Rímsko-katolícky kostol v Partizánskom

Komunistickému režimu táto dominanta nevyhovovala, preto dal postaviť výškový obytný dom, ktorý dnes kostol pri pohľade z priestoru námestia zakrýva. Architektúre kostola to však nijako neublížilo. Kostol má všetky znaky zlínskej architektúry. Karfíkovi, ktorý robil kostol už ako svoju diplomovú prácu v roku 1924 v Prahe, bola táto problematika blízka. Kostol v Partizánskom však chápal ako dominantu, preto vytvoril výraznú vežu zvonice pred vstupom (nerealizované, žiaľ, ostali navrhnuté hodiny) tak, aby ovládol priestor námestia. Stredná loď má šírku 9 m, bočné lode sú široké iba 3 m. Stĺpy skeletu sú, samozrejme, okrúhle. Obložené sú remienkovým obkladom a majú pozoruhodný dizajnérsky detail – osvetlenie neónom vo forme vysokého štíhleho kríža.

V interiéri tiež upúta betónový „kazetový“ strop a výtvarné diela, ktorých autorom je Tibor Bártfay. Oltár s dvanástimi apoštolmi, hlavná socha Krista či krížová cesta sú v bielej farbe a sú svedectvom talentu a pracovitosti vtedy ešte mladého majstra, ktorý sa v tom čase vrátil zo študijného pobytu v Ríme. Stavba kostola bola cez vojnu prerušená a dokončená až v roku 1947. Stala sa príkladom racionalistickej architektúry, v ktorej sa uplatnili základné postuláty baťovskej architektúry – unifikácia a štandardizácia prvkov, vysoká hospodárnosť a dobrá prevádzka. Pri návštevách zahraničných architektov, zaujímajúcich sa o fenomén zlínskej architektúry a urbanizmus, je práve z veže kostola najlepší výhľad na Partizánske – záhradné továrenské mesto firmy Baťa.

Vladimír Karfík (1901-1996)
Nazval som ho architektom dvadsiateho storočia, ktoré prežil takmer celé. Patrí k najznámejším a najvýraznejším osobnostiam česko-slovenskej architektúry.

Narodil sa na Idriji (Juhoslávia), vyštudoval v Prahe a pôsobil na viacerých miestach vo svete. Ako mladý architekt pracoval u Le Corbusiera v Paríži, potom v Chicagu a neskôr v ateliéri najslávnejšieho amerického architekta F. L. Wrighta. Od roku 1930 až do znárodnenia sa stal vedúcim architektom Baťovej zlínskej stavebnej kancelárie. V roku 1947 sa stal profesorom novozaloženej Fakulty architektúry v Bratislave. V roku 1971 musel zo školy odísť, pracoval na URBIONE a v období 1978 – 1982 prednášal na University of Malta v La Vallete. V roku 1984 sa stal čestným členom Amerického inštitútu urbanistov. V zlínskej kancelárii navrhol množstvo pozoruhodných Baťových stavieb – domy služieb, obchodné domy, spoločenské domy, školy, internáty, mnohé typy známych baťovských rodinných domov, kostoly, ale najmä slávnu sedemnásťposchodovú administratívnu budovu s výťahom – kanceláriou pre šéfa firmy. Podieľal sa na výstavbe viacerých Baťových továrenských miest vrátane Svitu a Partizánskeho na Slovensku. Po roku 1950 projektoval najmä na Slovensku, napríklad Chemickú fakultu v Bratislave, Vysokú školu ekonomickú a Farmaceutickú fakultu UK, obytné domy, Dynamit – Nobel, kolónie Biely kríž a Vistra, prvý panelový dom v Bratislave (1953), Výskumný ústav automatizácie a mechanizácie v Novom Meste nad Váhom. Projektoval aj na Malte a v Brne.

Text: prof. Štefan Šlachta
Foto: Rajmund Müller