Mobilné drevodomy vyrobené na Kysuciach slávia úspech v Západnej Európe

7. augusta 2018

Projekt Ark Shelter je na Slovensku takmer neznámy, a to aj napriek tomu, že celá jeho produkčná časť sa nachádza na slovenských Kysuciach. Okrem troch slovenských zákazníkov, ktorý sa o firme dozvedeli cez známych, dnes väčšina produkcie smeruje do Belgicka a okolitých krajín. Martin Mikovčák, skromný čerstvý absolvent školy, nám rozpovedal príbeh svojho neočakávaného úspechu.

Názov odkazuje na stále rýchlejší bežný život mestského človeka plný mestského stresu a množstva deadlineov. Ark – z anglického slova archa, teda niečo, čo vás vytrhne zo stresujúceho prostredia do prírody a shelter ako základná forma príbytku (z ang. shelter – prístrešok).

Nečakaný úspech počas Erazmu

Celý príbeh sa začal odvíjať od rozhodnutia odísť počas Erazmu na belgickú univerzitu KU Leuven, kde sa mladý študent spoznal s Michielom De Backerom. Ako spomína Martin Mikovčák: „Na škole sme mali spoločný ateliérový projekt, kde sme sa zamýšľali nad bývaním na pilieroch tesne pri vode na rieke, ktorý dostal aj ocenenie. Išlo o akúsi koncepciu modulárneho bývania. Po škole nás to veľmi zaujalo a snažili sme sa to posunúť ďalej.“ Možnosť vystavovať v Antverpách počas majstrovstiev sveta v krosovom skoku na koňoch, ktorých súčasťou boli aj prezentácie nových dizajnových koncepcií, im otvorila nečakané obzory. Po týždni sa mladým architektom ozval starší pán, ktorého veľmi zaujala táto koncepcia, ktorú už na začiatku pomenovali Ark Shelter. Na túto výstavu prišli iba s malou maketou 1:10, vizualizáciami a plánmi, a keď sa podarilo osloviť prvého potenciálneho klienta, boli z toho veľmi nadšení. Martin sa vrátil z Erazmu, aby začal hľadať výrobu a jeho spolužiak Michiel zatiaľ rokoval s klientom v Belgicku.

Náročná výroba prototypu

Po dlhšom hľadaní sa Martinovi podarilo nájsť na rodných Kysuciach vhodnú halu, ktorú prispôsobili na manipuláciu po koľajniciach a upravili na výrobu drevodomu, ktorý by vyrobili v jednom kuse. „V našej koncepcii bolo dôležité, že klient nemá žiadne starosti. Ukáže doslova prstom na mape miesto, kde by chcel kabínu mať a my zariadime všetko ostatné – teda stavebné povolenia, ale väčšinou ani to netreba, keďže kabíny stoja iba na nosných kolíkoch zavŕtaných do zeme alebo na existujúcich stavbách,“ pripomína Mikovčák. Kabíny boli koncipované ako funkčne samostatné, majú solárne panely, batérie, nádrže na dažďovú vodu, ktorú si filtrujú a recyklujú na ďalšie použitie. Kolegovou úlohou v Belgicku bolo medzičasom založiť a zlegitimizovať firmu na výrobu a predaj drevených kabín. Nasledovala štvormesačná etapa prototypizácie a vývoja rôznych technických vízií o veľkých preskleniach v mobilnom subtílnom drevodome. Objavili sa však aj prvé technické problémy s nádržou na vodu, s vykurovaním a ventiláciou.

Lodge – Into the Wild s priehradou Nová Bystrica v pozadí.

Prvý obchod sprevádzalo sklamanie

Hotová prototypová kabína bola prevezená klientovi do Belgicka. Starší pán, z ktorého sa neskôr vykľul jeden z realitných bossov Antverp, pôsobil najprv veľmi charizmaticky. S kabínou na svojom pozemku pri peknom jazere bol spočiatku mimoriadne spokojný. Neustále sa však odďaľovala prvá platba za prototyp a mladí architekti sa dostávali do finančných problémov. Celá začínajúca firma dovtedy totiž fungovala na financovaní z vlastných zdrojov študentov a pôžičky od rodičov. Kvôli zvýšeniu dôvery u klienta ho doviedli aj do rozbiehajúcej sa výrobne na Slovensku, kde takisto netajil nadšenie, ale postupne začal tlačiť na zníženie ceny, keďže sa priznal, že pôvodnú cenu nie je ochotný zaplatiť, lebo na ňu nemá zdroje. Architekti boli ochotní z ceny upustiť, no trenice pokračovali aj naďalej. Ani po troch mesiacoch po osadení kabíny však nebol klient schopný zaplatiť, čo postupne začalo dostávať rozbiehajúcu sa firmu do problémov.

Nový klient pomohol splatiť dlhy

„Kritická situácia nás doviedla k druhému klientovi, ktorý nás oslovil po výstave v Antverpách. Zaujímavý pán vlastnil rozsiahle pozemky v rekreačnej oblasti pohoria Ardény na belgicko-francúzskom pohraničí, kde prísne stavebné predpisy nepovoľujú novú výstavbu. Práve drevené obytné moduly sa zdali byť ideálnym riešením ako sem doviesť bývanie, o čo sa snažil už päť rokov. Nakoniec prekvapivo vysvitlo, že aj druhý klient je pomerne významná osoba realitného biznisu v Belgicku a v podstate konkurent prvého klienta. Podľa zmluvy mohli do kabíny v záhrade prvého klienta vodiť nových klientov a práve konfrontácia dvoch realitných bossov v prototypovej kabíne zrejme spôsobila, že prvý klient sumu nakoniec zaplatil, čo výrazne pomohlo rozbehnúť firmu,“ spomína.

Ocenenia pomohli k rozbehu

Firma potom existovala niekoľko mesiacov bez činnosti, keďže druhému klientovi sa nedarilo vybaviť povolenia. K ďalšiemu úspechu pomohlo, že si v roku 2016 projekt Ark Shelter všimli v jedných miestnych novinách a následne ich oslovil významný belgický týždenník Sabato, čo je vlastne dizajnová príloha denníka De Tijd. Šesťstranový článok o študentskom projekte a prototype spustil lavínu mailov a ponúk. Zároveň sa zapojili do štátnej súťaže start-upov Birdhouse, ktorú pripravuje organizácia Voca, kde sa z tisícky zapojených firiem prepracovali do finálnej päťky start-upov. Cenou bolo poskytnutie troch mentorov, ktorí pomohli firmu naštartovať a získať na svoj projekt patent. Ďalšiu mediálnu pozornosť spôsobila nominácia na ocenenie The Hugo Ceusters Award, ktoré organizujú belgické realitné kancelárie. Firma rýchlo získala prvých troch vážnych klientov, vďaka čomu sa rozbehla aj nepretržitá výroba.

Lodge – Into the Wild s výhľadom na priehradu Nová Bystrica.

Prvá realizácia na Slovensku

Nasledujúce obdobie dvoch rokov až do súčasnosti sa nesie už len v znamení rastu. Ako Mikovčák na začiatok tohto obdobia spomína? „Stretli sme sa s novými zaujímavými projektmi, v Belgicku nás oslovili mnohí architekti so záujmom o spoluprácu, najmä na strešné nadstavby, lebo v tom videli veľký potenciál. Takisto sme vtedy urobili prvú realizáciu na Slovensku – v Bratislave na budove Wallenrod pre firmu ITB.“ Architekti si uvedomili veľký potenciál vo využívaní modulov ako strešné nadstavby budov a práve v tom, že nemuseli počas výstavby vysťahovať budovu. „Celá výstavba prebehne za 1 – 2 dni. My privezieme hotové moduly, ktoré pospájame na streche a nasledujúci deň sú pripravené na používanie. Finančné náklady sú v porovnaní so štandardným spôsobom výstavby o 40 % – 50 % nižšie. Dokážeme pracovať s veľkými presklenými plochami a s vysokým detailom práve preto, že pracujeme so stolármi, nie s tesármi. Tesári pracujú s presnosťou na centimetre, avšak stolári s presnosťou na milimetre, čiže celá kabína je vyhotovená spôsobom, ako sa vyhotovujú stoličky, šperkovnice či kúsky nábytkov,“ pripomína.

Úspech najmä v západnej Európe

Spoločnosť má dnes za sebou množstvo objednávok z Belgicka, Holandska, Francúzska, ale aj z Anglicka a taktiež spoluprácu s prestížnym belgickým architektom Pascalom Françoisom, ktorý dvojicu architektov sám oslovil s rekonštrukciou rodinného domu, kde riešili strešnú nadstavbu. Mikovčák však pripomína: „Keďže produkt pochádza z východnej Európy, na začiatku sme sa mnohokrát stretli s veľkou neistotou z pohľadu klientov. Nevedeli, čo môžu očakávať. Avšak časom, keď už sme mali viac pozitívnych referencií, dôvera postupne narástla. Dnes sa už pýšime tým, že produkt vyrábame na Slovensku, vo východnej Európe, a dosahujeme kvalitu, ktorú ocenia prestížni západní architekti. My sa vidíme niekde na hrane medzi architektonickým ateliérom a stavebnou firmou. Moduly si kreslíme, ale zároveň aj staviame. Máme vlastnú výrobu úzko optimalizovanú na naše predstavy a naše materiálové prevedenie.“

Nové možnosti spájania modulov

V súčasnosti sa firma začína uberať smerom spájania jednotlivých kabín. Momentálne pracuje na projekte pre mesto Kortrijk na pobreží belgického Flámska, kde vzniká škôlka spojená z piatich drevených kabín. Rozbieha sa však aj projekt pre spojenie niekoľkých modulov do dvoch poschodí pre obchod s oblečením. „Musíme sa však popasovať s novými požiadavkami na profil podľa belgických technických a protipožiarnych noriem. Dostávame čím ďalej tým viac takýchto ponúk. Teraz máme na stole ešte v projekčnej fáze osemdesiatmetrový dom. Ide o spojenie dvoch takýchto kabín 40 + 40 m², ktoré bude slúžiť ako permanentné bývanie. Stále nás však baví osádzať tieto drobné kabíny aj do prírody. Osadili sme v Belgicku kabínu, ktorá slúži ako reštaurácia, na plávajúci pontón, následne na lúku a potom išla do lesa. Snažili sme sa osadiť kabíny do rôznych prostredí,“ dopĺňa architekt.

Lodge – Into the Wild s výhľadom do kysuckých lesov.

Experimenty aj pop-up umiestnenia

Architekti chcú okrem bežnej produkcie aj naďalej pokračovať v testovaní a hľadaní hraníc využitia kabín. „Keď sme si povedali, že tieto krajné fenomény máme zvládnuté, tak sme išli na sneh. Túto zimu sme urobili kabínu umiestnenú na lyžiach, ktorá slúži ako sauna. Je to tretinová veľkosť z bežnej kabíny. Umiestnili sme ju na Veľkú Raču a vždy podľa situácie sme ju posúvali na ratraku. Tento experimentálny projekt sme nikde nezverejňovali, preto bolo zaujímavé, že kým sme sa za zrkadlovým sklom nahí saunovali, ľudia lyžujúci sa naokolo vôbec netušili, na čo tá zvláštna čierna kabína slúži. Teraz taktiež testujeme pop-up umiestnenie kabíny Lodge na Slovensku, práve na Kysuciach nad priehradou Nová Bystrica, ktorá potom poputuje klientovi do Belgicka.“ uvádza Mikovčák.

Expanzia aj na Slovensko?

Firma sa okrem aktuálnej promo kabíny, kabíny na streche budovy Wallenrod a saunovacej kabíny dosiaľ veľmi na Slovensku neprezentovala. Výnimku tvorí jedna súkromná realizácia na Liptove s výhľadom na Liptovskú Maru. „Išlo o letnú chatku blízko pri jazere, ktorá má taktiež veľké okenice a v období, keď sa nepoužíva, pôsobí veľmi introvertne, keďže sa celá zatvorí. Ak sa však používa, okenica sa pootvára na kĺboch a má 7 metrov, pričom zakryje aj priľahlú terasu.“ Ako však dopĺňa Martin Mikovčák, v budúcnosti by radi tvorili aj pre domáci trh.

Ing. arch. Martin Mikovčák
Narodil sa v roku 1992 a po ukončení Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci nastúpil paralelne na štúdium architektúry na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity a na Katedre architektonickej tvorby Vysokej školy výtvarných umení. V štvrtom bakalárskom ročníku odišiel v rámci Erazmu na štúdium do belgického Leuvenu, kde spoznal Michiela De Bakera, s ktorým začal formovať koncepciu Ark Shelter. Po ukončení štúdia v roku 2017 sa profesionálne venuje práci v spoločnosti na Slovensku.