Masívna obnova pozná detaily. Slovenské národné múzeum spúšťa architektonickú súťaž na komplexnú rekonštrukciu

Po Slovenskej národnej galérii sa môže dočkať aj Slovenské národné múzeum. Historická budova na Fajnorovom nábreží v Bratislave je vo veľmi zlom stave, čo sa odzrkadlilo na urgentnej potrebe jej obnovy. Mohutné dielo od známeho architekta je dnes najbližšie k rekonštrukcii za posledné dekády – Slovenské národné múzeum vyhlásilo architektonickú súťaž na komplexnú obnovu.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Od bombardovania v 2. svetovej vojne k zatekaniu v roku 2024

Prežila bombardovanie počas 2. svetovej vojny, znovuzrodenie na konci 20. storočia a dnes bojuje so statikou, s otrasmi aj vlhkosťou. Budova Slovenského národného múzea (SNM) je unikátom a ozdobou bratislavského nábrežia. O jej histórii by sme mohli napísať stovky riadkov, pričom každá z etáp jej stavebného vývoja by sa zmestila do samostatného článku.

Národná kultúrna pamiatka si ale dnes pýta pozornosť v inom smere – naliehavo potrebuje rekonštrukciu. Budova má už 96 rokov a je dielom významného slovenského architekta Michala Milana Harminca. Okrem Slovenského národného múzea je sídlom aj Prírodovedeckého múzea Bratislavy, jej stav je však kritický, o čom sme podrobne informovali v minulom roku.

Vládny kabinet mal v tomto čase na programe informatívny materiál o rekonštrukcii sídla SNM. Píše sa v ňom, že budova nebola od konca 50. rokov 20. storočia zásadne opravovaná a jej technický stav sa postupne zhoršoval. Navyše niektoré technológie sú v budove umiestnené už od jej vzniku.

Od konca 80. rokov 20. storočia sa uvažovalo o jej rekonštrukcii, pretože sa začali prejavovať vážne technické problémy. Z finančných dôvodov sa doteraz neuskutočnila. A to si vyžiadalo svoju daň – objekt vykazuje statické poruchy, nespĺňa požiadavky energetickej hospodárnosti, problémom sú základy, ktoré sú postavené na neuľahnutom násype a kyprých štrkopieskoch, a ovplyvňuje ho aj seizmicita električkovej dopravy.

Vo veľmi zlom stave je aj fasáda z vonkajšej a vnútornej strany a musia ju priebežne sanovať, pretože často opadávajú celé bloky omietky. Nosná konštrukcia objektu sa musí vyrovnať so zmenou teploty či s vysokou vlhkosťou od technologických zariadení aj s tlakom a so vzlínavosťou spodnej vody.

Ministerstvo kultúry SR v predkladacej správe uviedlo, že v priebehu niekoľkých rokov bude potrebné sídelnú budovu Slovenského národného múzea uzatvoriť, vysťahovať a následne komplexne zrekonštruovať. Návrh predpokladal aj výstavbu nových objektov pre potreby múzea, na čo by sa využili dostupné pozemky Ministerstva kultúry SR.

Vo vlaňajšom texte sme opísali aj odhadované finančné náklady. Podľa cien z roku 2020 by si oprava Slovenského národného múzea s vybavením vyžiadala 49,8 milióna eur, výstavba nového depozitára by stála 13,44 milióna eur a nové budovy na Žižkovej ulici 11,28 milióna eur. Spolu je to 74,52 milióna eur, avšak celkové náklady by mala určiť až štúdia uskutočniteľnosti.

Rekonštrukcii dala vláda zelenú, detaily prichádzajú dnes

Čo však bolo najdôležitejšie, vládny kabinet tento kľúčový materiál o rekonštrukcii Slovenského národného múzea odsúhlasil. Išlo o významný postup v obnove kultúrnej inštitúcie, pričom ďalší krok prichádza až teraz. Slovenské národné múzeum vyhlásilo dlhoočakávanú architektonickú súťaž na rekonštrukciu budovy.

Z verejne dostupných dokumentov vyplývajú detaily komplexnej obnovy, ako aj samotnej súťaže. Tá je vyhlásená ako verejná pre vopred neurčený počet anonymných účastníkov. Bude dvojkolová, v prvom kole sa bude hľadať najvhodnejšie riešenie konceptu predmetu súťaže na postup do druhého kola. V druhom kole budú postupujúce návrhy z prvej etapy dopracované v zmysle podmienok, súťažného zadania a odporúčaní poroty.

Slovenské národné múzeum pravdepodobne očakáva prihlásenie najmä slovenských a českých ateliérov, keďže hovorí o komunikácii medzi vyhlasovateľmi a účastníkmi v slovenskom a českom jazyku. Inak ale pôjde o medzinárodnú súťaž, pričom lehota na vyhodnotenie súťažných návrhov v prvom kole je 20. február 2025, vyhodnotenie návrhov v druhom kole je naplánované na 15. mája 2025.

Dokumentácia prezrádza aj členov poroty. Jej súčasťou budú Petr Pelčák a Jitka Ressová z Českej komory architektov, Irakli Eristavi a Andrej Alexy zo Slovenskej komory architektov, pričom táto štvorica nebude závislá od vyhlasovateľa. Závislým bude len jeden člen, a to Norbert Šmondrk zo Slovenskej komory architektov.

V texte je ďalej zdôraznené, že porota si môže prizvať na pomoc aj znalca, experta alebo iného odborníka. Medzi oslovenými expertmi sa nachádza Anton Bittner, aktuálny dočasný riaditeľ Slovenského národného múzea a bývalý dočasný riaditeľ Slovenskej národnej galérie (SNG), počas jeho pôsobenia sa SNG stretla s niekoľkými kauzami.

Obnovia sa pôvodné vstupy, oživí sa átrium

Zaujímavosťou je cena predpokladaných investičných nákladov. Dokumentácia uvádza sumu 28 miliónov eur, čo je oproti odhadovanému rozpočtu z roku 2020 (49,8 milióna eur) menej až o 21,8 milióna eur. Nachádza sa tu však dôležitá poznámka: „Súťaž slúži na overenie predpokladaných investičných nákladov a môže byť indikátorom pre ich prípadnú aktualizáciu.“

Je veľmi pravdepodobné, že cena bude v budúcom roku iná, no je tu aj druhá možnosť – rekonštrukcia nebude až natoľko zložitá, ako uvádzali podklady v roku 2020. Podrobnosti obnovy pritom obsahujú ďalšie odseky dokumentácie architektonickej súťaže.

Je nutné  zachovať všetky pôvodné stavebné konštrukcie vrátane pôvodných povrchov ako steny a podlahy. Zachovaná musí byť aj pôvodná dispozícia, všetky prvky, detaily a umelecká výzdoba, členenie a plastická výzdoba fasád, pôvodné otvory či výplňové konštrukcie dverí vrátane tých, ktoré boli vymenené v povojnovom období.

Naopak, odstránia sa všetky sekundárne priečky, ktoré viedli k strate komunikačnej funkcie chodieb. To sa týka najmä prvého podzemného podlažia (PP). Obnažené budú pôvodné podlahové konštrukcie, odstráni sa farebný nepriedušný náter fasády a nevhodné rozvody inštalácií na prvom aj druhom PP, ktoré znemožňujú plnohodnotné využívanie týchto priestorov.

Znamená to, že prevádzkové možnosti SNM sa po rekonštrukcii môžu presunúť aj do podzemia. Rekonštrukcia uvažuje aj o obnove dvojice pôvodných vstupov na východnej fasáde, aj o realizácii pôvodných vstupných zádverí v týchto miestach. Nový vstup do múzea môže vzniknúť aj na severnej fasáde, bude totožný so vstupom na protiľahlej strane, čím by sa vytvorila prepojovacia pasáž cez múzeum.

Architekti majú uvažovať aj o oživení priestoru átria – pochôdznych a zelených terasách, ktoré bude možné zapojiť do prevádzky múzea. Dnes je tento priestor uzavretý a jeho stav núti majiteľa schovávať ho pred verejnosťou za nepriehľadnými sklami okien .

Vyšší štandard pre návštevníkov

Celkovo je potrebné vrátiť budove jej pôvodný kultúrno-spoločenský význam, voľnú prehľadnú dispozíciu a dobrú funkčnú náplň, ktorá by pritiahla návštevníkov do múzea. Tí sa dočkajú omnoho vyššieho štandardu ako dnes.

Vstup do múzea bude bezbariérový, návštevníci budú mať k dispozícii samoobslužné šatne, ale aj nový múzejný obchod či oddychovú zónu s občerstvením (bufet, kaviareň). Interiér i exteriér budú obsahovať informačné panely a veľkoplošné pútače, pričom dokumentácia počíta aj s možnosťou navrátenia reliéfu do tympanónu budovy.

Expozičné priestory budú mať jednosmerný okruh prehliadky a ich minimálna plocha je stanovená na 2-tisíc štvorcových metrov. Výstavné priestory zase musia mať aspoň do 400 štvorcových metrov s možnosťou členenia na menšie priestory.

Architekti musia vyriešiť zabezpečenie nastaviteľnej stálej klímy podľa požiadaviek vystavovaných exponátov, navrhnúť vhodný systém zatienenia až zatemnenia okien či nové výstavné systémy. Súčasťou rekonštrukcie bude aj vybudovanie „objavovne“, teda priestoru na náučnú aktivitu 40 až 50 osôb.

Nové oddelenia, laboratóriá aj depozitáre

Vytvorených bude hneď niekoľko oddelení – dokumentačné, prezentačné, antropologické, botanické, paleontologické, mineralogicko-petrografické či molekulárnogenetické pracovisko. Okrem toho tu vznikne aj sedem laboratórií – molekulárnogenetické, mikroskopické, antropologické, botanické, paleontologické, zoologické a mineralogicko-petrografické.

Dokumentácia počíta aj s piatimi príručnými depozitármi – štyri miestnosti budú veľké 50 štvorcových metrov a jedna bude mať 100 štvorcových metrov. Obnovená bude aj knižnica či tzv. bádateľna, pričom vyššej kvality sa dočkajú i priestory pre zamestnancov.

Vznikne samostatný administratívny celok pre celkovo 65 až 70 zamestnancov jednotlivých úsekov, konferenčná miestnosť (preferovaná je Harmincova sála), prednášková miestnosť pre 100 ľudí alebo dve inšpekčné izby. Svoje pracovne budú mať aj kurátori, celkovo ich vznikne 12. Rekonštrukcia vyrieši aj kontrolovaný služobný  vchod pre zamestnancov a návštevy so strážnou službou, vrátnicou a registráciou.

Nové národné múzeum v roku 2033?

Predbežné termíny sme komunikovali v texte v minulom roku, keď vláda počítala so začiatkom realizácie v roku 2027 a s dokončením v roku 2033. Tento harmonogram ale predpokladá bezproblémovú prípravu projektu aj dostupnosť financií, čo, ako už vieme z rekonštrukcie SNG, nemusí byť vždy reálne.

K tomu sa pridáva aktuálna konsolidácia výdavkov, čo termín dokončenia v roku 2033 robí otáznym. Kedy sa skutočne dočkáme zrekonštruovaného Slovenského národného múzea, priblíži až rok 2025, keď budú prezentované výsledky architektonickej súťaže.