Rozhovor s architektom na tému drevostavba
Architektovi Pavlovi Horákovi z architektonického štúdia Prodesi sme položili niekoľko otázok o projektovaní a realizácii drevostavby v Jizerských horách, ktorá zapadla do okolitej krajiny.
O aký typ konštrukcie drevostavby ide?
Ide o stĺpikovú konštrukciu – two by four. Je to teda ľahká rámová drevená konštrukcia. Spodná stavba je z betónového strateného debnenia.
Môžete bližšie popísať skladbu obvodového plášťa?
SDK predsteny s vloženou izoláciou, OSB dosky ako parozábrana, izolácia medzi stĺpikmi nosnej konštrukcie (120 mm), vonkajšia DHF doska, izolácia v rošte, difúzna fólia, prevetrávaná medzera a prekladané smrekovcové dosky. Ide o difúzne otvorenú skladbu.
Aký typ stropnej konštrukcie sa použil?
Drevený trámový strop nad prízemím. Záklop trámov je vyhotovený z viacvrstvovej drevenej biodosky, ktorá je zospodu pohľadová. Nad suterénom je drevený strop v niekoľkých osiach doplnený o oceľové profily vynášajúce výraznú konzolu.
Akým spôsobom je vyriešený prenos krokového hluku?
Používame krokovú izoláciu a betónovú roznášajúcu vrstvu. Samozrejmosťou je dilatačná páska po obvode podláh.
Aká je životnosť vybranej plechovej strešnej krytiny?
Niekoľko desiatok rokov. Použili sme falcovanú krytinu RUUKKI Classic, ktorá má sama o sebe dlhú záruku…
Ako sa vám podarilo vyriešiť kritické detaily strechy?
Ako asi najzásadnejšie sa ukázalo vyriešenie protisnehových zábran. Aj z dôvodu snehu sme nakoniec vôbec neinštalovali odkvapové žľaby (okrem krátkeho úseku nad vstupom).
Ako dlho trvala celá stavba domu?
Bežne sme schopní podobné náročné projekty stavať zhruba za 5 – 6 mesiacov vrátane spodnej stavby a zariadenia interiérov. Táto konkrétna realizácia trvala o niečo dlhšie vzhľadom k zimnej prestávke (stavba stojí na horách) a tiež vznikalo veľa zmien a doplnení priamo v priebehu stavby, čo má vždy vplyv na celkový čas výstavby.
Prízemné podlažie je charakteristické veľkými zasklenými plochami, neprichádza tak v letnom období k zvýšenému prehrievaniu miestnosti a v zime k priveľkému ochladzovaniu?
Okna sú vždy „achillovou pätou“ celého domu pokiaľ ide o energetickú koncepciu. Ale vždy musíme zvážiť, čo nám naopak veľké presklené plochy prinesú. Tu bola voľba jednoznačná: krásne výhľady do údolia a kontakt s okolitou prírodou zvíťazil nad snahou o maximálnu energetickú úspornosť. Okna sú navyše tienené proti prehrievaniu predokennými roletami, ktoré majú pozitívny vplyv aj na úniky tepla v zime.
V akom energetickom štandarde je táto stavba ?
Stavbu by sme zaradili niekam na pomedzie energeticky úspornej a nízkoenergetickej stavby. Vďaka absencii rekuperácie sme neprekročili pomyselnú hranicu spotreby energie pre nízkoenergetické domy..
Akým spôsobom je riešené vykurovanie?
Vykurovanie je riešené elektrickým kotlom a teplovodnými rozvodmi. Nakoľko ide o dom pre druhé bývanie (rekreačné využitie) s občasnou prevádzkou, nebolo nutné ísť do „extrémne“ úsporných riešení.
Čo si myslíte o stavbe drevostavby svojpomocne?
To je pomerne ošemetná záležitosť. V princípe by som u drevostavby svojpomoc skôr vylúčil. Zrejme je možné premýšľať napríklad nad dokončovacími prácami, ale napríklad hlavná nosná konštrukcia potrebuje pomerne vysokú úroveň odborných znalostí. Vyhotovenie detailov, dodržanie správneho poradia vrstiev a ďalšie podstatné faktory pre dlhodobé fungovanie drevostavby, sú natoľko kľúčové, že neodborná realizácia by mohla napáchať nemalé škody.
Ako zapadla drevostavba do krajiny, nadväzuje na tradičné bývanie v danom regióne?
Áno. Usilovali sme sa od prvej škice mať pred očami obrázky tradičnej miestnej architektúry. Ako po stránke usporiadania/koncepcie, tak po stránke farieb a materiálov. Veľmi nás tiež zajímalo zasadenie domov do terénu, ktoré je v lokalite charakteristické – hrebeň rovnobežne s vrstevnicou, kamenný sokel a drevená horná stavba, a pod.
Patrí táto drevostavba k typovým alebo bola projektovaná podľa požiadaviek klienta?
Ide o individuálny návrh pre konkrétneho klienta a na konkrétne miesto.
V čom najzásadnejšom sa rozchádzali názory klienta a ateliéru?
Myslím si, že s úvodnou prezentáciou návrhu sme klienta zaujali a tým sme si získali jeho dôveru. Nespomínam si na nejakú zásadnú situáciu, alebo detail či riešenie, nad ktorým by sme sa boli nejako zásadne sporili. Naopak – cítili sme silnú vôľu neustúpiť od pôvodného zámeru.
Aké sú náklady na drevostavbu v porovnaní s klasickými stavebnými materiálmi (tehla, tvárnice..)?
Pokiaľ budeme porovnávať porovnateľné – teda konštrukciu a skladbu obvodového plášťa, tak bude cena veľmi podobná. Drevostavby určite nemožno vidieť ako lacnejšiu alternatívu.
Ďakujeme za rozhovor.
Architekt Pavel Horák (1978) vyštudoval strednú stavebnú priemyslovku a Fakultu architektúry na ČVUT v Prahe. Už v tom čase mu učarovala architektúra z dreva, ktorej sa intenzívne venuje doteraz. Od roku 2002 je spolu s architektom Václavom Zahradníčkom protagonistom architektonického štúdia Prodesi prepojeného s realizačnou firmou Domesi. Na konte majú vyše sto realizácií vydarených drevostavieb v ČR, mnohé z nich majú nízkoenergetický či pasívny štandard. So svojimi vysoko profesionálnymi službami a nadšením pre moderné drevostavby sú architekti z Prodesi/Domesi k dispozícii aj klientom zo Slovenska.
Začiatkom nového roka budú ich najaktuálnejšie realizácie súčasťou prestížnej medzinárodnej nesúťažnej prehliadky Salón drevostavieb 2015, ktorú budú môcť záujemcovia o stavanie z dreva navštíviť napríklad aj na stavebnom veľtrhu CONECO 2015 (25. – 28. 3.) v Bratislave.
Text: red, Ľubica Fábri
Foto: Lina Németh
Viac o konštrukcii a realizácii pasívnych alebo nízkoenergetických drevostavieb nájdete v sekcii drevostavby
