Rozhovor s architektom: Danubiana nás motivovala k originalite

Danubiana je najväčším múzeom moderného umenia na Slovensku a patril medzi favoritov na hlavné ocenenie. Predpoklady naplnil a stal sa Stavbou roka 2013. Podľa autora stavby Ing. arch. Jána Kukuľu je to ocenenie pre celý realizačný tím.

Ako vnímate ocenenie Danubiany v súťaži Stavba roka 2014 a čo to pre vás znamená?
Vnímam to ako zaslúžené ocenenie tvrdej práce všetkých zúčastnených strán: hlavného dodávateľa a jeho subdodávateľov, investora a jeho dozorného tímu, ako aj nás, architektov a projektantov. Ocenenie je určite dôvodom na zdravú hrdosť, zároveň je to pre nás všetkých motivácia nepoľaviť a udržať si kvalitu výsledkov svojej práce aj do budúcnosti.

S akými ambíciami ste prihlásili svoju stavbu do súťaže SR 2014?
Stavbu prihlásil do súťaže hlavný dodávateľ, firma AVA-stav, s. r. o., podklady a portfólio sme pripravovali spoločne. Nechcem hovoriť za dodávateľa, z môjho pohľadu bolo hlavnou ambíciou ukázať odbornej i laickej verejnosti, že aj na Slovensku môže vzniknúť stavba európskej úrovne – od prvotného architektonického konceptu cez projektovú prípravu, dôkladne pripravený proces výberového konania na hlavného dodávateľa až po samotnú kvalitu výslednej realizácie.

Medzi finalistov (tri nominované stavby) sa dostali povedľa Danubiany aj Elektrárňa v Piešťanoch a Kulturpark v Košiciach. Ako vnímate tieto stavby?
Kulturpark je výnimočným dielom, ktorého autori súčasným a zároveň citlivým spôsobom revitalizovali nevyužívaný areál bývalých kasární na kultúrno-spoločenské centrum európskej úrovne, na ktoré môžu byť Košičania právom hrdí. Elektrárňa je zase sympatickým príkladom transformácie objektu bývalej mestskej elektrárne, kde autori vdýchli starej budove nový život kombináciou dôslednej reštaurácie pôvodných detailov a nových jasne čitateľných zásahov. Je pozoruhodné, že všetky tri ocenené stavby majú výrazný kultúrno-spoločenský rozmer a pracujú s fenoménom revitalizácie jestvujúcich stavieb či areálov. Želám im, aby sa stali modelmi udržateľnosti a udržali si priazeň verejnosti na dlhé roky.

Na Danubiane ste pracovali dlhší čas – aké miesto zaujíma vo vašom portfóliu?
Výnimočná lokalita a zadanie budili rešpekt, zároveň nás motivovali k tvorivosti a originalite. S architektom Dodom Jakušom a inžinierom Jurom Pilkom sme v ateliéri strávili kus života, pozitívne povzbudzovaní neúnavnou energiou zakladateľov múzea Vincenta Polakoviča a Gerarda Meulensteena. Osobný vklad protagonistov bol výrazný, vysoko nad rámec bežnej praxe, všetci zúčastnení zo seba vydali optimum. Aj vďaka tomu má Danubiana v mojom portfóliu osobitné miesto.

V projekte ste nadviazali na archu galérie od Petra Žalmana. Spolupracovali ste s ním aj pri svojom projekte?
Projekt dostavby Danubiany je zavŕšením príbehu, ktorý sa pre mňa začal pred 15 rokmi, keď som v ateliéri Petra Žalmana spolupracoval na návrhoch pôvodnej galérie ako čerstvý absolvent. O 10 rokov neskôr ma po mojom návrate na Slovensko oslovil riaditeľ Vincent Polakovič s ponukou pokračovať v načatom diele. Petrovi Žalmanovi patrí moja vďaka za veľkorysú podporu pri práci na dostavbe Danubiany.

Objekt obsahuje rôzne zložité technológie. Ako ste ich inštalovali do tela budovy a ktoré z nich boli najnáročnejšie?
Ťažko vypichnúť jednu technológiu, náročnosť spočívala najmä v ich koordinácii. Stavba využíva geotermálny potenciál vody, ktorá dominuje širokému okoliu. Tepelné čerpadlá využívajú energiu získanú zo spodnej vody na chladenie priestorov v letnom období a ich vykurovanie v zime. Ohrievaná, resp. chladená voda je do všetkých častí stavby rozvádzaná systémom kapilárnych rohoží fixovaných na stropné podhľady, ktoré sú omietané 15 mm vrstvou sadrovej omietky. Čerstvý vzduch je do priestoru privádzaný v rámci núteného vetrania s rekuperáciou systémom podlahových výustiek po celom obvode budovy.

Každá autorská predstava musí nájsť pochopenie u investora a následne i realizátora. Ako prebiehala táto komunikácia?
Komunikácia prebiehala korektne a občasné názorové nezhody, prípadne rôzne pohľady na vec sa riešili so vzájomným rešpektom. Pripisujem to faktu, že všetci zúčastnení si boli plne vedomí svojho dielu zodpovednosti za výsledok a v každom momente išlo všetkým primárne o kvalitu výsledného diela.

Správnosť konceptu preverí prevádzka. Čo ukázali prvé mesiace pri Danubiane?
Pokiaľ ide o návštevnosť, dopadli prvé mesiace nad očakávania. Pozitívne sú aj reakcie návštevníkov, ktorí vyzdvihujú citlivé zakomponovanie dostavby do prostredia polostrova. Vnútorná klíma bola počas teplých letných dní veľmi príjemná, fasáda a strecha zvládli aj jesenné prietrže mračien. Všetky technológie zatiaľ fungujú bez problémov. Verím, že návštevníci sa čoskoro dočkajú aj sprevádzkovania novej kaviarne s výhľadom na Dunaj a panorámu Bratislavy.

Ján KUKUĽA (1973)
V roku 1997 absolvoval FA STU v Bratislave. Nasledovala spolupráca s arch. ateliérom Žalman, okrem iného aj na projekte pôvodnej Danubiany (1997 – 2000), pracovný zahraničný pobyt v Írsku (2000 – 2008), návrat do SR, založenie ateliéru Atelier 008 (2008), spolupráca so spoločnosťou IN-VI na veľkých architektonických a urbanistických projektoch doma i v zahraničí (2008 – 2012). Portfólio obsahuje širokú paletu architektonických projektov od vzdelávacej, rekreačnej a kultúrnej oblasti až po stavbu obytných domov, viacúčelových stavieb a tvorbu interiérov. Z ostatných realizácií spomeňme: Prístavba múzea moderného umenia Danubiana, Bratislava (2008 – 2014); Mikrobiologické laboratórium Košice (2014); Penzión Tŕstie (2013); Dátové centrum – serverovňa, Bratislava (2011); Prestavba obytnej budovy na hotelové apartmány, Kyjev (2010); Rekreačný a kúpeľný areál Aqua Tethys, Bardoňovo (2009); Centrop City Masterplan, Bratislava (2009); Študentské rekreačné centrum (vrátane 50 m plaveckého bazéna), University College Dublin, Dublin 4 (2008); Polyfunkčný mestský blok, Sandyford, Dublin (2006); Pamiatková obnova a prístavba, Belfield House, Dublin (2006); Študentský domov, University College Dublin (2004).

TEXT Ľudovít Petránsky
FOTO Dano Veselský