Rodinný dom z dielne New Work

Stretli sme sa opäť na brnenskom podujatí architektov Big Deal. Majster architektúry a príjemnej komunikácie Svatopluk Sládeček sa nechal uhovoriť na rozhovor o veciach „malej architektúry“ a súhlasil so zverejnením jednej z posledných realizácii štúdia New Work.

Priznal, že pri nízkorozpočtových návrhoch dá nemálo úsilia urobiť dom tak, aby v ňom nebolo nič zbytočné a aby to ešte stále stálo za pozornosť: „Stavba rodinných domov je vlastne žánrom, ktorý pri dobrej spolupráci s investorom poskytuje počas vytvárania architektonického návrhu ešte stále významný podiel slobody. V mojom prípade a tiež v prípade spolupráce s mojimi kolegami z nášho štúdia, je niekedy tej práce až nazvyš. Napriek tomu oceňujem, aká zaujímavá a prínosná je takáto úloha, aké možnosti dáva pre umenie architektonického vyjadrenia.

Teším sa, že pribúda ľudí, pre ktorých síce nie je hlavnou životnou náplňou architektúra, ale predsa sa len pre nich stáva dôležitá a neprehliadnuteľná. Pri tvorbe konkrétneho návrhu, pre konkrétneho klienta a v jedinečnej situácii sa nenúka veľa možností návrhu. Architektonické riešenie, ktoré vyvstane z daných okolností, má potom svoje opodstatnenie. To sa skôr či neskôr preukáže ako jediné možné. Ak sú možnosti zmien, tak len obmedzené už spomínanými danosťami. Sám nedostatok iných prostriedkov a riešení hovorí za obhajobu daného návrhu.“

O Dome v lome s jeho architektom:
Pri iných projektoch ste hovorili aj o vplyve miesta na architektonický vzhľad domu. Dotkli ste sa aj možnosti, pri ktorej nový objekt môže vzniknúť ako celkom samostatné dielo, ktoré sa samo dokáže pripútať k miestu. Ako to teda bolo v prípade domu v Lelkoviciach?
Je pravda, že tam, kde nejestvuje staviteľská tradícia, kde z každej strany vznikajú iné objekty a dom je v dostatočnej vzdialenosti od iných stavieb, takáto možnosť je (Vila sfinga v Kroměříži). V tomto prípade to však bolo naopak: prispôsobovať návrh prostrediu malo zmysel. Rozhodujúcou inšpiráciou bola sama krajina alebo skôr stavebné miesto. To sa nachádza v bývalom pieskovom lome. Stavebný pozemok tvorí výnimočne malá rovina obklopená strmými svahmi, ktoré prevyšujú výšku domu.

Ako v takom stiesnenom prostredí môže vyrásť dom s dostatkom svetla?
Na parcelu sa do hlbokého zárezu v svahu vstupuje z južnej strany priamo z osi ulice. Táto južná orientácia čelnej fasády domu je úplne a nerušene vystavená slnečnému svetlu. Až vtedy, keď stála hrubá stavba, som si uvedomil, že pri priehľade do ulice je zaručené aj úplné súkromie a krásny výhľad, ktorému nebude nič prekážať. Od tohto momentu sa odvíjali aj ostatné zasklenia, ktoré sa, samozrejme, sústredili na čelnej fasáde domu a svetlu otvorili aj časť strechy a zadnej fasády, ktorú tvoria dve steny stretávajúce sa pod uhlom 45°. Namiesto ostrej hrany dvoch zbiehajúcich sa stien, sa severná fasáda sústredila v úzkom pruhu zasklenia po celej výške budovy. 

Pre aký typ konštrukcie ste sa rozhodli?
V tomto prípade sme začali murovaným polosuterénom, nad ktorým je položený keramický strop. Obe nadzemné podlažia tvorí hrazdená drevostavba stužená oceľovými ťahadlami. Tieto oceľové prvky sú priznané aj na fasáde.

Výhodou drevostavby domu v Lelkoviciach je aj menšia hrúbka obvodových stien. Vďaka tenším stenám sa získala väčšia podlahová plocha v pomere k zastavanej ploche. Takáto výhoda je zaujímavá, ak si uvedomíme obmedzené možnosti parcely. Objekt rodinného domu sme nakoniec opláštili smrekovcovými doskami. Smrekovec zohral podobnú úlohu aj pri zastrešení stavby.

Ako bude čas plynúť, tak sa bude smrekovec prefarbovať do siva, a neskôr sa na jeho povrchu vytvorí akoby strieborný odlesk. Príjemné pre majiteľov domu bolo zistenie, že takúto stavbu netreba natierať. Sama si vytvorí ochranný povrch.

Spomínali ste hrazdenú konštrukciu, ktorá mnohým pripomína tradičnú nemeckú architektúru…
Architektonický návrh vedome nesúvisí s tradičnými prvkami nemeckého staviteľstva. Odkaz nachádza v industriálnej architektúre, tvaroch a poetike technologických zariadení a násypníkov, drvičov, ťažných veží… Teda vo všetkom, čo patrí pieskovým lomom a s nimi súvisí..

V prípade stavieb rodinných domov a víl, ktoré vyrástli podľa vašich návrhov a návrhov vašich kolegov zo štúdia New Work, som si už zvykla, že stavby ukončuje plochá alebo nanajvýš pultová strecha…

Obec, v ktorej sa dom postavil, má nátlakové metódy a neústupčivo núti svojich stavebníkov k šikmým strechám. Keď už neostával nijaký čas na ďalšie naťahovanie sa s úradníkmi, rozhodli sme sa nájsť tvar, rozmery a konštrukciu, ktoré budú v dokonalej logike a pritom splnia požiadavku obce na sedlovú či valbovú strechu.

Zaujímavosťou tohto projektu, podobne ako pri niekoľkých našich predchádzajúcich stavbách, je aj skutočnosť, že tvar priečneho rezu konštrukcie sa objavuje v rovnakej podobe aj v pôdoryse. Ten sa na severe uzatvára spolu s tvarom lomu. Tento prvok sa potom premieta aj do konštrukčného tvaru strechy.

Verili sme, že spomínaný tvar, rozmery a celkový architektonický výraz bude taký expresívny a pritom poetický, že predstavitelia obce budú ľutovať, že sa dopúšťajú nezmyselného obmedzovania. Zdá sa, že sa to aj podarilo.

Pôdorysy: 1PP, 1NP a 2NP

Prízemie (1. PP):
1 – pivnica, 2 – práčovňa, 3, 4 – kúpeľňa a WC, 5 – hosťovská izba

Rezy

Pre koho bol dom postavený a ako sa riešila dispozícia miestností? Predsa len – dom sa ťahá do výšky viac, ako sme u nás zvyknutí pri bežných návrhoch rodinných domov.
Dom je jednogeneračný. Hlavné obytné podlažie je vyvýšené z jednoduchého dôvodu: priamo na teréne nie je dostatok svetla a najmä miesta. Do srdca tohto priestoru sme umiestnili celkom bežnú kozubovú pec (nie je napojená na nijaký rozvod vzduchu a ani vody). Od začiatku sme vedeli, že vlastník sa nevzdá svojho starožitného nábytku prevažne z obdobia secesie a chce si ho nasťahovať do nového domu. Dispozične, tvarovo a materiálovo sme navrhovali kuchyňu, vstavané skrine a knižnicu, ktorú si v zásade nakreslil sám stavebník. Z historického nábytku som nebol práve nadšený, ale dnes som milo prekvapený, ako dobre sa nakoniec staré zariadenie znáša s výrazom domu.

Kovové prvky na fasáde dreveného domu pripomínajú priemyselnú minulosť miesta.	Slnko do domu vpustili veľkými zasklenými priehľadmi.

Dispozičné a konštrukčné súvislosti Domu v lome: stavebný pozemok leží na osi jednej z vedľajších ulíc, kolmo na hlavnú komunikáciu v obci, predtým sa na pozemku ťažil piesok, v pieskovom lome tak vznikol ostrý zárez do terénu, konštrukciu a tvar domu ovplyvnilo dvanásťmetrové prevýšenie pozemku, natočenie čelnej fasády zas skutočnosť, že svah sa skláňa na juh, smerom do ulice, rodinný dom tvoria dve nadzemné a jedno podzemné podlažie, v úrovni 1. nadzemného podlažia sa nachádza terasa, ktorá obtáča stavbu z troch strán, sedlovú strechu v hrebeni ukončuje svetlík, ktorý sa ťahá nad celou dĺžkou budovy, na severnom priečelí sa atypicky, pod 45-stupňovým uhlom, stretli dve steny, a tak v severnej časti pôdorysu domu sa opäť objavuje náznak sedlového zoskupenia dvoch strešných rovín, obrys v reze i v pôdoryse sa zhoduje, južné priečelie celé zasklili a v 1. nadzemnom podlaží doplnili vonkajšími hliníkovými žalúziami, v prvom ale aj druhom podlaží toto zasklenie o jeden meter ustupuje od líca fasády do interiéru, nosnú konštrukciu prízemia nechali vymurovať z pórobetónových tvárnic, strop nad ňou tvorí keramický systém, 1. a 2. nadzemné podlažie sa stavalo ako drevená tesárska konštrukcia so stužujúcimi priečkami alebo oceľovými prvkami, strop je drevený, fošňový, drevený krov navrhli a zhotovili v nadväznosti na drevenú konštrukciu svetlíka, krytinu strechy a povrch obvodových stien vyskladali z dosiek zo smrekovca, k ním sa pridali okná z europrofilov osadené do drevených rámov, hlavný vstup do domu sa nachádza v prízemí, odkiaľ sa chodbou a schodiskom vstupuje do obytného priestoru na prvom poschodí, ktoré je funkčne delené na kuchyňu a obývačku. Na prízemí je aj hosťovská izba, práčovňa a pivnica. Na rozmedzí medzi kuchyňou a spoločenskou časťou 1. poschodia sa dvíha schodisko pod strechu. Na druhom poschodí sa z chodby vstupuje do severne orientovanej spálne a do pracovne doplnenej lodžiou, z ktorej sa otvára výhľad na juh.

Marína Ungerová
Foto: Libor Stavjanik, studioTOAST, New Work, štúdio pre architektúru a dizajn, Dano Veselský