Rodinný dom z krížom lepeného dreva
Na súčasnom stavebnom trhu sme svedkami postupne rastúceho podielu dreva ako materiálu pre nosné konštrukcie. Predsudky voči drevu postupne miznú, investori a projektanti prejavujú o drevo stále rastúci záujem a to najmä v oblasti výstavby rodinných domov. V nasledujúcom je predstavená "vlastná" drevostavba.
Panely pozostávajú z piatich vzájomne krížom zlepených vrstiev dosák. Výhodou takýchto prefabrikátov je ich rozmer, rýchla a relatívne jednoduchá montáž. Najväčší panel použitý na tejto stavbe má šírku 2,9m, dĺžku 11,76m a hmotnosť 1,2t. Doprava panelov bola zabezpečená jedným kamiónom. Pri vykládke sa prvky rozmiestnili okolo stavby s ohľadom na poradie ich montáže.
Prvky z krížom lepeného dreva majú vo svojej rovine vysokú tuhosť, používajú sa najmä na stenové a stropné konštrukcie a zároveň sú vhodné aj ako stužujúce prvky.
Panely sú spájané drevoskrutkami s čiastočným a celým závitom. Vzájomná vzdialenosť skrutiek bola stanovená statickým výpočtom. Montáž jedného podlažia trvala asi 5 hodín, pričom na montáž stačil jeden žeriav a traja pracovníci. Na panely orientované v priečnom smere domu boli uložené trámy, ktoré vzájomne prepájajú panely na protiľahlých stranách. Trámy plnia funkciu stužujúceho venca (ďalej vencové nosníky).
Stropná konštrukcia pozostáva z trámov z reziva KVH, ktoré sa ukladali do vyrezaných káps v paneloch a do vyfrézovaných drážok lepeného lamelového prievlaku. Vzhľadom na vysokú prácnosť prípojov nosníkov a prievlaku trvala montáž stropnej konštrukcie „až“ necelé dva dni. Stropné nosníky budú spriahnuté s betónovou doskou s hrúbkou 80mm. Spriahnutie drevených trámov s betónovou doskou zvyšuje tuhosť stropnej konštrukcie vo vertikálnom aj horizontálnom smere. Výhody takejto konštrukcie sú aj v oblasti stavebnej fyziky. Minimalizuje sa kmitanie stropnej konštrukcie, zlepšujú sa akustické vlastnosti, zvyšuje sa požiarna odolnosť stropu, navyše betón slúži aj ako tepelno-akumulačná vrstva.
Strecha je tvorená štyrmi samostatnými pultovými strechami s väznicovou nosnou konštrukciou. Na prvý pohľad sa môže zdať tvar strechy zložitý, v skutočnosti sa jedná o jednoducho realizovateľnú konštrukciu.
Stavba nosnej konštrukcie vrátane prekrytia strechy si vyžadovala 15 dní. Pritom stavebné práce realizovali väčšinou iba štyria ľudia. Pre plynulý chod všetkých stavebných prác je dôležitá prítomnosť autora projektu na stavenisku a dôkladne pripravená projektová dokumentácia. Drevostavba si vyžaduje vysokú presnosť montáže prefabrikovaných dielcov a precíznu realizáciu tesárskych spojov, aby bol zabezpečený optimálny prenos vnútorných síl medzi jednotlivými nosnými prvkami. Viaceré drevené prvky zostávajú pohľadové, aj preto je estetické vyhotovenie detailov dôležité.
Drevené okná s izolačným trojsklom, sú kotvené na vonkajšiu stranu panelov, tým je zabezpečené situovanie okien v rovine tepelnej izolácie domu. Konštrukcia fasády pozostáva z dvojitého roštu, v ktorom sa nachádza tepelná izolácia z minerálnej vlny s celkovou hrúbkou 140 mm. Potom nasleduje prevetrávaná vzduchová medzera a obklad z cementovláknitých dosák.
Pri projektovaní každej drevostavby je potrebné zosúladiť nosnú a obalovú konštrukciu. Správne navrhnutie a zhotovenie parotesnej vrstvy má byť samozrejmosťou. Táto vrstva zabráni, resp. brzdí vnikanie vodnej pary z interiéru do nosnej a tepelno-izolačnej konštrukcie. V prípade stavby z krížom lepeného dreva nie je potrebné aplikovať ďalšie parozábrany. Túto vrstvu tvorí samotný panel, ktorý, ak je 5-vrstvový, má vysoký difúzny odpor. Treba však dbať na miesta spojov, ktoré treba vhodne utesniť. Ak by predsa len došlo k vniknutiu vodnej pary do obvodového plášťa, je možné aplikáciou prevetrávanej fasády zabezpečiť spoľahlivý prechod vodnej pary do vonkajšieho prostredia.
Počiatočné náklady na nosnú konštrukciu resp. na celú stavbu drevodomu mierne prevyšujú (cca 5-10 percent) náklady na konštrukcie z „klasických“ materiálov. Drevodom však ponúka viaceré krátkodobé a tiež dlhodobé „benefity“ – výstavba (montáž) trvá iba niekoľko dní a vďaka suchým procesom je možná aj v zimnom období.
Z dlhodobého hľadiska drevodom ponúka ďalšiu možnosť zníženia nákladov vďaka nízkym tepelným stratám v zimnom období. V letnom období sa prejaví jeho nižšia tepelno-akumulačná schopnosť. Dom sa tak neprehrieva a v noci nevyžaruje naakumulované teplo do interiéru. Masívne drevo prispieva k regulácii vlhkosti vzduchu, tým zabezpečuje stálu klímu v interiéri. Pridanou hodnotou domu z dreva je tepelná, akustická a psychická pohoda, ktorú ponúkajú prírodné materiály.
Dobrá drevostavba sa zakladá na troch „pilieroch“.
Prvým „pilierom“ je skúsený projektant, ktorý má výborné teoretické vedomosti a praktické skúsenosti s aplikáciou teórie pri realizácii stavieb. Projektová príprava drevodomu je náročnejšia ako pri bežných murovaných stavbách. Tým je zároveň znížené riziko uplatnenia „vlastných“ postupov, ktoré dodávatelia často a radi aj bez predchádzajúcej konzultácie robia… Každý detail domu musí byť premyslený, aby bol zabezpečený žiadaný komfort bývania.
Druhým dôležitým faktorom sú dodávatelia stavebného materiálu. Odporúčam vyberať overených a spoľahlivých dodávateľov drevených prvkov, spojovacích materiálov a ostatných „pomocných“ výrobkov parozábranných, tesniacich a izolačných materiálov. Je bežné, že cenové ponuky rôznych dodávateľov sú rôzne. Je však bežné, že tie najlacnejšie nespĺňajú ani základné kvalitatívne kritériá…
Zhotoviteľ stavby je tretím článkom stavby. Tu treba využiť firmy, ktoré majú za sebou viac úspešných realizácií v oblasti stavieb z dreva. Tesárska zručnosť a prehľad v mnohých výrobkoch pre drevené domy by nemali chýbať.
Autorský dozor pri stavbe drevodomu by mal byť samozrejmosťou. Náklady naň sú v porovnaní s jeho prínosom určite zanedbateľné…
V predstavenom projekte je investor, projektant, zhotoviteľ a budúci užívateľ domu tá istá osoba. Vhodnejším spôsobom sa tento spôsob výstavby z dreva zrejme ani nedá spropagovať…
Ing. Kristián Sógel, PhD.
Stavebná fakulta STU v Bratislave
