Široké chápanie prostredia

Podľa britských údajov z minulého roka vykurovanie a osvetlenie budov prispieva nie menej ako polovicou k celkovému množstvu emisií oxidu uhličitého, výroba stavebných materiálov ďalšími desiatimi percentami. Rezort sa podieľa tretinou na celkovom objeme odpadu, pričom pätina nového materiálu sa po dokončení stavby vyhodí, čo je každoročne okolo 13 miliónov ton. Svetoví architekti reagujú na tieto fakty novými konceptmi.

Šetrnosť aj z ohľaduplnosti

Klasické spôsoby vykurovania a chladenia majú na zhoršovaní kvality ovzdušia výrazný podiel. Veľmi efektívnou alternatívou, šetrnou k životnému prostrediu, je geotermálny systém, vychádzajúci zo schopnosti pôdy (prípadne vody) akumulovať teplo a z jej teplotnej stability v určitej hĺbke. Geotermálny systém v priemerne veľkom rodinnom dome je pre ovzdušie takým prínosom ako stromy rastúce na 0,4 hektári a zníži emisie z domu o polovicu. Pre tieto vlastnosti a aj značnú úsporu nákladov na energiu (americká vládna Environmental Protection Agency uvádza 30 až 40 percent) je systém v niekoľkých krajinách veľmi rozšírený – predovšetkým v Kanade, kde ho podporuje špecializovaná inštitúcia The Canadian Centre for Housing Technology.

Vo Švédsku sa takto vykuruje a chladí sedem z desiatich nových domov, vo Švajčiarsku tretina. Vo Veľkej Británii uvažovala aj kráľovná o prestavbe kúrenia v reprezentačnej časti Buckinghamského paláca na geotermálny systém. Z rekonštrukcie zišlo len pre minuloročné rozhodnutie, že hlavným sídlom sa stane Windsorský zámok.

V Spojenom kráľovstve však systém zďaleka nie je bežný, čo poznať aj podľa toho, že britská tlač ho nazýva „revolučný“. Celkovo je tu v prevádzke len okolo 3 000 takýchto systémov. Ich počet však rýchlo vzrastie aj preto, že Energy Saving Trust prispieva investorom úhradou približne desiatich percent nákladov, čo je v prípade štandardného rodinného domu okolo tisíc libier.

Geotermálnou stavbou, ktorá aj vzhľadom na architektonické kvality vzbudila v poslednom čase veľkú pozornosť, je rodinný dom od architektky Maryann Thompsonovej, dokončený minulý rok v mestečku Belmont bezprostredne pri Bostone.

Hoci experimenty s týmto systémom sa začali práve v Spojených štátoch – v roku 1945 v rodinnom dome v Indianapolise – v porovnaní s Kanadou sú tu ešte stále v začiatkoch a v krajine je momentálne inštalovaných len 150-tisíc systémov. V belmontskom dome pre manželov s dvoma dospievajúcimi deťmi vyčíslili úsporu za energiu až na 60 percent. Prispieva k tomu aj riešenie dispozície.

V troch miestnostiach, v ktorých sa obyvatelia zdržiavajú najčastejšie, prichádza svetlo cez sklenené steny a svetlíky zo štyroch strán – ako hovorí autorka, „život v dome sleduje dráhu slnka“. Slnko cez okná niekedy aj v zime vyhreje priestory natoľko, že netreba ani zapínať tepelné čerpadlo (GSHP). Zimy sú pritom v tejto časti štátu Massachusetts pomerne chladné, v najchladnejšom januári je teplotné rozpätie od 2 do –5 stupňov. V lete dom chladí dobre premyslený systém prirodzenej ventilácie.

Belmontský geotermálny dom má vysoký štandard a mnohé príjemné detaily, medzi ktoré patrí napríklad oranžéria. Jeho hlavnou črtou je súzvuk s prírodným prostredím pomerne veľkej parcely. Dokonca natoľko, že rozdielnou úrovňou miestností kopíruje terén.

Imidž nie je všetko

Osempodlažné kanadské sídlo veľkej softvérovej firmy SAS s centrálou v Severnej Karolíne (pobočku má aj v Bratislave) ku greenscraperom nepatrí. Skôr ukazuje, aký by mohol byť štandard, navyše kvalitný. Projektant tejto torontskej budovy – domáca firma NORR Limited Architects – má skúsenosti aj s veľkolepými projektmi, zväčša na Blízkom východe. Od začiatku deväťdesiatych rokov ich tam zrealizovala takmer dvadsať (napríklad v Dubaji dve mrakodrapové dvojičky Emirates Towers, 54- a 56-poschodové (2000) a Al Fattan Marine Towers, 51-poschodové (2005), podieľa sa na výstavbe areálu Atlantis Palm Island na umelom ostrove Palm Jumeirah).

Čo chýba budove neďaleko prístavu na Ontarijskom jazere zo sklonku roka 2005 k nadštandarduω Azda najmä recyklácia odpadu, ktorá býva už aj viac ako päťdesiatpercentná, krytie spotreby energie z vlastných zdrojov, ktoré býva aj trojštvrtinové, trocha vyššia úspora energie oproti klasickým budovám a podiel recyklovaných materiálov – tu ich je tridsať, respektíve päťdesiatpäť percent. Inak má budova zo skla a hliníka s trojpodlažným podstrešným átriom solídnu technológiu – klimatizáciu v podlahe s monitoringom ovzdušia a nastaviteľnými prieduchmi, výťahy s polovičnou úsporou energie, systém zberu, úpravy a využitia dažďovej vody.

Pozoruhodné je, že ekologické prvky vedú najmä k zlepšeniu pracovného prostredia. Iste, riešenie osvetlenia má aj ekonomické výhody, smeruje však k tomu, že každé pracovné miesto je minimálne štyri metre od zdroja prirodzeného svetla. Firma, ktorá poskytuje zamestnancom mnohé výhody, napríklad zdarma občerstvenie vrátane ovocia a každému sto dolárov ročne na spoločenské kontakty s kolegami, aj novostavbou dokázala, že dbá nielen o imidž, ale ide jej aj o ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú.

Karol Klanic
Foto: Ioana Urma/Maryann Thompson Architects, Stephen M. Lee/Maryann Thompson Architects, Adrian Catalano/Maryann Thompson Architects, Janet Trost Photography