Školiace centrum so šifrou na okeniciach
Budova školiaceho strediska Eternit Academy v Heidelbergu vyzerá na prvý pohľad ako obyčajný kváder. Utilitárny tvar vždy poteší investora, komplikovaná forma obvykle prináša náklady navyše. Architekti sa však v tomto prípade pohrali s fasádou a pozornému oku sa postupne odkryjú všetky sofistikované nuansy.
Konštrukcia objektu je z prefabrikovaných drevených trámov. Niektoré prvky boli predtým použité na výstavbu stánku na výstave, ich opätovnou montážou teda investor prispel k ochrane životného prostredia. Vnútorné priestory majú veľmi jednoduché členenie, okrem hygienického zázemia sú k dispozícii školiaca a konferenčná miestnosť, hala s dielňou na praktické cvičenia a sklad.
Plastická kresba
Vráťme sa naspäť do exteriéru. Striedma farebnosť je modernej architektúre veľmi blízka, takže fasáda je rozdelená na niekoľko sivých a sivohnedých polí na bielom podklade. Oživenie prináša komplementárna dvojica červenej a zelenej farby pri vstupe. Posuvné panely, ktoré v prípade potreby tienia alebo úplne uzatvárajú a chránia sklenené vstupné dvere, majú obklad z vláknocementových dosiek. Horný posuvný systém je schovaný pod vystupujúci obklad nadpražia, takže v akejkoľvek pozícii sú panely integrálnou súčasťou fasádnej kompozície. V prvom pláne si pozorovateľ všimne zvláštnosť v horizontálnom členení objektu. Odspodu smerom hore sa totiž výška obkladových vláknocementových dosiek postupne zväčšuje, takže popiera princípy perspektívy a stavba vyzerá oveľa vyššia, ako v skutočnosti je. Okrem toho, niektoré obkladové panely vystupujú o niekoľko centimetrov ako plošné celky do priestoru, čím sa vytvára na fasáde zaujímavá ortogonálna kresba tieňov a dodáva základnému rastru plasticitu.
Prižmúrte oči
Poslednou zvláštnosťou s najzaujímavejším grafickým motívom sú posuvné okenice tiež z vláknocementových dosiek. Perforácia vyzerá neusporiadane, do zdanlivo náhodných otvorov je však vtipne zašifrované meno produktu. Ľahšie sa dá prečítať s prižmúrenými očami. Školiace stredisko v Heidelbergu je pekným príkladom toho, že aj naoko obyčajná stavba môže byť obohatená o zaujímavé architektonické črty, a pritom nemusí ísť o nákladnú prezentáciu fantázie architekta. Obzvlášť, ak sú okolité objekty dostatočne rozmanité. Tím architektov Astrid Bornheim, Ralf Kunze a Andreas Oevermann nepotreboval žiadne rozšafné gestá, iba veľké plochy a skoro až filigránske detaily, ktoré vyladil do oku lahodiacej rovnováhy.
TEXT: Mária Nováková
Podklady, foto a detaily: ebm
Článok bol zverejnený v časopise ASB.