Rieka je javiskom, obrysy hôr kulisami. Netradičné divadlo obohatili bambusové prvky

Čím bola zvláštna vaša posledná cesta do divadla a ako vás atmosféra v predsálí pripravila na očakávaný kultúrny zážitok? Architektúra sprostredkovaná štúdiom LLLab., ktorá vznikla v pomyselnom foyer prírodného divadla v Jang-šuo, vás totiž úplne ohromí, hoci je v repertoári len jediná hra.

Pochopiť inú kultúru môže byť niekedy čertovsky ťažké. V prípade Číny to nemusí uľahčiť ani predstavenie predstavenie o živote a skutkoch Sanjie Liu. O čo ide?

V skratke: predstavte si ten najchýrnejší muzikál s dokonalou choreografiou, fantastickými efektami a nasvietením a omračujúcou akustikou v prenádhernej dvorane prírodnej scenérie. Nočná rieka Li je javiskom a obrysy hôr Jang-šuo vynárajúce sa z vody, zas kulisou pre vystúpenie až šesťsto tanečníkov a spevákov súčasne.

A program? Sedem dejstiev takmer dvojhodinovej drámy, ktoré vám sprostredkuje najvýznamnejšie momenty zo života bájnej speváčky a poetky Sanjie Liu. K tomu atmosféra podfarbená zábleskami svetiel zrkadlených na hladine a bezchybne koordinované predvedenie zložené z tisícov prepracovaných jednotlivostí. Strhujúci zážitok vám môže vyraziť dych. Čo je potom v neporiadku?

Divadlo na divákov

Dobrý dojem nepokazí štyridsaťdolárové vstupné, nočný chlad a ani tvrdé lavice. Vnútorne človeka trochu zamrzí, že tento zázrak sa tu odohráva pravidelne dvakrát denne vždy o 19:45 a 21:45  a to posledných pätnásť rokov.

Váš „originálny“ dojem z celého predstavenia je, žiaľ, pre účinkujúcich opakujúcou sa reprízou. Unikátne divadelné predstavenie je vo svojej podstate trochu inak nacvičenou spartakiádou. Navyše je inscenované iba pre potešenie takmer milióna zahraničných turistov, ktorí si ho každoročne pozrú.

Negatívom je aj to, že účinkujúcimi sú tu dlhodobo sociálne a politicky znevýhodnené etniká Miao a Jao, ktorým režim uprel inú formu obživy než túto donekonečna opakovanú skanzenovú šou. Pôvodne sa piesne Sanjie Liu o slobode, vnútornej voľnosti a útlaku sa vzťahujú k dynastii Sung. V súčasnosti však dávajú do popredia „revolučne socialistický“ náboj. Je to síce celé stále krásne, ale poučnému divákovi kazí dobrý dojem znalosť diania za oponou.

Prírode tu nesmie nič konkurovať

Istá rozporuplnosť však k architektúre neoddeliteľne patrí. Medzi čínskymi projektantmi bol značnú dobu nápad, ktorý mal posunúť zážitok z tohto uceleného vystúpenia na novú úroveň a to nemenej pôsobivou stavbo osadenou priamo niekde v „areáli“ s rozlohou 90-tisíc štvorcových metrov.

Na hľadisku a javisku samotnom pritom nebolo čo meniť. Stálu kvalitu tu garantuje nenarušená prírodná scéna polouzatvorenej lagúny Li, jedného z prítokov Perlovej rieky. Miesto na zlepšenie sa ponúkalo o kus naspäť, v segmente podlhovastej a úzkej tiesňavy koridoru, ktorým diváci prichádzali od vstupnej brány s pokladňou až k vlastnému miestu na sedenie. Nie že by tu snáď cesta za nočnej tmy bola nejako riskantná alebo nebezpečná, ale solídne spravené osvetlenie tu jednoducho chýbalo.

Navyše tu bola vízia začať pôsobiť mocne na diváka ešte predtým, ako sa rozozvučia úvodné tóny piesne Legendy riek a hôr. Preto bol po dlhých rokovaniach schválený zámer neinvazívnej stavby, teda skôr inštalácie organických tvarov z prírodných materiálov, ktoré by s maximálnou citlivosťou k miestnej bujnej zeleni a prostrediu krasovej tiesňavy, vytvorili priestor na nový a hlboký vnem.

Bolo pritom šťastím, že sa projektu, zahájenom v roku 2018, zhostil uvedomelý a chápavý Hanxiao Liu a jeho kolegovia zo štúdia LLLab. Tí hneď od úplného začiatku prehlasovali, že „s takou veľkolepou krajinou by akýkoľvek zámer poddávajúci sa vizuálnej konkurencii alebo popretiu pôvodnosti dával len malý zmysel.“

A od tohto prehlásenia sa odvíjal aj ďalší predpoklad, že miestom bude rezonovať len architektúra tvorená pomocou jediného prírodného tradičného prvku – bambusu.

Uchovať krásne, zdôrazniť prirodzené

Projekt Bamboo, Bamboo, Canopy and Pavilions tak reagoval na situáciu, v ktorej je nevyhnutné ponechať existujúce deje nedotknuté. „Namiesto toho, aby sme sa sústredili na nové zásahy a prvky, zaoberali sme sa myšlienkami, ako čo najviac zachovať a podporiť už existujúce nastavenie,“ dodáva na vysvetlenie Hanxiao Liu.

Konceptom, ktorý architekti hodlali rozvíjať ďalej, sa tak stali silne rozrastené trsy, steblovité výbehy i celé kroviny prepletených bambusov. Tvorcovia si teda vypožičali „materialitu“ týchto rýchlo rastúcich drevnatejúcich travín, aby zmenili ich konfiguráciu v teréne.

Pridržali sa pritom prirodzených schopností bambusu, jeho flexibility, pružnosti a odolnosti, ktorú zachytili vo svojich inštaláciách a skulptúrach. Vytvorili baldachýn živých striech, zelených korún nad hlavami, ktoré vedú divákov nočnou cestou k hľadisku a trieštia ich výhľad na hviezdami žiariacu oblohu do pôsobivej mozaiky.

Architekti z LLLab. však mali pri realizácii pocit, že by výsledku niečo mohlo chýbať. Vnímali, že od vstupu do areálu prírodného divadla, teda od portálu vznosnej pagody (s pokladňou), až k sedadlám hľadiska budú diváci vystavení len nízkej miere interakcie.

Preto obohatili tento „plochý“ priestor o nový prvok: z tenkých bambusových vetví vypletané a tkané štruktúry, ktoré voľne vystupujú z vytvoreného stĺporadia bambusových tunelov i usadene vyčkávajú na zemi v miestach, ktorými prechádzajú ľudia.

Ich rozptýlené svetlo vedie divákov tiesňavou až do cieľa ich cesty. Táto púť nočnou tmou, priechod amorfným tvarom bambusových dómov, kde sa navigáciou stávajú bambusové lampáše, je skutočne silným, atmosféru dokresľujúcim prvkom.

Tvárnosť materiálu, ktorý nehrdzavie, ale sa zelená

Je to ako zostup do histórie a naznačený priechod do kraja legiend. K efektu pohltenia prispieva aj to, že sa lampióny až „drasticky“ zväčšujú. Z tridsaťcentimetrových lampášov rastú až do metrových proporcií. Cesta sa tu stáva spletitejšou, vetvenejšou.

Ale žiaden strach, do cieľa k hľadisku pochopiteľne vedú všetky trasy. Motív svetla, ku ktorému sa v tme upína zrak a ktorý vedie kroky, je potom onou predohrou predstavenia, ktoré je založené na efektnom striedaní rôznych svetelných efektov.

A prekvapenie si toto miesto ponecháva aj na spiatočný koridor, ktorý vedie po odlišnej osi. Keďže je živých dojmov z videného vystúpenia toľko, treba ich vstrebať ešte na tomto čarovnom mieste. Preto tu narazíte na niekoľko „chyží“, polootvorených kvapkových štruktúr (skladbou štvorvrstvových, nepremokavých), pochopiteľne rovnako vytvorených z bambusu. Slúžia na odpočinok, posedenie, celkové upokojenie a vydýchnutie. Predsa len cesta späť vedie do kopca.

Projekt Bamboo, Bamboo, Canopy and Pavilions od LLLab. je čisto po technickej stránke mimoriadny. Technika ako taká tu totiž absentuje, rovnako ako materiálová pestrosť. Hlavné vyjadrenie tu nesú neopísateľné organické objemy. Výsledok je napriek tomu, alebo práve preto, až neskutočne rozmanitý, nabitý diverzitou tvarov a dojmov.

To, že sa spektrum zapracovaného obmedzilo čisto len na bambus, výsledku na kráse neuberá. Bambus je práve taký krehký, tvárny a nenáročný ako veľkolepý, odolný a vytrvalý. Podstatu súčasnej čínskej kultúry tak azda našincovi vysvetľuje s väčšou výpovednou hodnotou a názornejšie než celé predstavenie o živote a skutkoch Sanjie Liu.