Sklená klinika v zákrute

Pozoruhodná budova Kliniky Dr. Pírka v Mladej Boleslavi v susednom Česku je sklená od hlavy až po pätu okrem kamennej severnej fasády. Architekt Martin Rajniš ju premyslene zasadil do ohybu zákruty pod skalný masív a mostíkom prepojil s pôvodnou prvorepublikovou nemocnicou. Sklenú víziu pomohla naplniť spoločnosť Guardian Glass.

Otvorená náruč

Novú budovu kliniky architekt Rajniš projektoval s prihliadnutím na okolie a s myšlienkou na príjemné prostredie pre pacientov. Na rozdiel od iných návrhov, ktoré budovu stavali k pieskovcovému skalnému masívu, sa Martin Rajniš rozhodol urobiť zo skaly protihráča presklenej južnej strany kliniky. Tá navyše svojím tvarom odkazuje na vzory podobných stavieb z prvej republiky. Starú i novú nemocnicu prepojil pätnásť metrovým mostíkom. Smerom ku skale evokuje budova otvorenú náruč, dojem je podporený hladkými plochami číreho skla. Použitie celopresklených fasád musí spĺňať estetické, technologické aj bezpečnostné požiadavky, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zrejmé. „Možno si spomínate na niektoré staršie presklené budovy, v ktorých ste sa mohli pozorovať ako v zrkadle. V prípade kliniky Dr. Pírka bolo použité sklo, ktoré vychádza z presne opačnej požiadavky – má pôsobiť čo najprirodzenejšie a umožniť prepojenie vnútorného a vonkajšieho prostredia,“ povedal Michal Hronský zo spoločnosti Guardian Glass.

Sklá SunGuard SN 62/34 v novej klinike sú veľmi číre a majú minimálne zafarbenie. Zároveň prepúšťajú veľké množstvo prirodzeného denného svetla a pritom dokážu odtieniť viac ako 66  percent dopadajúceho slnečného tepla pre dosiahnutie príjemného prostredia v priestoroch objektu. Tieto sklá sú použité aj na strešnej časti zasklenia v mieste napojenia mostíka na novú budovu kliniky.

Objekt bohato využíva sklo ako na fasádach tak aj v interiéri a pôsobí príjemne a vzdušne. Navodzuje presne také pocity, aké si pre moderné sanatórium vysníval pôvodný zakladateľ súkromnej kliniky, gynekológ a pôrodník Antonín Pírek v tridsiatych rokoch 20. storočia.

Miesto plné optimizmu

Pôvodnú kliniku, ako miesto plné svetla a optimizmu, aby sa pacienti cítili dobre, nechal Antonín Pírek postaviť v roku 1934. Príjemné ovzdušie s rodinnou atmosférou bolo postavené na detailoch. Okná s nízkym parapetom umožňovali aj ležiacim pacientom výhľad na zeleň. Dostatočné presvetlenie priestorov denným svetlom napomáhalo k rýchlejšiemu pooperačnému zotaveniu, skráteniu pobytu v nemocnici, efektívnej liečbe psychických problémov a znižovalo bolestivosť, čo dokazujú aj mnohé dnešné štúdie (*).   Roky totality ovplyvnili Pírkovu rodinu aj chod ich kliniky. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia si ale tunajší špecialisti vydobyli popredné miesto v kvalite aj v počte vykonávaných implantácií kĺbových náhrad vo všeobecnej aj plastickej chirurgii. Takže prirodzene vyplynula potreba rozšíriť kliniku o ambulantnú starostlivosť a zlepšiť komfort pre pacientov.

Dnes môžu pacienti využívať obe budovy nemocnice a obnovenú záhradu s dielami sochárov. „Ak vyzerá vonkajšie prostredie pekne a všade je poriadok, býva poriadok aj vo vnútri, dokonca aj „vo vnútri“ pacientov,“ povedal v jednom z rozhovorov riaditeľ Kliniky MUDr. Stanislav Najman.

Bratislavská loď umenia na Dunaji

Na Slovensku najmodernejšie technológie vrátane estetických skiel od spoločnosti Guardian Glass použil pri stavbe galérie moderného umenia Danubiana aj architekt Ján Kukuľa. Galéria je jednou z najromantickejších  objektov tohto typu v Európe. Prezentuje práce slovenských aj svetových umelcov a je miestom, ktoré nadchne svojou architektúrou. Budova v tvare lode doslova pláva na Dunaji iba dvadsať kilometrov južne od Bratislavy.

Zakladateľ, riaditeľ Danubiany a obdivovateľ Vincenta van Gogha, Vincent Polakovič, bol od začiatku presvedčený, že galéria má mať tvar lode. Stavba využíva geotermálny potenciál vody, ktorá je všade naokolo. Pomocou tepelných čerpadiel sa objekt v lete spodnou vodou chladí a v zime vykuruje. S okolím je galéria prepojená cez veľkoplošné sklá. Aby celý architektonický a technický komplex mohol bezproblémovo fungovať, je galéria osadená izolačnými trojsklami s použitím ultračírych protislnečných skiel SunGuard^® SN 70/41 firmy Guardian Glass. Tieto neutrálne sklá prispievajú k atraktívnemu vzhľadu  galérie a pomáhajú udržať priaznivú klímu v interiéri, do ktorého preniká veľké množstvo denného svetla, ale iba približne 35% slnečného tepla. Ultračíre základné sklá pomáhajú zaistiť žiaduce farebné neskreslenie prostredia v priestoroch galérie a zároveň návštevníkom umožňujú bezprostredný kontakt s okolitým svetom a dych berúci výhľad na vodnú plochu Dunaja. Inštalované sklá sú navrhnuté aj s prihliadnutím na ochranu vystavovaných diel a zbierky múzea.

Ďalšie projekty, na ktorých sa podieľala spoločnosť Guardian Glass, nájdete na webovej stránke https://www.guardian-inspiration.com/en

ZDROJ: PR článok spoločnosti Guardian Glass