Rím: prečo je súčasnej modernej architektúry v meste ako šafranu a prečo by ste sa mali ubytovať blízko metra?
Peter Dostál 
Vedú alebo nevedú všetky cesty do Ríma? Po mesiaci strávenom v Ríme môžem povedať, že táto metafora v prípade objavovania súčasnej modernej architektúry neplatí.
Rím, odveké centrum katolíckej cirkvi, formovala prevažne historická architektúra. Centrum mesta je veľmi husto zastavané, na súčasnú modernú architektúru nie je veľa priestoru.
Silná afinita ľudí k antickej, renesančnej či barokovej architektúre v spojení s konzervatívnym zmýšľaním nevytvára vhodné podmienky na vznik nových stavieb. V minulosti tu paradoxne vzniklo niekoľko najimpozantnejších stavieb sveta.
Moderná architektúra
Benito Mussolini, nacistický vodca z obdobia druhej svetovej vojny, zásadne prispel k vývoju vtedajšej modernej architektúry. Trend budovania ohurujúcich nacistických stavieb nastavil Adolf Hitler. Mussolini v Taliansku nechcel zaostávať, snažil sa preto vytvoriť nové centrum Ríma v južnej štvrti s názvom EUR.
Štvrť EUR je dnes sídlom mnohých inštitúcií či univerzitného kampusu. Návšteva lokality je veľmi obohacujúca, ak chce človek lepšie porozumieť pojmu urbanizmus. Po dvoch dňoch brázdenia úzkych uličiek sa zrazu budete prechádzať po obrovských symetrických bulvároch obklopených expresívnymi stavbami.
Vďaka tomuto kontrastu sa dá ľahko vnímať dôležitosť veľkosti priestorov, ľudskej mierky – toho, ako sa v nich cítite, že predimenzované priestory sú ťažko uchopiteľné a využiteľné a podobne.
V druhej polovici 20. storočia obklopila perifériu Ríma výrazná vrstva modernistickej výstavby prevažne bytových domov. Primárne bodové bytové domy stoja striktne jeden vedľa druhého, spolu tvoria určité zhluky, ktoré sú rozdelené ulicami.
Podobne ako v Miláne, aj pri nich sa kládol dôraz na kvalitu vstupných priestorov a materiálov. Všetky historické stavby boli postavené výhradne z kvalitných materiálov. Fasády a dlažby sú z kameňa, tehly alebo keramického obkladu. Z mesta ide jasný pocit poctivého remeselného spracovania.
Kvalitnej architektúry, ktorá by vznikla za posledných desať rokov, je málo – ako šafranu. Veľmi zaujímavou kategóriou stavieb vhodnou na objavovanie sú však modernistické kostoly z druhej polovice 20. storočia.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako je na tom rímska verejná doprava?
Najvyššia koncentrácia najvýznamnejších stavieb, za ktorými cestujú turisti z celého sveta, je v centre. Zažívate mesto, kde sa na významné miesta dostanete pešo a nemusíte veľa cestovať, ak chcete niečo vidieť. Kráčate vlastným tempom úzkymi uličkami s vhodnou ľudskou mierkou okolitých budov. Pri orientácii vám pomôžu historické pamiatky, pretože na vás vyskakujú na každom rohu.
Ak sa však potrebujete presúvať na väčšie vzdialenosti, najlepšie je metro, no treba sa obrniť trpezlivosťou. Rovnako ako v Prahe máte k dispozícií tri linky. Ibaže v Ríme žije päť miliónov obyvateľov, v Prahe ich je štyrikrát menej. Cyklistická infraštruktúra nie je najbezpečnejšia, s autom stojíte v zápche. Podobne ako v Miláne, aj v Ríme sa parkuje úplne všade.
Vtipná je aj autobusová doprava. Stanovené časy odchodu a príchodu mestských autobusov neplatia. Keď začínate cestu autobusom napríklad z hlavnej stanice Termini, pristavený autobus je často bez šoféra a čakáte, či niekto vôbec príde.
Nakoniec sa pán šofér vždy objaví, ale keďže na Slovensku nie sme na takéto správanie zvyknutí, je to „zážitok“. Preto odporúčam bývať v blízkosti metra. Aj keď metro nie je ideálne, do mesta vás dopraví najrýchlejšie a asi nebudete z dopravy znechutení.
Zeleň a verejné priestory
Treba si uvedomiť, že ideálne antické mesto bolo bez zelene. Sťažovať sa, že v centrálnom Ríme chýba zeleň, nie je preto namieste; parky predsa nie sú to, kvôli čomu ľudia cestujú do Ríma. Mnohým bulvárom však majestátne vládnu robustné platany, vyššie ako napríklad v Barcelone. Mimo centra sa už parky nachádzajú, v mnohých z nich sú zakomponované rôzne zvyšky antických pamiatok.
Nadštandardná vrstva histórie parkom dáva unikátny charakter. Píniové borovice sú v Ríme stromom číslo jeden, zabezpečujú dostatočnú ochranu pred slnkom. Navyše Rím, mesto na pomyselných siedmich pahorkoch, ponúka z vyvýšených miest atraktívne romantické výhľady.
Ako spoznať autentický Rím
V meste nájdete množstvo malých kompaktných verejných priestorov, ktoré vznikli spravidla ustúpením budov. Práve takéto miesta sú veľmi autentické, tvoria malé námestia, ktorým vládne fontána alebo nejaký malý kostol. Domáci sedia na schodoch a horlivo diskutujú s pohárom vína v ruke. Takéto miesta v turistických bedekroch nenájdete.
Objavíte ich práve na potulkách mestom, netreba sa príliš ponáhľať, zastavte sa a vychutnajte si ich atmosféru. Špecifickou náladou oplývajú všetky mestské štvrte, napríklad Monti, Pigneto, Trastevere a iné, za ktorými treba vykročiť mimo centra. Ak máte záujem navštíviť niektoré stavby, ktoré som navštívil ja, mapu s vyznačenými polohami a popisom nájdete na tomto linku.
Niežeby centrum mesta nebolo autentické, ale práve vykročením za jeho hranice človek lepšie „nasaje“ skutočný Rím. Pri pretláčaní sa davom pri Fontáne di Trevi a návštevou gastropodnikov pred Panteónom padnete iba do pasce na turistov. Nikto nechce platiť za nekvalitu a kvalitné podniky sa dnes nachádzajú mimo centra.
