Ruiny s potenciálom. Jana Šturdíková fotí schátrané kaštiele, chce zmeniť ich osud

V súčasnosti je na Slovensku na zozname pamiatkového fondu evidovaných 443 kaštieľov. Z toho približne tretina je v narušenom alebo v dezolátnom stave. Jana Šturdíková ich fotí, nielen aby zaznamenala ich smutný príbeh, ale aby zmenila ľahostajnosť a pasívny prístup ľudí k osudu chátrajúcich kaštieľov.

Po stredovekom hrade prišiel na architektonickú scénu kaštieľ ako mestské či vidiecke sídlo šľachtica alebo bohatého zemana. Najprv aj s obrannou, neskôr už len s reprezentatívnou funkciou.

„Fotografovať som začala, asi keď som mala 15 rokov,“ začína svoje rozprávanie pre časopis ASB Jana Šturdíková (nar. 1983).

„Doma som objavila mamin kinofilmový fotoaparát značky Praktica a postupne som začala navštevovať fotografický krúžok v ZUŠ na Kulíškovej ulici v Bratislave, ktorý viedol slovenský fotograf Pavol Breier. Rada som tiež chodievala na Letnú fotoškolu Domu fotografie v Poprade, ktorú organizovala Lucia Benická. Boli to týždenné tvorivé dielne s fotografmi z celého sveta, človek stretol výborných ľudí, vládla tam skvelá atmosféra.“

Bolo len prirodzené, že fotografiu išla aj študovať – konkrétne na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Miloty Havránkovej a doc. Mgr. art. Silvie Saparovej, ArtD., a v Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave v Českej republike.

A práve v inštitúte v Opave sa rozhodla pre kaštiele ako tému bakalárskej práce. O chátrajúcich pamiatkach uvažovala síce už skôr, ale s rozhodnutím váhala. Teraz prišla tá pravá chvíľa. „Myslela som si, že v roku 2015 už bude dávno väčšina kaštieľov opravená a nebude čo fotografovať. Opak bol pravdou,“ hovorí Jana Šturdíková, ktorá s prekvapením zistila, že stav pamiatok sa ani po dlhšom čase výrazne nezmenil.

„Vedúci práce Tomáš Pospěch ma spočiatku odhováral. Bál sa romantizujúcich tendencií – ruiny v zarastenej prírode často pôsobia gýčovo a skutočná podstata problému, prečo tieto stavby chátrajú, sa stratí v banalite.“

Zjednotené rovnakou atmosférou

K fotografovaniu historickej architektúry sa teda rozhodli pristúpiť inak – triezvo, realisticky, bez pátosu a prikrášľovania, aby bol divák konfrontovaný s aktuálnou skutočnosťou a motivovaný položiť si jednoduchú otázku: Ako je možné, že sa také hodnotné kultúrne dedičstvo dostalo do takého nelichotivého stavu?

Fotografie sú zjednotené rovnakou atmosférou – neutrálne svetlo, zamračená obloha, žiadne listy na stromoch, čelný pohľad, aby čo najviac vynikli. Aby poukázala na nedávnu a problematickú minulosť 20. a 21. storočia, rozhodla sa autorka pre netradičné členenie – nie podľa historických období, slohov či štýlov, ako to v prípade pamiatok býva zvykom, ale kaštiele rozdelila do kategórií podľa ich posledného využitia.

Vznikol tak zvláštny slovník pojmov a obrazov, ktoré by sme si prirodzene nedávali do súvislosti. „Vidíte historickú budovu, no vedľa nej je napísané sklad,“ približuje Jana Šturdíková. „To na prvý pohľad nejde dokopy. Vytvára to napätie a práve to ma zaujíma. V divákovi to môže vyvolať dojem, že tu niečo ,nesedí‘, a práve tento pocit môže spôsobiť, že k téme nezostane ľahostajný.“

Niektoré využitia sú prekvapivé i vtipné – posilňovňa, kaderníctvo či diskotéka. „Kaštiele som fotografovala na digitál, pričom som používala statív,“ spresňuje Jana Šturdíková. „Fotografovala som sama, ale keď som cestovala na odľahlé miesta vzdialené stovky kilometrov, spoločnosť mi v aute robil otec alebo kamaráti, ktorí ma odviezli.“

Čo na to štát

Práve ľahostajnosť a pasívny prístup k osudu chátrajúcich kaštieľov sa autorka snaží zmeniť. „Sme malá krajina s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Máme na to, aby sme sa o pamiatky dokázali postarať, len musíme uveriť, že sa to dá a má to zmysel.“

Dôležité je podľa Šturdíkovej tému zviditeľňovať, hovoriť o nej a dostávať ju do povedomia širokej verejnosti. Vzbudzovať záujem, hľadať možnosti riešení. „Keď budeme na svoje kultúrne hodnoty hrdí a dokážeme o nich zvýšiť povedomie a naviazať na ne cestovný ruch a oddychové aktivity v danej lokalite aj širšom okolí, rozhodne to môže pomôcť.“

Záujem zachovávania a obnovy pamiatok musí prostredníctvom efektívnej legislatívy a dostatočných finančných prostriedkov chrániť aj štát. „Zmena musí prísť zhora. Príslušné orgány musia zákonom a rozhodnutiami motivovať vlastníkov pamiatok i verejnosť k aktívnym krokom a sami sa musia zasadiť o to, aby sa stav nášho kultúrneho dedičstva zlepšoval, nie stagnoval či zhoršoval, ako to bolo doteraz.“

Štát by mal ísť príkladom ochrany pamiatok vo svojom vlastníctve, vytvárať tak pozitívny vzťah verejnosti ku kultúre a tým zároveň znižovať mieru spoločenskej frustrácie, na ktorú sú často naviazané prejavy extrémizmu, a šíriť kultúrny obraz krajiny doma aj v zahraničí. Pamiatky by pre štát nemali byť záťažou, ale prostriedkom spoločenskej reprezentácie.

Ak sa prístup štátu nezmení, ťažko z nich vyťaží potenciál, ktorý jednoznačne majú. V súčasnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR) pracuje na potrebných reformách starostlivosti o pamiatkový fond, pričom zásadnú úlohu v tomto procese zohráva aktívny prístup odborníkov, napríklad občianska iniciatíva Zachráňme pamiatky, ktorá na základe praktických skúseností návrhy ministerstva fundovane pripomienkuje a dáva im reálny základ.

„Takáto spolupráca, keď zákonodarné inštitúcie vedú konštruktívny dialóg s odborníkmi s cieľom vytvorenia funkčnej legislatívy, je nesmierne potrebná na to, aby sa skutočne mohlo niečo zmeniť. Iba takýto prístup má potenciál fungovať v praxi a priniesť efektívne riešenia,“ upozorňuje Šturdíková.

Châteaux po našom

Vďaka veľkému záujmu verejnosti pripravila fotografka na jún tohto roku nové rozšírené vydanie knihy Châteaux po našom, ktorá bude uzavretím jej dlhoročnej práce. Povedľa nových fotografií sú tu zaradené aj nové texty ďalších odborníkov, ktoré mapujú situáciu kaštieľov v minulosti a dnes a objasnia vám mnohé otázky o ich súčasnom stave.

Vďaka tomu si čitateľ môže o téme vytvoriť lepší obraz a spoznať ďalšie súvislosti. Podľa autorky knihy je dôležité konfrontovať sa s realitou, aj keď nie je lichotivá. Situácia sa podľa nej dá riešiť. Mnoho občianskych združení i jednotlivcov aj napriek nie vždy dobrým podmienkam pracuje na obnove pamiatok.

Tým, že na všetkých spoločenských úrovniach hľadáme možnosti, ako zachrániť chátrajúce kaštiele a zmysluplne ich využiť, vyrovnávame sa aj s našou nedávnou minulosťou.

„Chcem tým poukázať, že zachovávať hodnoty, ktoré sa v podobe kaštieľov v našej krajine nachádzajú, má zmysel,“ dodáva Jana Šturdíková. „Kniha je aj obrazovým svedectvom o stave kaštieľov v čase, keď som ich fotografovala, a môže byť výstrahou i poučením do budúcnosti…“

Článok bol publikovaný v časopise ASB 5/2021.