Slovenská sporiteľňa v Bratislave
V roku 1990 bola v Bratislave na exkurzii skupina študentov architektúry z viedenskej Akadémie užitých umení. Keď som ich priviedol k budove Tvarožkovej sporiteľne a vyrozprával jej príbeh – najmä rok, v ktorom vznikol projekt, s nadšením mi hovorili: „Keby sme vedeli, že v Bratislave je takáto skvelá budova, prišli by sme už oveľa skôr. “ Bolo to šesťdesiat rokov po jej postavení.
Realizáciu robila firma staviteľa Ing. Jozefa Berného. Novinkou však bola predovšetkým kovová konštrukcia priečelia, zavesená na železobetónovej kostre a vyplnená farebným sklom „MIROPAK“. Systém pod menom „curtain wall“ sa začal používať v Amerike až po 2. svetovej vojne. Juraj Tvarožek dokázal urobiť pozoruhodný kvalitatívny skok smerom k funkcionalizmu.
„Akoby sa sem preniesla malá časť z veľkých miest Západu, viacej z Berlína, pražského Václavského námestia, alebo dokonca z Paríža, susednej Viedne či Budapešti,“ píše sa v Slovenskom staviteľovi z roku 1932. Aj vnútorné vybavenie bolo pozoruhodné. Elegancia vstupného schodišťa s ónyxovou stenou pripomína krásu Loosových víl v Prahe a vo Viedni.
Prepážková ústredná hala je veľmi dobre osvetlená prirodzeným svetlom, je vzdušná a pripomína najlepšie príklady moderny. Tvarožek, ktorý pred 1. svetovou vojnou pracoval v Prahe, dokázal na prízemí vytvoriť pasáž pripomínajúcu atmosféru pražských pasáží. Vysokú kvalitu má celé prevádzkové riešenie aj pôvodné interiéry.
Budova prešla za vyše sedemdesiat rokov rôznymi úpravami a zmenami. Vyhodil sa vstupný turniket, na bočnej fasáde bolo vložené nevhodné výtvarné dielo, narúšajúce priestor schodiska, v hale sa umiestnili nevhodné lampy, ba aj fasáda stratila svoje horizontálne členenie. Až posledná rekonštrukcia Jána M. Bahnu, aj vďaka osvietenosti investora, vrátila budove v exteriéri aj v interiéroch jej pôvodnú krásu a eleganciu. Bratislava môže byť dnes pyšná na túto funkcionalistickú architektúru, ktorej hodnoty pri jej vzniku ocenili napríklad talianske a fínske architektonické časopisy.
Juraj Tvarožek (1887 – 1966)
Rodák z Brezovej pod Bradlom prežil pestrý a zložitý život. Budapešť a Praha mu pomohli získať vzdelanie i prax. Ako zajatec v Rusku sa zúčastnil výstavby banského mestečka Kemerovo. Ako legionár bol po vojne v USA. K jeho prvým prácam v Bratislave patrila Vila brata Tomáša z roku 1921. V roku 1927 vyhral súťaž na budovu Mestskej sporiteľne na Kamennom námestí v Bratislave. Stala sa jednou z najznámejších funkcionalistických stavieb, najmä vďaka technickému riešeniu fasády. K jeho prácam patrí projekt „Metropolky“. Zvíťazil, spolu s pražskými architektmi A. Dryákom a K. Chlumeckým, v súťaži na regulačný plán Bratislavy. Projektoval viaceré základné školy, v r. 1941 budovu Slovenskej obilnej spoločnosti (dnešné Ministerstvo zahraničných vecí) a športový areál v Petržalke. Bol priamym účastníkom SNP, v 50. rokoch ho zatkli a odsúdili. Zomrel 12. januára 1966 v Brezovej pod Bradlom.
prof. Štefan Šlachta
Foto: Ján M. Bahna, Petra Bošanská
