Rozhlasová a televízna fakulta Sliezskej univerzity

Nová budova pre nové médiá a zároveň záväzok zachovať kontinuitu. Rádiová a televízna fakulta Sliezskej univerzity bola vložená do existujúceho bloku s nevyužívanou budovou, určenou na zbúranie.

Katovice sú mestom s pohnutou a mimoriadne zaujímavou minulosťou. Metropola Sliezska, bohatého baníckeho regiónu, patrila každú chvíľu pod inú vládu – striedali sa tu Prusi, Nemci a Poliaci a každý mal o meste inú predstavu. Nikto ho nestihol postaviť úplne.

Mesto je fascinujúcou pestrou skladačkou a možno práve vďaka tomu sa nebojí novej architektúry. V posledných rokoch tu vzniklo niekoľko mimoriadnych realizácií, napríklad Sliezske múzeum od ateliéru Riegler Riewe Architekten, Filharmónia od Konior Studia alebo Kongresové centrum od JEMS s prelomenou parkovou strechou.

Nová budova pre Rozhlasovú a televíznu fakultu Sliezskej univerzity si drží úroveň pozoruhodných stavieb. Stojí v konsolidovanom mestskom bloku v centre. Z väčšej časti prázdny pozemok zahŕňal aj opustenú budovu, ktorú investor plánoval zbúrať.

Katalánske architektonické štúdio BAAS, ktoré stojí za návrhom, mu však navrhlo ju zachovať a radšej k nej pridať nové rozšírenie. Pri návrhu spolupracovali s poľskými architektmi Grupa 5 Architekci a Maleccy Biuro Projektowe. Projekt im vyniesol nomináciu na Cenu Miesa van der Rohe 2019.

Nádvorie – srdce školy

Súčasťou projektu je kompletný program filmovej školy: súbor teoretických tried, kancelárií a pracovných miestností, priestor na skúšku a nahrávanie, malé kino na premietanie, kaviareň, kuchyňa, vestibul a spoločné priestory pre študentov.

Obnovená stará továreň sa stáva knižnicou univerzity. Nová budova zapĺňa celý pozemok, ale nie je to masívny homogénny blok. V strede pozemku sa otvára centrálne nádvorie, ktoré je kľúčovým bodom spoločného/spoločenského priestoru.

Je to priestor na všetky workshopy a spoločenské aktivity, ktoré sa konajú okolo ateliérov a prednáškových miestností. V centre bloku sú umiestnené nižšie budovy, ktoré nechávajú vyniknúť kontrast centrálneho nádvoria a novú hlavnú budovu.

Železobetónové konštrukcie a keramické steny

„Najväčšou výzvou bolo uznanie krásy poškodeného starožitného materiálu a jeho a začlenenie do nového priestoru,“ povedal pre internetový magazín Dezeen projektový tím, „či už prostredníctvom začlenenia do novej budovy, alebo otvorenia pohľadov a zasklených plôch smerom k vnútorným dvorom susedných budov.“

Materiály vybrané na exteriér budovy zodpovedajú existujúcej materiálovej a farebnej palete nachádzajúcej sa na ulici. Dizajn sa snažil byť citlivý voči charakteru existujúcej estetiky. Fasáda je tvorená zo stoviek prelamovaných keramických tvárnic, ktoré farebne ladia s tehlou existujúcich konštrukcií. Rezonujú v nej rastre susedných budov.

„Vonkajšie prelamovanie slúži ako akýsi ,sieťový záves‘ zavesený na stavbu,“ povedali architekti. „Ide o variant iberského prístupu k dizajnu fasády, ktorá sa chápe hlavne ako glazúra, ako spôsob ochrany budov pred slnkom.“

Perforovaná fasáda však zároveň dovoľuje dennému svetlu preniknúť do budovy cez zasklené plochy za keramickými blokmi. V noci tiež vytvára pôsobivý efekt, keď svetlo z interiéru prežaruje na ulicu. Svetlo presakujúce cez fasádu vytvára na stenách a podlahách geometrický vzor svetla a tieňa, ktorý sa mení počas celého dňa.

Pocta materiálu

Použitie keramických tehál sa prenáša do celej budovy. Aplikujú sa na podlahy a steny v interiéri aj vo vonkajších priestoroch vrátane veľkého centrálneho nádvoria. Zasklený vstup do hlavného priestoru umožňuje priamu cestu z ulice do dvora. Tento vonkajší priestor pomáha spojiť novú štruktúru s jej historickými susedmi.

Na projekt boli, samozrejme, použité tehly z miestnych tovární. Druhým materiálom, ktorý bol na budove použitý, sú veľkorysé zasklené plochy. Cez sklenú stenu lemujúcu jednu stranu patia je možné vidieť schodisko, siahajúce cez celú výšku budovy.

Mohlo by vás zaujímať: Konverze bývalé Kotelny v Libčicích nad Vltavou

Tento komunikačný priestor spája všetky poschodia fakulty a poskytuje miesto na náhodné stretnutia študentov. Schodisko je prístupné zo zasklenej vstupnej haly, ktorá sa tiež spája s knižnicou umiestnenou v prestavanej historickej budove a funguje ako komunikačný uzol medzi jednotlivými poschodiami.

Čisté a strohé gesto „tehlového závesu“ dalo novej budove fakulty jednotný vzhľad a veľkú estetickú silu. Okrem toho zvyšuje energetickú účinnosť stavby. Hmotovo pomerne rozsiahla budova nenásilne zapadla do uličnej čiary bez toho, aby musela obetovať moderný výraz a aby konkurovala svojim starším susedom.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2019.