Slovenský príklad: Návštevnícke centrum môže byť aj bez extravagantnej štruktúry

Najsilnejšou motiváciou bolo pre architektov zachovať všetko, čo za to stojí. Nebúrať. Prinavrátiť priestoru pôvodnú eleganciu vystavanú na tradíciách.

Demänovská jaskyňa slobody bola objavená 3. augusta 1921. V apríli 1922 sa pod taktovkou architekta Dušana Jurkoviča a dozorom objaviteľa a konzervátora Aloisa Krála začali sprístupňovacie práce. Demänovská jaskyňa slobody v roku 2021 oslávila 100. výročie svojho objavenia.

Objav a sprístupnenie jaskyne sa stali hlavným impulzom na budovanie turistickej infraštruktúry a rozvoj turistického ruchu v celej Demänovskej doline. Predmetom zadania súťaže návrhov bol návrh nového návštevníckeho centra Demänovských jaskýň a Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Návštevnícke centrum vznikne v areáli Demänovskej jaskyne slobody.

Tradícia ako základ

Víťazom neanonymnej dvojetapovej architektonickej súťaže sa stal architektonický ateliér B.K.P.Š.

„Našou najsilnejšou motiváciou bolo zachovať všetko, čo za to stojí. Nebúrať. Prinavrátiť pôvodný elegantný priestor, zlepšiť prevádzku a doplniť, čo dnes už je štandardom. Napríklad hotelovú časť vystrieda výstavný priestor. Ale v zásade stavať na tradícii. Nehovoriac o tom, že najekologickejším stavebným prístupom vo vyspelých krajinách je nebúrať, ale prestavať,“ vysvetľuje architekt Martin Kusý ml., spoluautor víťazného návrhu, nosnú myšlienku návrhu rekonštrukcie návštevníckeho centra.

Miesto a jeho genius loci vnímajú architekti v dvoch rovinách. Tou prvou je dych berúca príroda, druhou prvorepubliková tradícia. „Práve tieto spomínané východiská v nás vzbudili potrebu byť pokračovateľom namiesto toho, aby sme miestu vnucovali nejakú extravagantnú štruktúru.

Naše riešenia obvykle radikálne menia spôsob užívania objektu, ale pôsobia neinvazívne a využívajú potenciál miesta. Genius loci zachovávame tým, že nerobíme nič nové, stávame sa súčasťou obyčaje a tá nie je len zrubová, ale originálna, moderná a naša,“ dodáva Kusý.

Úcta a rešpekt

„Je mi z dlhodobej devastácie Tatier smutno. Najviac ma hnevá, že stále nie je žiadna regulácia ani územný plán a zonálny plán. Všetko sa robí náhodne a ad hoc. Developer stavia, čo potrebuje, ale rozhoduje sa iba zo svojho pohľadu (teda čo sa mu zachce) a vie, že mu to úrady dodatočne schvália. Ale pília si konár pod sebou, nakoniec si zničíme pekné miesto a nebudeme tam chcieť chodiť,“ rozpráva Martin Kusý ml.

Napriek rapídnemu rozvoju turizmu v lokalite v posledných rokoch sa v Demänovskej doline nenachádza veľa verejných stavieb či nekomerčná infraštruktúra pre návštevníkov. Vzhľadom na počet turistov navštevujúcich jaskyňu a NAPANT vo všeobecnosti v lokalite chýba návštevnícke centrum.

Projekt nového návštevníckeho centra, resp. areálu spoločného návštevníckeho centra NAPANT-u a Demänovských jaskýň má poskytnúť návštevníkom informácie rozširujúce kontext prehliadky jaskyne formou interaktívnej expozície, zabezpečiť potreby prevádzky jaskyne, dobre zorganizovať pohyb návštevníka, vytvoriť priestory pre služby kaviarne a občerstvenia, kvalitné zázemie pre sprievodcov a iný personál jaskyne, informačný bod NAPANT-u a modernú expozíciu NAPANT-u, ako aj poskytnúť funkčné zázemie pre pracovníkov SSJ a NAPANT-u a hostí, kanceláriu a nekomerčnú ubytovaciu kapacitu.

V areáli jaskyne sa v súčasnosti nachádzajú stavby menšieho aj väčšieho rozsahu, pochádzajúce z rôznych období. Riešené územie zahŕňa celý areál, no hlavným riešeným objektom je objekt bývalého horského hotela. Architekti do návrhu vložili, ako je im vlastné, úctu a rešpekt.

A to tak k minulosti, súčasnosti, ako i budúcnosti. Spoločenská objednávka na revitalizáciu danej lokality je teda vytvorená. Už ju stačí len realizovať v duchu nebúrať a renovovať. A nešupnúť projekt obnovy „do šuflíka“. Demänovská dolina si zaslúži úctu.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2023