Škôlka, gigantická farma i bar: Strechám vo svete nechýba výnimočné využitie

Strechy dokážu meniť vzhľad miest, vytvárať jedinečné panorámy či plynulo nadväzovať na okolité architektonické diela. Často však majú aj ďalšie funkcie a môžu sa stať detským ihriskom či farmou na pestovanie zeleniny.

Stvorená na hranie a pobehovanie

Čínska architektonická kancelária MAD Architects sa podieľala na premene historickej budovy na nádvorí na materskú školu. Pod jej jedinečnou oranžovo-červenou strechou sa teraz stretáva príroda a história. Škôlka YueCheng Courtyard Kindergarten v Pekingu je postavená na pozemku s výmerou 9 275 m², ktorý pozostával z dvora z 18. storočia (stavby typologicky obklopovali centrálne nádvorie zo všetkých štyroch strán).

Najvýraznejším prvkom stavby je práve zvlnená strecha, spájajúca rôzne nezávislé priestory. Nachádza sa vo výške 21 m. Funguje ako ihrisko pre deti a farebne kontrastuje s okolitými sivými strechami historických budov, okolo ktorých sa ovíja.

Plynulý tvar strechy symbolizuje slobodu a tvorivú voľnosť, zatiaľ čo hybridná architektúra školy sa mieša uprostred prírody a viacvrstvového mesta. Jej zvlnený tvar evokuje pekinské príslovie Ak pôjdeš tri dni bez trestu, strecha sa prepadne. Topografia strechy inšpiruje deti, aby po nej pobehovali a hrali sa.

V kombinácii so starobylým nádvorím a stromami sa zároveň podarilo vytvoriť surrealistické prostredie, ktoré nabáda uvažovať. Súčasťou škôlky sú rodičovské centrum, výtvarná a tanečná trieda, výstavná časť pre výtvarné diela, recepcia, kancelária, kuchynka či miestnosť na spanie. V susedstve škôlky sa nachádzajú byty pre seniorov, čo zaručuje medzigeneračnú integráciu.

Strecha ako maják

Obilné silo z roku 1939 na polostrove Odderœya v nórskom Kristiansande sa zmenilo na múzeum so zbierkou Tangen, jednou z najväčších zbierok severského umenia na svete. A tiež na jedinečné miesto na medzinárodné výstavy, prednášky, koncerty, workshopy a iné podujatia.

Víťazný návrh barcelonských štúdií Mestres Wåge Arquitectes, BAX a Mendoza Partida predstavuje kombináciu architektonickej sebaistoty a úcty k budove a jej novej úlohe. Silo bolo jedným z prvých v krajine, ktoré boli postavené zo železobetónových valcov. Navrhli ho nórski funkcionalistickí architekti Arne Korsmo a Sverre Aasland.

Až do roku 2008 slúžilo svojmu pôvodnému účelu. Stavba je vysoká 37 metrov, vyrezaním valcov vzniklo vnútri átrium a strop podobný bazilike. Galerijné priestory nájdeme v dvoch susediacich prístavbách. Na najvyššom poschodí sa nachádza strešný bar obklopený terasami. Tie sú lemované sklenenými valcami, ktoré pôsobia ako pokračovanie valcov sila a majú z diaľky pripomínať maják. Galéria sa verejnosti otvorila v máji tohto roka. Finančne ju podporil nórsky miliardár a zberateľ umenia Nicolai Tangen.

Organická farma nad hlavou

Uprostred klimatickej krízy predstavuje nedostatok potravín a vody ďalšiu hrozbu pre civilizáciu. Mestá juhovýchodnej Ázie sa stali obeťou neregulovanej urbanizácie a na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti aj na produkciu potravín musia využívať nové možnosti. Univerzita Thammasat v Bangkoku sa rozhodla premeniť 22-tisíc m² nevyužitého priestoru svojej strechy na najväčšiu strešnú farmu v Ázii.

Návrh malo na starosti štúdio LANDPROCESS. Integrácia krajinnej architektúry sa v projekte spojila s dômyselnosťou tradičných ryžových terás, vodným hospodárstvom a obnoviteľnou energiou. Pestuje sa tu viac ako 40 druhov rastlín vrátane ryže, zeleniny, byliniek či ovocných stromov. Úroda sa zužitkuje v univerzitnom kampuse. Zároveň vznikol zaujímavý oddychový verejný priestor a veľký amfiteáter s panoramatickým výhľadom na Bangkok.

Projekt má pôdorys v tvare písmena H, čím sa vytvára vyvýšený kopec s mohutným zeleným priestorom stúpajúcim do zadnej časti budovy. Architektúra v tvare kopca je poctou bývalému riaditeľovi univerzity, ktorého meno znamená kopec pod stromom. Zelená kaskádová strecha absorbuje, filtruje a spomaľuje odtok vody 20-krát efektívnejšie ako bežné betónové strechy.

Dažďová voda, ktorá v regióne v určitých obdobiach roka padá vo veľkých množstvách, sa filtruje cez vrstvy pôdy a ukladá do retenčných nádrží, odkiaľ sa potom zase čerpá v období sucha. Zavlažovanie farmy je zabezpečené vďaka energii zo solárnych panelov. Tie zároveň vyrábajú elektrickú energiu pre budovu pod strechou.

Inšpirácia minulosťou

Paper Island, bývalý sklad papiera a priemyselná lokalita v kodanskom prístave, bol pre verejnosť 300 rokov neprístupný. Nachádza sa v jedinečnej lokalite medzi bývalým námorným ostrovom Holmen a starou priemyselnou štvrťou Christianshavn.

V roku 2016 sa ostrov konečne sprístupnil ako dočasný pop-up a zmenil sa na jednu z najnavštevovanejších verejných atrakcií v meste – novú štvrť s pouličnými stánkami s jedlom, umeleckými výstavami, módnymi prehliadkami, koncertmi a blšími trhmi. Išlo však len o akýsi experiment v pôvodných priestoroch. Architektonickú súťaž na revitalizáciu novej štvrte vyhral ateliér Cobe, v roku 2020 sa začalo s výstavbou. Jej ukončenie sa očakáva tento rok.

Víťazný projekt zahŕňa budovy rôznych typov, medzi nimi obytné budovy aj s bytmi na družstevné bývanie, hotel a maloobchod, ako aj verejné priestory pri kodanských kanáloch. Modernú štvrť bude charakterizovať široká prístavná promenáda po obvode ostrova, chýbať nebude ani verejné kúpalisko. Ako sa ukázalo, niektoré pôvodné budovy boli vo veľmi zlom stave.

Architekti teda začínali od nuly a snažili sa vybudovať nové štruktúry. Pri tvarosloví sa opreli o staré historické stavby. Skupiny rôzne vysokých objektov na zastavanej ploche 45-tisíc m² majú originálny a jednotný architektonický výraz. Zošikmená fasáda a vysoké štíty imitujú šikmú strechu, čím odkazujú na staré sklady pozdĺž štvrte Christianshavn.

Ich strechy s nezvyčajne plochým hrebeňom sú inšpirované najstaršou budovou, pamiatkovo chránenou Kedelsmedjen z roku 1909. Tá stojí dodnes. Bola kotolňou a strojárňou na výrobu motorov pre parníky. Novostavby spolu vytvárajú nový, odlišný profil panorámy prístavu. Vznikne medzi nimi chránený dvorový priestor, ktorý bude zároveň súkromnou strešnou záhradou s verejnou zeleňou na prízemí.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2024