Rešpekt k historickému objektu. Rekonštrukcia hradu Helfštýn spája minulosť a súčasnosť

Projektovať v prostredí hradného komplexu je práca, ktorá sa pritrafí raz za život.

Olomoucký architektonický a urbanistický ateliér pôsobí na trhu už 20 rokov. Napriek tomu, že sa jeho členovia primárne venujú súčasnej architektúre a zadaniam, nedávno dokončili nezvyčajnú intervenciu, ktorá umožnila sprístupnenie niekoľko rokov uzavretého objektu.

Hrad Helfštýn je druhý najväčší hradný komplex v Českej republike. Založený bol v 14. storočí na skalnom masíve neďaleko mesta Přerov. V roku 2014 musela byť uzavretá časť hradu – renesančný palác – z dôvodu zlého technického stavu.

Následne prišla požiadavka zo strany Olomouckého kraja, ktorý je vlastníkom hradu, na statické zaistenie a tiež nové zastrešenie paláca, ktoré by predišlo ďalšej degradácii. Podmienkou pamiatkového ústavu zas bolo zachovanie torzálneho charakteru objektu a iba čiastočné zastrešenie paláca, ktoré nepresahuje úroveň obvodového muriva.

Pri pamiatkovej obnove je dôležitá reverzibilita všetkých vkladaných novotvarov a stavebných úprav a ich zhotovenie tak, aby nepoškodilo existujúci historický objekt. Pri príprave projektu bol použitý 3D model hradu vytvorený z dronových fotografií – ponúkal náhľady na tvary múrov, všetky typy omietok a povrchové úpravy konštrukcií.

Koncept tvorby

„Okrem splnenia technického programu rekonštrukcie sme chceli doplniť historickú stavbu súčasnou architektúrou s estetickou aj úžitkovou funkciou. Naším cieľom bolo priblížiť návštevníkom historický vývoj pôvodného renesančného paláca,“ vysvetľuje koncept hlavný architekt projektu a zakladateľ ateliéru Miroslav Pospíšil.

„Do existujúcich otvorov palácového torza sme vložili konštrukciu novej prehliadkovej trasy, ktorá prepojila prízemie s doposiaľ nedostupnými úrovňami stavby,“ priblížil.

Novotvary sú jasne súčasné, zreteľne odlíšené od historickej konštrukcie. Použité boli primárne tri materiály – sklo, corten a betón. Materiály ovládajú jednotlivé úrovne: zastrešenie tvoria sklenené strechy na oceľových nosníkoch, nižšie položené schodiská a lávky tvorí corten a na prízemí paláca sú kladené chodníky z lešteného betónu.

Symbolika otvoreného neba

Priorita zachovať siluetu torzálnej architektúry definovala spôsob zastrešenia – takmer ploché strechy boli skryté pod hranu hradobných múrov. Materialita bola zvolená s ohľadom na celkový dojem otvorenosti a presvetlenie expozícií na nižších úrovniach.

Pieskované sklo zachováva uvedené parametre a má tiež jednoduchšiu údržbu. Jediná strecha s čírym sklom je na mieste kaplnky, čím je zachovaná symbolika otvoreného neba.

„Sklom nezastrešujeme paušálne všetky priestory, iba päť vybraných. Priestory schodísk sú zastrešené vyhliadkovými plošinami z cortenu. V niekoľkých miestnostiach je zastrešenie úplne vynechané, čo umocňuje vyznenie paláca ako torza. Pohľady nahor sú navyše v kontexte so starými múrmi veľmi pôsobivé.“

Druhé podlažie sa po novom nachádza v miestach pôvodného stropu. Umožnili to „kapsy“ po starých trámoch. Nové úrovne otvárajú ako mikro-, tak makropohľady: je možné pozorovať stavebné detaily a omietky priamo na hradných múroch a pri zdvihnutí pohľadu sa pred návštevníkom otvorí krajina strednej Moravy. Logickým materiálom novotvarov sa javila zvetraná oceľ – corten. Badateľný zub času koreluje so starými hradnými múrmi.

„Na prízemí paláca sme navrhli sieť pochôdznych plôch a chodníkov z presných dosiek lešteného pohľadového betónu položených do jednotlivých priestorov. Pohľadový betón je ohraničený prísne priamymi cortenovými profilmi, ktoré vytvárajú odstup od nerovných a nepravidelných stien.“

„Plocha medzi presným profilom a nepravidelnou stenou je vysypaná kamenivom, ktoré nechá oba materiály vyniknúť a zmierni nepravidelnosť a nekompromisnosť rovnej línie,“ dodáva Pospíšil.

Návrat do budúcnosti

Špecifikom olomouckého ateliéru je úkaz, ktorý nie je bežnou praxou. Atelier-r si spracováva všetky stupne projektovej dokumentácie sám, a tak má plnú kontrolu nad tým, ako budú realizačné práce vykonané. Od prvej čiary až po poslednú tehlu.

Proces rekonštrukcie si vďaka tomu udržal rešpekt k historickému objektu a snahu o zachovanie jeho charakteru. Vzniknutá prehliadková trasa sprevádza návštevníka históriou stavby paláca.

Nové úrovne však ponúkajú pohľady aj do krajiny obklopujúcej hrad. Koexistencia historickej architektúry so súčasnou je zhmotnením odkazu minulosti spred niekoľkých storočí v našom druhom tisícročí.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 01-02/2021.