Rekonštrukcia Vily Dr. Emila Stodolu

Keď sa miestnych v Liptovskom Mikuláši opýtate na „zámoček“, pošlú vás oproti pošte. Impozantná vila doktora Emila Stodolu s hrazdenou konštrukciou a vežičkou skutočne pripomína malý zámok. Kedysi symbolizovala spoločenský a kultúrny rozmach mesta, no po nástupe socializmu začala chátrať. Až kým sa nedostala do správnych rúk.

„Pätnásť rokov som sledoval, ako sa postupne rozpadáva. Bolo mi jej ľúto,“ vraví investor projektu Artur Bartoška. Schátraný a zatečený objekt, ktorý v tom čase slúžil ako predajňa záhradkárskych potrieb, sa mu na tretíkrát podarilo kúpiť. Pôvodný majiteľ plánoval vilu zbúrať a pozemok v centre mesta využiť inak.

Po medializácii plánov sa však občania mesta postavili na odpor a po petícii bola stavba v roku 2010 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Z búrania zišlo a vile bola stavebnou obnovou prinavrátená reprezentačná a rezidenčná funkcia.

História objektu

Autorom objektu nie je nikto iný ako Michal Milan Harminc. Pôvodné výkresy pochádzajú z roku 1902. Rodinná vila – letné sídlo manželov JUDr. Emila Miloslava Stodolu a Vincencie Polóniovej – bola jeho prvou stavbou tohto druhu na území Slovenska.

Zaujímavosťou je, že vilu manželia dostali ako svadobný dar od otca nevesty. V Budapešti etablovaný právnik a politik Emil Stodola, brat vynálezcu parnej turbíny Aurela Stodolu, bol významným občanom mesta a sídlo muselo odrážať vycibrený vkus i národné cítenie. Po Stodolovcoch vilu kúpil podnikateľ Ján Pálka.

Prestaval ju a zväčšil, aby slúžila potrebám širšej rodiny. V záhrade pribudli bežecký ovál a tenisový kurt. Ako vôbec prvá stavba v meste mala ústredné kúrenie. Po vojne pripadla štátu. Chvíľu stále slúžila ako byt mestských lekárov, no potom najmä ako administratívne priestory. Sídlil v nej napríklad Okresný výbor Československého zväzu telesnej kultúry.

Dobrodružstvo rekonštrukcie

„Realizácia trvala tri a pol roka intenzívnej práce,“ podotýka A. Bartoška. „Mám z toho dobrý pocit. Človek by mal stále niečo vytvárať. Realizácia dopadla nad očakávanie, keď si spomeniem, ako to vyzeralo.“ Vila bola po mnohých dočasných nájomníkoch značne zdevastovaná.

Cieľom architektov aj investorov bolo navrátiť jej v maximálnej možnej miere pôvodný výzor v exteriéri a v interiéri ju citlivo upraviť na komfort bývania v 21. storočí.

Prvým krokom boli najnutnejšie záchranné práce, ktoré sa, našťastie, realizovali už v roku 2012. Pred ďalším poškodením vodou objekt zachránili drenážne práce a výmena strešnej krytiny, poškodených častí krovu a klampiarskych detailov.

Obnovné práce sa naplno rozbehli v roku 2015. Na prízemí objektu je situovaná denná časť. „Zreštaurovaná bola aj vstupná hala, ktorá sa vrátila k svojmu reprezentatívnemu účelu a výzoru vrátane opätovne funkčného historického krbu,“ opisuje zmeny v objekte architekt Stanislav Barényi.

„Časť povalového stropu, ktorý bol napadnutý hubami, sa nahradila zasklenou podlahou, vďaka ktorej svetlo z pôvodného svetlíka preniká až na prízemie, zároveň slúži ako príprava na umiestnenie umeleckých diel.“

Osvetlenie celého objektu je navrhnuté tak, aby sa prezentovali nielen umiestnené umelecké diela, ale aj objekt samotný. V slepom priestore pôvodného schodiska 1. stavebnej etapy bol zrealizovaný atypický výťah, s čím bolo spojené aj podchytenie časti základových konštrukcií.

V podkroví vznikol priestor na novú plynovú kotolňu a knižnicu – čitáreň. Pôvodne pivničné priestory sa zmenili na vínotéku s vinárňou. „Čo sa týka zachovania funkcie ubytovania, padlo rozhodnutie vilu využívať ako dom na reprezentačné účely spoločnosti investora,“ dopĺňa ďalej architekt.

„Z tohto dôvodu sa na úrovni suterénu zrealizovala aj zapustená prístavba s krytým bazénom a fitness na východnej strane pôvodného objektu. Strecha prístavby bola navrhnutá ako extenzívna zelená strecha, takže sa stala súčasťou záhrady a takto býva vnímaná aj z obytných miestností.“

Záhrada

Záhrada ako samostatný predmet pamiatkovej ochrany bola obnovená rovnako dôsledne ako objekt vily vrátane hospodárskeho objektu z pálkovského obdobia. V prvom kroku sa robila najmä inventarizácia drevín, nasledovali údržba existujúcich stromov a kríkov, položenie zavlažovania a nového trávnika na plochy pod stromami.

„K záhrade mám obrovský vzťah. Veľmi som bojoval za to, aby sa skutočne nemuselo nič vypíliť, dokopy šli preč asi dva stromy. Jeden pri bazéne sme dokonca komplikovane obetónovali tak, aby ani on nemusel ísť preč,“ hovorí investor. Pri obnove boli v záhrade umiestnené aj originály popredných slovenských umelcov a zároveň je zrealizovaný moderný systém na hospodárenie s dažďovou vodou.

Pamiatka a technológie

Realizácia prístavby si vyžiadala náročnú mikropilotáž základov východnej strany objektu. Výplne otvorov boli takisto v dezolátnom stave. Vyrábali sa repliky okien i dverí, zreštaurovali sa vitrážové výplne v oknách. Investor aj architekt však hodnotia spoluprácu s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline pozitívne.

Neprehliadnite: Ako môže vyzerať bývanie v 600-ročnom dome v Banskej Štiavnici?

„S KPÚ sme mali korektnú a konštruktívnu spoluprácu,“ hovorí investor. Našťastie, pod rôznymi provizórnymi nánosmi sa zachovali aj nečakané prekvapenia. „Mysleli sme si, že okná budú biele, ale potom pamiatkari spravili sondu a zistili, že tie okná boli bordové. Tak sme prerábali,“ opisuje jednu z mnohých výziev, ktorú bolo potrebné vyriešiť.

„Na štíte bol tatranský obklad. Keď sa strhol, prišli sme na to, že pod ním sú zelené trámy a zvyšky fresiek. Našťastie sme spolupracovali s výbornými remeselníkmi.“„Použitie moderných technológií je súčasťou historického odkazu pôvodného objektu a jeho majiteľov,“ pripomína architekt Barényi odkaz J. Pálku.

„Práve preto sme vo ,vnútornostiach‘ vily použili inteligentný systém správy. Objekt je vybavený rekuperáciou, zemnými čerpadlami a, samozrejme, vzduchotechnikou, ktorá si poradí s najväčším nepriateľom umeleckých diel – s vlhkosťou.“

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2019.