, prečo to ľudia robia. Niekto to chce kúpiť, aby mal kaštieľ, a vôbec sa nepozerá na historickú hodnotu. Pri mne sa osud zachoval inak – pamiatka si ma našla a počkala si na mňa… Dôležitý bol vzťah k histórii, ako aj súhlas manželky, lebo som chcel, aby sme to robili s radosťou. Tento projekt som bral skôr ako investíciu.

Človek, ktorý si chce niečo podobné zadovážiť, by mal mať určite dobre fungujúcu firmu, ktorá zarába peniaze. Podľa mňa je totiž nereálne postaviť zámer projektu bez vstupného kapitálu a financovať takúto rekonštrukciu a následne aj prevádzku len formou úverov. Možno táto obnova trvá dlhšie, no chcel som ju pokryť reálnymi peniazmi.

Príbeh obnovy

Objekt bol pred obnovou zdevastovaný, murivá zavlhnuté takmer po preklady okien, mal nefunkčnú strešnú krytinu – šindle sa už úplne rozpadávali. Omietkové povrchy v interiéri aj exteriéri boli hrubé, rustikálne, výrazne poškodené vlhkosťou a zasolením.

V prípravnej fáze komplexnej obnovy pamiatky sa realizovali pamiatkové výskumy, ktoré priniesli potrebné informácie o stavbe, o rozsahu zachovaných pôvodných hmôt a autentických prvkov. Realizoval sa architektonicko-historický, archeologický a reštaurátorský výskum.

„Architektonicko-historický výskum priniesol poznanie o stavebnej histórii objektu, akými stavebnými zmenami a úpravami prechádzal od najstarších etáp do súčasnosti,“ približuje metodik obnovy z Krajského pamiatkového úradu v Žiline (KPÚ) Vladimír Majtan.

„Archeologický výskum sledoval všetky zemné práce. Okrem črepového materiálu dokumentujúceho staršie osídlenie lokality z doby bronzovej boli identifikované aj základy zaniknutých objektov (napr. hospodársky objekt v predpolí kaštieľa) alebo základy pece z prvej stavebnej fázy kaštieľa. Toto sú štandardné nálezy. Reštaurátorský výskum však identifikoval celoplošné maľby na klenbách jednotlivých miestností.“

Bod zlomu

Tento výtvarný nález sa stal bodom zlomu vo vzťahu vlastníka a KPÚ. Vlastník totiž dostal do rúk 14-stranové rozhodnutie plné podmienok a rôznych výskumov, ktoré „predražovali“ stavbu. Počiatočné napätie sa postupne zmenilo na ukážkovú spoluprácu. Reštaurovanie barokových malieb malo vplyv aj na zmenu celej pôvodnej koncepcie budúceho využívania.

„Maľby, ktoré zatiaľ na Orave nemajú paralelu, pochádzajú práve z obdobia, keď Jozef IV. Kubínyi prestaval staršiu renesančnú kúriu na luxusný kaštielik pre svoju manželku Amáliu de Adda, ktorej rodina pochádzala z Milána,“ upozorňuje Vladimír Majtan.

„Vysoká kvalita pôvodných barokových malieb z tereziánskeho obdobia a jej špičkové reštaurovanie tímom, ktorý viedol Rudolf Boroš, predurčili vysokú kvalitatívnu a estetickú úroveň nasledujúcich prác a unikátny finálny výsledok. Z technického hľadiska pripomeniem, že omietky s maľbami boli v minulosti celoplošne dosekané, aby nová omietková vrstva lepšie priľnula k staršej.“

Zachovali, čo sa dalo

„Pri rekonštrukcii som sa v maximálnej možnej miere snažil zachovať to, čo sa zachovať dalo – každý štvorcový centimeter omietky a maľby,“ hovorí Pavol Kozáčik, ktorý so svojou firmou aj celú rekonštrukciu realizoval. „Samozrej­me, bolo tu aj množstvo prvkov, ktoré neboli súčasťou histórie. Išlo o novodobé nepodarky, prevažne pochádzajúce z nevydarenej rekonštrukcie zo 70. rokov minulého storočia, pri ktorej sa použili cementové omietky.

Aj to bola príčina vysokej vzlínavosti spodnej vody, ktorá devastovala objekt. Preto sme napríklad museli zrealizovať odvetrávanie stavby, pričom vo vnútri sme sa rozhodli pre iglu. V tomto systéme sa vetranie nasáva na severnej strane a vlhkosť sa odvádza na južnej strane komínovým efektom. Ukázal sa ako účinný spôsob na to množstvo vody, ktoré sa tam nachádza.

Z vonkajšej strany sme celú stavbu obkopali a urobili drenážny systém, ktorý vysokú vodnú hladinu funkčne odvádza. Potenciálnu vlhkosť odvádza aj nopová fólia na izoláciu základov, ktorú sme na sokli zakryli perforovaným antikorovým plechom.“

Dôraz na detaily

Spolupráca medzi vlastníkom a pamiatkarom spočívala vo vzájomnej komunikácii o alternatívnych riešeniach, o hľadaní optimálnych rozhodnutí a materiálov. Veľký dôraz sa vždy kládol aj na najmenšie detaily, pretože akékoľvek veľké dielo môže pokaziť alebo zničiť práve nezvládnutý detail. „Komplikované stavebné procesy riešiace problémy so spomenutou vlhkosťou či statikou a pod. sú v závere často neviditeľné a nezainteresovaný o nich ani netuší,“ pripomína Vladimír Majtan.

„Nevhodný detail z ‚estetickej‘ roviny obnovy udrie do očí vždy. Dobrý výsledok a vysokú mieru autenticity bolo možné dosiahnuť vďaka tomu, že manželia Kozáčikovci ako majitelia a investori obnovy netlačili len svoju prvotnú predstavu o kaštieli. Počúvali a porozumeli tichej reči pamiatky, rešpektovali jej históriu, danosti a hodnoty. Celý proces obnovy a adaptácie kaštieľskeho areálu postavili na reštitúcii jeho zabudnutej a v minulosti nevhodnými úpravami prekrytej jedinečnosti. Je to ukážková obnova, ktorá znova odkryla zabudnutý barokový klenot Oravy.“

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2019.