Príklady sanácií historických drevených krovov a stropov

Pri rekonštrukcii historicky významných drevených objektov treba brať ohľad aj na požiadavky pamiatkarov. Po podrobnom prieskume treba vykonať sanačné opatrenia v súlade s ich požiadavkami. Dôraz sa kladie najmä na ­zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných drevených prvkov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa najčastejšie ­využíva spevňovanie prvkov a stužovanie konštrukcií. Pri sanácii treba zohľadniť aj ostatné faktory, ktoré ovplyvnia budúci skutkový stav danej konštrukcie.

Pred začiatkom rekonštrukcie drevených konštrukcií treba vykonať podrobný stavebnotechnický prieskumu. Ten by mal odhaliť druh a rozsah poškodenia daných prvkov. Rovnako by mal poukázať na príčiny poškodení, ktoré je nevyhnutné odstrániť. V prípade, že sa v konštrukcii realizovali provizórne rekonštrukčné zásahy, treba ich opísať a navrhnúť nové trvalejšie riešenia. Ak ide o sanáciu historicky významnej stavby, je prioritou zachovať pôvodné prvky, samozrejme, ak je to možné. V prípade výraznej degradácie činiteľmi znehodnocujúcimi drevo treba často odstrániť celý prvok, prípadne jeho časť. V týchto prípadoch sa využíva spevnenie konštrukcie, najčastejšie protézovaním.

Pri samotných rekonštrukciách sa možno čoraz častejšie stretnúť s odbornými zásahmi, ktoré sú v súlade s požiadavkami pamiatkarov. Vyskytujú sa ale aj neodborné zásahy, ktoré zabezpečia ochranu drevených prvkov len dočasne alebo časom zapríčinia znehodnotenie celej konštrukcie. Aby zrekonštruované konštrukcie o niekoľko rokov nepotrebovali ďalší zásah, je dôležité vyvarovať sa určitých chýb.

Chyby pri rekonštrukciách
Medzi najčastejšie chyby patrí:

• neodstránenie príčiny poruchy – napríklad poškodená krytina spôsobuje zatekanie a tým aj zvýšenú vlhkosť v konštrukcii,
• neodstránenie degradovaných prvkov z konštrukcie (možnosť napadnutia nových prvkov),
• použitie menej trvanlivého druhu dreva (bez chemickej ochrany),
• použitie neodkôrneného alebo neohobľovaného prvku, ktorý je náchylnejší na napadnutie drevokaznými činiteľmi,
• použitie prvku napadnutého drevokaznými hubami alebo hmyzom, z ktorého sa môže degradácia preniesť do konštrukcie,
• provizórne riešenia (spevnenia), ktoré sú v konštrukcii ponechané dlhodobo a časom nespĺňajú svoju funkciu,
• staticky nevhodné riešenie.

Príklady sanácií historických drevených stropov a krovov
V prípadoch uvedených ďalej sa opisujú tri rôzne konštrukcie, v ktorých sa realizovali sanačné opatrenia. Ide o konštrukciu krovu rekonštruovanú provizórne po druhej svetovej vojne, o krov a strop rekonštruovaný odborne v súčasnosti.

Bazilika Navštívenia Panny Márie v Olomouci
V rokoch 1669 až 1679 vybudovali premonštráti z Hradiska nový priestorný kostol podľa návrhu architekta Giovanniho Pietra Tencalla. Uzatvorený pútnický areál na Svätom kopčeku pozostáva z Baziliky Navštívenia Panny Márie, obytných a účelových budov, klenutých chodieb a kaplnky. Je cenným barokovým dielom zo 17. a začiatku 18. storočia.

Pri rekonštrukcii krovu baziliky bola vzhľadom na jeho historickú hodnotu snaha o zachovanie čo najväčšieho počtu pôvodných prvkov. Krov je v súčasnosti už po rekonštrukcii. Najčastejšie sa využívala tak­zvaná metóda príložkovania alebo protézovania, výnimočne sa menili silne poškodené prvky.

Príložkovanie sa uplatnilo najmä pri sanácii väzných trámoch. Použili sa drevené príložky z oboch bočných strán, ktoré sa prichytili kovovými skrutkami. Pri protézovaní sa v danej konštrukcii najčastejšie použili drevené protézy so šikmým preplátovaním. Tento spoj sa využíva najmä pri prvkoch, ktoré sú výraznejšie namáhané na ohyb. Pri takýchto rekonštrukciách sa dbá aj na zachovanie pôvodných spojov (napríklad rybinového spoja pri trámoch). Pri sanácii vodorovných nosných prvkov sa pravdepodobne ešte v minulosti uplatnilo aj ich odľahčenie pomocou prenosu zaťaženia na ostatné zdravé prvky. Po rekonštrukcii sa zachovalo množstvo pôvodných prvkov, najviac degradované sa však museli vymeniť celé (napríklad pomúrnice). Krytina sa kládla na nové latovanie.

Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Dúbravách
Neskoroklasicistický kostol pochádza z rokov 1833 až 1834. Počas druhej svetovej vojny bola poškodená veža kostola a celá strecha bola zničená. Ešte v roku 1945 sa začala oprava strechy a veže kostola. V roku 1982 sa obnovil samostatný vchod na chór, pričom sa využili kovové schody. V roku 1999 sa vykonala asanácia starej drevenej zvonice a prístavba novej, murovanej zvonice. V rámci tejto prístavby sa kovové schody odstránili. Počas realizácie prístavby sa rekonštruoval aj krov. Kostol je v súčasnosti v prevádzke. Krovová konštrukcia je hambálková. Hambálky slúžia na vystuženie krokiev. Väzné trámy sú uložené na pomúrnici. Krokvy sú čapované do väzných trámov. Krov tvorí sčasti pôvodná konštrukcia zvonice. Celá konštrukcia je zo smrekového a jedľového dreva, len v konštrukcii oblúka sa nachádzajú hambálky a výmeny zo smrekovcového dreva.

Na konštrukcii krovu sa vykonal prie­­s­kum, ktorý poukázal najmä na degradáciu drevokazným hmyzom. Prieskum odhalil aj rôzne druhy sanácií danej konštrukcie, ktoré sa pravdepodobne vykonali po druhej svetovej vojne. Tieto úpravy boli neodborné a mali byť len dočasným riešením spevnenia konštrukcie krovu. Zachovali sa však až do súčasnosti. Pri sanácii sa použilo spevnenie trámu drevenými príložkami z vrchnej a spodnej strany oslabeného prvku. Tie boli prichytené kovovými skrutkami. V konštrukcii sa nachádza aj provizórne spevnenie krokiev a kratčiat pomocou drevených príložiek z bočných strán. Okrem toho sa použilo aj spevnenie väzby krovu pomocou drevených príložiek zo spodnej strany. Drevené prvky sú v tomto prípade spojené kovovým spojovacím prostriedkom. Pri prípadnej rekonštrukcii krovu je nevyhnutné tieto provizórne úpravy odstrániť a nahradiť ich správnymi dlhodobými riešeniami.

Meštiansky dom v Albrechticiach
Meštiansky dom vznikol vzájomným prepojením starších budov, ktoré sa nachádzali na dvoch pôvodne samostatných parcelách. V oboch častiach domu sú viditeľné neskoré renesančné klenbové systémy s konzolami, štukovými klincami a s kútovými výsekmi. Obidva domy sa prepojili až v roku 1806 pri veľkej prestavbe, ktorá je datovaná na vstupných klasicistických dverách. Pôvodná strešná konštrukcia sa odstránila. Súčasná krovová konštrukcia svojou typológiou zodpovedá začiatku 19. storočia. Je pravdepodobné, že krovová konštrukcia pochádza z  roku 1806, teda z obdobia, keď sa vykonala veľká prestavba domu.

Konštrukcia krovu a stropu prešla podrobným stavebnotechnickým prieskum. Následne sa začala rekonštrukcia stropnej časti. Pri sanácii stropu a stropných trámov sa musel najprv odviezť násyp, uložený medzi stropnými trámami. Po odstránení násypu sa mohlo začať so sanáciou jednotlivých stropných trámov. Stropné trámy sa vymenili za nové alebo sa použila protéza. Stropný trám sa musel najskôr odľahčiť (nadvihnúť). V minulosti sa osadili kovové objímky, ktoré pomáhali vyniesť už vyhnité záhlavie stropných trámov. Následne sa mohlo začať z celkovou výmenou prvku alebo odstránením napadnutej časti. Pri stropných trámoch sa navrhol spoj so šikmým plátovaním, zaistený drevenými kolíkmi. Okolo čiel stropných trámov sa ponechal dostatočný priestor na lepšie odvetranie. Po sanácii sa stropné trámy zakryli doskami, na ktoré sa uloží polystyrén (zateplenie) a tehly.

Záver
Na konkrétnych príkladoch možno vidieť rozličné sanačné postupy drevených konštrukcií. V prípade historických budov sa uprednostňuje v rámci súčasných rekonštrukčných opatrení zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných drevených prvkov, ktoré majú svoju historickú hodnotu. Častými technológiami, používanými pri týchto konštrukciách, je spevňovanie jednotlivých prvkov príložkovaním a protézovaním. Provizórne riešenia (krov kostola v Dúbravách) bývajú väčšinou dočasné, preto je nevyhnutné tieto zásahy pravidelne kontrolovať, a ak je to možné, treba odborne zrekonštruovať celý krov. Pri tom treba dbať aj na ostatné faktory, ktoré ovplyvnia budúci skutkový stav drevenej konštrukcie.

TEXT: Ing. Elena Bobeková, PhD.
FOTO: archív autorky

Ing. Elena Bobeková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty Technickej Univerzity vo Zvolene.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.