Škola v zajatí lesa

Víťazom národného kola študentskej súťaže ISOVER Multi-Comfort House Students Contest 2014 sa stal študent 5. ročníka na TUKE v Košiciach Bc. Tomáš Boroš. Témou bola základná škola v štandarde multikomfortného domu v tureckom meste Gaziantep.

Pri návrhu prvého stupňa základnej školy pre deti v Turecku som si zaspomínal na svoje detské časy. Vyrastal som v malej dedine na východe Slovenska a navštevoval ešte menšiu školu v tejto dedine. Spomínal som na svoju cestu do školy. Neraz sa stalo, že sme s kamarátmi nešli normálne popri ceste, ale cez záhrady (ako sme to u nás volali – „poza humná”). Tam sme si totiž robili tajné cestičky, stavali bunkre, vyrábali praky a luky. Do školy sme tak chodili v zablatených topánkach, s odretými lakťami a s trieskami zadretými takmer všade. V tomto období som sa asi nenaučil nič o eco-bio-greenpassive štýle života, no myslím, že som na naučil niečo dôležitejšie. Vypestoval som si vzťah k prírode. Práve preto som svoj návrh nestaval na nejakých vyspelých biotechnológiách, ale snažil som sa čo najviac spojiť priestory školy s okolitou prírodou.

Pôdorys 1. NP. Všetky triedy sú orientované do zeleného átria. Zakrivená stena oddeľujúca triedy od chodby vytvára odpočinkové priestory pre deti a učiteľov počas prestávky.

Prostredie

Pozemok, na ktorom má stať základná škola, sa nachádza vo svahu s prevýšením asi 8 m. Z každej strany ho obkolesuje cesta. Pod týmto pozemkom je dlhé údolie, cez ktoré by sa mal v budúcnosti tiahnuť lesopark. Preto som sa rozhodol prepojiť priestor školy s týmto dlhým lesoparkom popod cestu. Prepojenie vzniklo jednoduchým ponorením hmoty s veľkým átriom do pozemku. Vznikol tak vstup ponad hmotu do átria, a zároveň popod hmotu a cestu do lesa. Hneď bolo jasné, že hlavný vchod bude orientovaný do tohto lesoparku, cez ktorý by mala väčšina detí do školy chodiť.

Verím, že časom prerastie príroda do átria a deti budú môcť počas prestávky vybehnúť do lesa.

Priestor školy

Funkčne je rozdelená do troch častí podľa podlaží. V spodnej sa nachádzajú vstupné priestory, jedáleň s bufetom a veľká telocvičňa. Námestie pred vstupom, ale aj samotná vstupná časť sú dimenzované tak, aby v priebehu 30 minút mohlo pohodlne vojsť 400 detí, prezliecť sa v šatniach a rýchlo nájsť svoju triedu. Nad touto časťou sa nachádza vzdelávací trakt, ktorý tvoria triedy, špecializované učebne, zborovňa a kabinety pre učiteľov. Všetky tieto priestory sú orientované do zeleného átria. Posledným úsekom je samotná zelená strecha budovy. Tá by mala slúžiť na rozvíjanie praktických zručnosti detí. Z každej triedy majú možnosť vyjsť schodmi na strechu a prakticky si vyskúšať, čo sa dole teoreticky naučili. Je to aj priestor na rôzne workshopy a mimoškolské aktivity. Strecha je poloverejným priestorom, takže žiaci môžu pracovať na svojich projektoch, aj keď je budova zatvorená. Jednotlivé časti školy sú pospájané rampami, ktoré akoby napodobňovali svahovitosť terénu, v ktorom sa nachádza. Ide o vnútorné rampy vo vstupnom priestore, pod ktorými sú šatne, ale aj o rampy križujúce átrium a vytvárajúce dva druhy pódiového sedenia. Exteriérové a interiérové. Na chodbách školy sa nachádzajú oddychové zóny pre žiakov a učiteľov, kde môžu tráviť čas počas prestávok.

Situácia. Na tomto urbanistickom návrhu je pozemok školy, pod ktorým sa tiahne dlhý zelený pás lesoparku.

Konštrukcia

Nosná konštrukcia je v podzemných častiach tvorená železobetónovým skeletom, v nadzemných častiach ju tvorí drevený skelet. V priestoroch nad chodbou ponúka drevená konštrukcia miesto na vedenie rozvodov vzduchotechniky i iných. V celej stavbe sú použité tepelné izolácie z minerálnej vlny značky ISOVER. Ďalším významným materiálom v projekte je látka. Turecko je jedným z najväčších exportérov tkanín na svete, a aj preto slúžia na tienenie vo forme exteriérových ­závesov a v interiéri vytvárajú zaťahovacie steny.

Pohľady. Zvonku budova školy vyzerá homogénne, čo má podčiarknuť myšlienku ponorenia jednoduchej hmoty do terénu.

Udržateľnosť

Snažil som sa čo najviac využiť danosti prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Bohaté koruny stromov v átriu, ale aj v okolí budovy tvoria príjemný chládok v letných mesiacoch, nahé kmene potom v zime dovoľujú slnečným lúčom zohrievať budovu. Rovnako aj zemina, pod ktorou sa časť školy nachádza, objekt v lete ochladzuje a v zime pomáha pri jeho vykurovaní. Vetranie je riešené rekuperáciou vzduchu. Tento systém čerpá čerstvý vzduch priamo z lesoparku. Na streche sú umiestnené slnečné kolektory a dažďová voda odteká do zbernej nádoby, ďalej sa spracováva a používa v budove. 

TEXT: TOMÁŠ BOROŠ
VIZUALIZÁCIE, DOKUMENTÁCIA: TOMÁŠ BOROŠ

Článok bol zverejnený v časopise ASB.