Škôlka, ktorá mala byť centrom pre rodinu

Pôvodne mala v pražskej štvrti Dejvice na mieste starej budovy materskej škôlky vzniknúť nová, nízkoenergetická stavba zasadená do sochársky modelovanej záhrady, ku ktorej mala priliehať telocvičňa a kaviareň. Aj keď sa návrh po ceste k realizácii postupne okliešťoval, výsledná stavba si ponechala dynamickú hravú formu húsenice, ktorá bude pre deti veľmi príťažlivá.

Keď sa pred štyrmi rokmi mestská časť rozhodla, že zvýši počet materských škôl, jedným z jej zámerov bolo využiť pozemok existujúcej škôlky a jaslí v tesnej blízkosti rušnej Európskej triedy. Mesto vyhlásilo ideovú súťaž a vybralo štúdiu architektonickej kancelárie RH-Arch. „Stavba, ktorá dnes stojí, je ale veľmi vzdialená od nášho pôvodného projektu a máme pocit, že sa z neho veľmi veľa dobrých vecí vytratilo,“ hovorí Rostislav Říha, vedúci ateliéru. Najväčšou prekážkou ale podľa neho nebola snaha znížiť rozpočet, ale nezvládnutý manažment zo strany zadávateľa. „Zmeny na poslednú chvíľu poškodili koncepciu,“ konštatuje architekt.

Tŕnistá cesta k realizácii
Pôvodne sa rátalo s tým, že hlučnú Európsku triedu zatieni ďalšia zástavba a škôlka bude mať k dispozícii priestrannú slnečnú záhradu otočenú na juh. „Predpokladali sme, že investor bude chcieť na výstavbu škôlky získať peniaze, preto sme plánovali vytvoriť v rámci ďalšej zástavby celé komunitné centrum. Ku škôlke sme chceli pripojiť ešte telocvičňu, do ktorej by mohla chodiť športovať verejnosť,“ predstavuje pôvodný zámer jeden z autorov projektu Ondřej Kaluš.V dispozícii sa rátalo s dvojitou prevádzkou – večernou, keď by sa dalo vstupovať do telocvične bez toho, aby bolo nutné prechádzať škôlkou, a dennou, keď by bola škôlka prepojená s telocvičňou priamo. „V jej priestore by sa mohli konať besiedky, karneval a v prípade nepriaznivého počasia by mohla byť vhodným priestorom na aktívne hry,“ dodáva architekt.

Súčasťou projektu mala byť aj kaviareň, ktorých je v okolí nedostatok. „Do nárožného objektu, ktorý mal podľa pôvodného plánu poslúžiť ako zábrana proti rušivým účinkom dopravy na ceste, sme preto navrhli kaviareň susediacu s ihriskom, v ktorej by mohli tráviť čas aj rodičia. Rozpočet by to príliš nezvýšilo a kvalite prostredia by to, naopak, veľmi prospelo,“ vysvetľuje ďalší zo spoluautorov Ondřej Zabloudil.

Aj keď pôvodný návrh investor vybral práve pre jeho komplexnosť a premyslené usporiadanie, postupne sa veľmi zmenil. Rostislav Říha za tým vidí politické špekulácie a neprofesionálny manažment: „Pred voľbami sa zodpovední zľakli komerčnej časti projektu, takže sme museli kaviareň aj telocvičňu škrtnúť. Keby sme to vedeli od začiatku, návrh by vyzeral úplne inak. Pri navrhovaní sa vždy snažíme vychádzať z kontextu miesta a čo najlepšie ho využiť.“

Nízkoenergetická húsenica
Novostavba materskej škôlky má v súlade s pôvodným návrhom dve poschodia, na každom sa nachádzajú dve triedy s kapacitou 25 detí. Budova je čiastočne zapustená do terénu a strecha nad časťou prízemia slúži ako ihrisko nadväzujúce na terén záhrady. Tvar horného podlažia je v kontraste k pravouhlému prízemiu organicky tvarovaný a pripomína húsenicu. „Posledné poznatky z metodiky predškolskej výchovy ukazujú, že deti sú schopné uvažovať skôr v abstraktnejších konceptoch a že preplniť steny motívmi zvieratiek môže byť pre ich vývoj skôr kontraproduktívne. Sú schopné vnímať abstraktné princípy, ktoré určujú usporiadanie stavby,“ vysvetľuje Rostislav Říha dôvody, ktoré viedli architektov k tejto hravej podobe škôlky, a odhaľuje ďalšiu zmenu, ktorou musel návrh prejsť: „Preto sme spodné podlažie zakopané pod zem navrhli ako betónové, ťažké a naopak vrchné podlažie mala tvoriť ľahká drevená hmota pripomínajúca húsenicu. Keď sa ale v priebehu navrhovania upravila norma, ktorá nedovoľuje postaviť školskú stavbu z dreva, museli sme ustúpiť zo zámeru postaviť drevostavbu. Ľahký dojem sa nám ale podarilo zachovať vďaka obkladu.“ Aspoň fasádu dnes tvoria latky zo sibírskeho smrekovca, doplnené červenými cembonitovými doskami.

Súčasťou zadania investora bola požiadavka na energetickú úspornosť objektu, ktorú projektanti dosiahli zapustením do terénu, minimalizáciou severne orientovaných plôch, zateplením obvodových konštrukcií dvadsaťcentimetrovou vrstvou tepelnej izolácie a použitím kvalitných izolačných okien. Aj napriek tomu, že architekti chápu úspornosť objektu ako samozrejmosť, nepodriaďujú jej bezvýhradne celý koncept stavby. „K nízkoenergetickým stavbám je možné pristupovať rôznymi spôsobmi: keď sa pokúsime podobu domu prispôsobiť čo najväčšej energetickej úspornosti, nemusí byť jeho prevádzka optimálna,“ hovorí architekt Říha. Spotreba energie na prevádzku budovy je aj tak podľa architektov výrazne nižšia ako pri bežných stavbách, postavených v súlade s legislatívnymi požiadavkami. Obvodové konštrukcie projektanti navrhli tak, aby minimálne spĺňali, ale skôr presahovali odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla podľa normy platnej v Česku.

Vykurovanie a vetranie je zaistené tepelným čerpadlom pomocou rekuperácie. Toto riešenie bolo najvhodnejšie aj vzhľadom na vyššiu úroveň hluku v okolí a požiadavku, aby sa okná orientované smerom k rušnej ceste neotvárali. Na prípravu teplej vody sú využité solárne kolektory umiestnené na streche.

Materská škola Velvarská Miesto:  Praha-Dejvice Investor:  Mestská časť Praha 6 Architekt:  Rostislav Říha a kol., RH-Arch Generálny projektant: D-plus projektová a inženýrská, a. s. Generálný dodávateľ:  Konstruktiva Branko, a. s. Plocha pozemku:  9 989 m2 Zastavaná plocha:  873 m2 Projekt:   2007 Realizácia:  jeseň 2009 – september 2010 Náklady:  46 miliónov Kč (1, 8 milióna eur)

Návrh dispozície
Architekti v rámci prípravy projektu skúmali systém predškolského vzdelávania aj detskú psychiku. Z výskumu vyplynulo okrem iného napríklad aj to, aká koncepcia priestoru je najvhodnejšia. Aj v tejto oblasti však v závere projektu došlo k zmenám.

Škôlka mala mať podľa pôvodného návrhu dva vstupy – prvý sa mal nachádzať v oblasti obrátenej od administratívnych budov v susedstve škôlky a mal smerovať z pokojnej ulice, kde je možné parkovať, druhý cez záhradu, aby rodičia nemuseli prechádzať budovou, keď si potrebujú vyzdvihnúť deti. „Chceli sme, aby návštevník po vstupe cez chodbu videl, že ďalej pokračuje záhrada. Tá vznikla v spolupráci so sochárom Milanom Váchom. Umiestňovali sme do nej rôzne kamene, chceli sme vytvoriť umelú grottu. Os fungovala aj v nadväznosti na telocvičňu, ktorá sa mala postaviť v budúcnosti,“ popisuje Rostislav Říha.  

Každá trieda mala mať vlastný vstup do záhrady s množstvom hracích prvkov. „Najmä preto sme navrhli škôlku ako poschodovú a z jednej strany zapustenú do terénu, ktorý má tvar misky,“ vysvetľuje Ondřej Kaluš a dodáva: „Z limitu územia sa snažíme dostať ku konceptu, ktorý je optimálny.“ Dnes ale všetky deti vstupujú do záhrady cez jedno zádverie, ktorého rozmery nie sú vyhovujúce. Každá trieda mala svoju šatňu s umyvárňou, všetko prepojené s herňou. Nakoniec však boli prepojené dve triedy a vytvorená spoločná šatňa, čo zasa ovplyvnilo podobu celej hornej časti obloženej drevom, ktorej presahy mali kryť vstupy pred nepriaznivým počasím. Teraz však túto funkciu neplnia.

Na os chodby mal nadväzovať priestor zamýšľaný ako čakáreň pre rodičov, kde by sa mohli konať výstavy prác detí. „Chceli sme vytvoriť lobby fungujúcu ako centrum, na ktoré by logicky nadväzovali ďalšie priestory, napríklad prebaľovacia miestnosť. Ten priestor v realizovanom projekte zostal, ale dnes, bohužiaľ, nefunguje tak, ako by mal, pretože sa do neho vstupuje dvermi zo zádveria, navyše v prezúvkach,“ upresňuje Ondřej Kaluš. „Chceli sme tiež, aby administratívne zázemie bolo prístupné hneď od vchodu. Dnes je pre koncepčnú zmenu opäť nutné prejsť celou budovou škôlky.“ Počítalo sa aj s tým, že sa o budovu a zeleň bude starať školník, pre ktorého architekti podľa zadania navrhli priľahlý domček. Z toho však tiež vzišlo. Bohužiaľ, aj z návrhu zelenej zatrávnenej strechy prízemia. Investor sa ohradil, že by jej zavlažovanie znamenalo vyššie náklady – živú zeleň preto nahradil umelý povrch. „Dnes však zavlažovací systém udržuje zelenú záhradu,“ upozorňuje na paradox Rostislav Říha.

Architektov najviac mrzí, že zo strany investora neprebehla diskusia. Mestské zastupiteľstvo chcelo projekt stihnúť vybudovať do volieb a zástupcovia materskej škôlky si ľahko presadili svoje. „Boli zvyknutí na provizórium a to premietli aj do svojich požiadaviek,“ hovorí Ondřej Kaluš a dodáva, že o zmeny žiadali neskoro, až po tom, ako bol projekt prerokovaný. Keby podľa neho prišli požiadavky skôr, architekti by sa ich snažili do pôvodného projektu zakomponovať a prispôsobiť ho. Škôlka si však aj napriek tomu zachovala svoju hravú formu húsenice s okrúhlymi oknami, a tak môže rozvíjať detskú fantáziu. Jej funkčnosť by však mohla byť omnoho lepšia, dokonca by mohla slúžiť ako živé centrum pre celú rodinu. „Pre architekta je navrhovanie škôlky pekná práca. Vložili sme do toho veľa úsilia a o to viac nás to mrzí,“ zhodujú sa architekti z autorského tímu.

Pôdorys pôvodného projektu (1. NP)

Pôdorys 1. NP

Kateřina Kotalová
Foto: archiv RH-Arch

Autorka je šéfredaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.