Platinová budova. Rozšírená centrála pražskej ČSOB je prepojená s prírodou

Keď v roku 2007 spoločnosť ČSOB otvorila prvú budovu nového sídla v pražských Radlicích navrhnutú architektom Josefom Pleskotom, šlo svojho času o unikátny prístup z pohľadu udržateľnosti a ohľaduplnosti k životnému prostrediu. O 10 rokov neskôr sa architektom Marekovi a Štěpánovi Chalupovcom podarilo s rešpektom a pritom progresívne navrhnúť a realizovať rozšírenie centrály rovnakej banky.

Nová budova SHQ kopíruje reliéf svahu Radlického údolia, do ktorého je umiestnená, a vďaka použitým materiálom a strešnej zeleni dokonale splýva s okolím. Zelené strechy slúžia ako prirodzená termoregulácia budov, zároveň fungujú ako miesto na stretávanie zamestnancov, odpočinok i šport.

Pozoruhodná je energetická sebestačnosť novej budovy, ktorá tento rok získala medzinárodne uznávaný certifikát LEED Platinum v oblasti navrhovania a výstavby environmentálne šetrných a udržateľných budov. V rámci Českej republiky ním disponujú iba ďalšie dve budovy, pričom ČSOB sa môže pýšiť zatiaľ najvyšším počtom dosiahnutých bodov.

Platinová budova

V rámci EÚ patrí sídlo SHQ do prvej desiatky zo zhruba 100 „platinových“ budov. Nová centrála má najväčšiu sústavu geotermálnych čerpadiel v Česku. Dokopy 177 zemných vrtov hlbokých 150 metrov zaisťuje budove nielen vykurovanie, ale aj ochladzovanie.

Systém s celkovou dĺžkou vyše 26 kilometrov slúži tiež ako zásobáreň energie – v lete sa do vrtov uloží teplo na zimu a naopak. Budova tak vôbec nepotrebuje klasickú kotolňu. SHQ je tiež ako prvá riadená pomocou 3D virtuálnej kópie fyzického modelu budovy. Tento systém umožňuje najefektívnejšie šetrenie energie.

SHQ vykazuje podľa predpísaného vzorca 74 % úsporu energií v porovnaní so štandardnou budovou rovnakej veľkosti, t. j. iba štvrtinovú spotrebu oproti „priemernému“ domu.

Dažďovú vodu zo svojich striech kampus zvádza do akumulačných nádrží a využíva ju na závlahu intenzívnych zelených striech a zelene v okolí budov. Podľa medzinárodnej certifikácie LEED Platinum ušetrí budova SHQ 47,06 % pitnej vody.

Architektonické riešenie

Základné východiská návrhu je možné uzrieť z dvoch perspektív – zvnútra a zvonka, oba pohľady sa navzájom ovplyvňujú. Vnútri budovy bolo zámerom autorov vytvoriť súčasné pracovné prostredie, a to s pestrou škálou rôznych charakterov pracovných miest.

Namiesto bežného monotónneho spoločného halového priestoru navrhli architekti otvorený kontinuálny priestor skladajúci sa z veľkostne a charakterovo rôzne modulovaných, no meradlovo úmerných podpriestorov. Pri pohľade zvonka je zrejmý vzťah budovy s okolím.

Budova je čo najtesnejšie integrovaná do svojho prostredia – Radlického údolia, ktoré má svoj unikátny prírodný charakter. Je koncipovaná ako klaster nízkych pavilónov zapustených do svahu. Vďaka tomu, že strechy pavilónov so záhradami terasovito zostupujú po svahu údolia, sú tak s údolím priamo zomknuté a sú jeho súčasťou.

Je to jednak pokorné k prostrediu – krajine, ale zároveň to umožňuje transformovanú krajinu intenzívne používať. Vďaka tomu, že na strechách nie sú umiestnené žiadne technológie budovy (nachádzajú sa v suteréne), je možné strechu maximálne využiť práve ako pobytové záhrady, do ktorých sú komponované alternatívne pracovné priestory.

Vegetácia v záhradách strechu zatieňuje, plocha krytiny sa nerozpaľuje a nevytvára sa tak tepelný ostrov v meste. Vegetačné súvrstvie zadržuje vodu v území a zároveň zásobuje vegetáciu vodou. Nejde o formálne prvoplánové prihlásenie sa k zelenej výstavbe.

Prevádzkové a dispozičné riešenie

Charakter vnútorných priestorov je stupňovaný, od poloverejného priestoru hlavnej dvorany v centre budovy cez dielčie polosúkromné centrá v halách krajných pavilónov až po charakter pokojných súkromných priestorov s trvalými pracoviskami po obvode budovy pri fasádach.

Vnútorné priestory sú organizované vo fraktálových zostavách. Skladba priestorov sa v hierarchickej organizácii v budove opakuje so špecifickými odchýlkami. Rovnako tak autori v analogickej skladbe k súboru interiérov koncipovali zodpovedajúci rozvrh exteriérových pracovných priestorov na strešných záhradách.

Terén strešných záhrad a kompozície výsadby boli komponované tak, aby po ich vzraste bol v záhrade vytvorený súbor viac i menej uzavretých či otvorených priestorov s rozdielnymi veľkosťami, na väčšie spoločné rokovania, oddelené konzultácie či zákutia pre individuálnu prácu. Vznikol súbor záhradných miestností pod šírym nebom.

Po celý čas architekti sledovali zámer prepojenia priestorov zvnútra von a naopak, teda nielen to, aby vnútorné a vonkajšie pracovné priestory boli v rovnakej výškovej úrovni a boli tak poruke a jednoducho dosiahnuteľné.

Chceli, aby budova bola transparentná a neuzatvárali ju vnútorné priečky. Aby cez ne bolo vidieť a priestory sa prepojili s vonkajšou krajinou. Aby krajina domom prechádzala.

Systém chladenia a vykurovania budovy

Železobetónové stropné dosky sú nielen zásadným konštrukčným prvkom, ale vďaka svojej tepelnej aktivácii slúžia veľké plochy ako sálavé systémy na vykurovanie a chladenie (BKT). Zásluhou ich akumulačnej schopnosti a tepelnej zotrvačnosti s malým tepelným spádom ide o výhodný systém.

Energia na toto vykurovanie a chladenie je získavaná tepelnými čerpadlami zo systému zemných vrtov, v budove nie je konvenčná kotolňa. Vďaka automatickému systému otváravých častí fasády je možné vnútorne spojitý otvorený priestor väčšinu roka prirodzene vetrať priečne či vertikálne komínovým efektom.

Rešpekt a pokora

Nová budova banky vyjadruje názor, ako dnes vytvoriť pohodlné a inšpiratívne pracovné prostredie, taktiež zhmotňuje pokoru a úctu k susedom, v tomto prípade ku krajine údolia Radlic.

V neposlednom rade vyjadruje názor na to, ako štrukturálne organizovať budovu vo veľkosti malého mestečka s jedným hlavným centrom, niekoľko čiastkových centier a rad rozdielnych typov pracovných priestorov. Budova je autorskou odpoveďou na zadania užívateľa v mieste a čase a predstavuje svedectvo svojej doby.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 11-12/2020.