Snáď bude v Mikulove podobných domov viac

Na Mikulov mám množstvo spomienok a tamojšia atmosféra i mnoho rozličných miest ma očarila. Keď som zistil, že ateliér Mimosa navrhol v blízkosti zámku nový rodinný dom s ateliérom, chcel som o realizácii vedieť viac. A výsledok ma nesklamal!

Na juhu Moravy poznám miesto plné ľudí, vína a jedla. Ruch, ktorý som tu zažil, vždy trochu zatienil mesto samotné, ale aj napriek tomu sa vždy ukázala krása zákutí malých uličiek a očarujúceho okolia zámku. Bolo príjemné tam len tak byť a všetko si užívať.

Pre toto, pre tento malý osobný vzťah ma zaujímalo, ako sa k atmosfére celku postavili architekti, keď navrhovali jednu jeho malú časť. Podarilo sa im nadviazať na kontext, dokázali ho preniesť do domu samotného? Alebo ho ignorujú a narúšajú?

Od začiatku neboli deklarované ambície autorov malé: „V tesnej väzbe na najužšie historické centrum Mikulova má dom pôsobiť prirodzene a nenápadne, no pritom má byť dostatočne rozoznateľný od okolitej historickej zástavby.“ Naplnili svoje ciele?

V minulosti nebývalo zvykom plytvať priestorom, tak ako sa to dnes niekedy deje, a preto bola k dispozícii parcela s rozlohou iba 240 m². Vznikol na nej dom s dvoma spálňami, ateliérom a malou terasou. Na konci ulice sa nachádza jednoduchá biela hmota zakončená sedlovou strechou, pomyselne podopretá kamenným múrikom.

Laické oko možno nezaznamená žiadny rozdiel od okolitých stavieb, bližší pohľad ale odhalí detaily, ktorým ateliér Mimosa architekti venovalo pozornosť. Strecha má skryté žľaby, niektoré okná sú bezrámové a ostenia jednotlivých otvorov majú rôznu hĺbku. Posledný menovaný prvok je už možno zbytočný, napriek tomu výsledok pôsobí kontextuálne a súčasne.

Smerom do záhrady je pristavaný drevený objekt ateliéru, ktorého strecha je zároveň terasou prístupnou zo spálne. Smrekovcové dosky svojou estetikou i kladením na fasádu pôsobia vzhľadom na omietku maximálne kontrastne.

Pocitové oddelenie hmôt je ešte podporené osadením okien do záhrady vyššie, ako je to v prípade okien do obytného priestoru, a takisto vyvýšenou časťou terasy. Ide o objemový trik, ktorý robí drevenú časť domu nižšiu a pretiahnutejšiu.

V interiéri sú však obe hmoty plnohodnotne prepojené. Rôzna výška ulice a terasy vytvára zaujímavé členenie, ktoré architekti zviditeľňujú vnútorným priehľadom ku vstupu. Na prízemí je jednoduchý obytný priestor spojený s kuchynskou časťou a pracovným miestom, ktorý je intenzívne otvorený do záhrady. Ateliér je oddelený obslužnými priestormi.

Interiéru funkčne i esteticky nechýba nič, čo súčasní užívatelia vyžadujú. Jednoduché čisté povrchy, moderný mobiliár. Na poschodí domu sa nachádzajú dve spálne – jedna z nich má vstup na strešnú terasu ateliéru –, kúpeľňa a šatňa. Všetky miestnosti sú otvorené ku krovu a pomerne veľkorysé. Malý dvorček za domom ukrýva priestor na parkovanie jedného auta, pestovanie ruží a byliniek.

Otázka znela, či tvorcovia naplnili svoje ciele. Pôsobí dom prirodzene a nenápadne? Áno. Je rozoznateľný od svojho historického okolia? Áno, aj keď skôr z pohľadu profesionála ako bežného turistu. Ja sa ale, až zase Mikulov navštívim, „pasujem“ do oboch rolí.

So záujmom sa na dom navrhnutý štúdiom Mimosa architekti pôjdem pozrieť ako turista aj ako starostlivý pozorovateľ všetkých detailov. Som rád, že Mikulov tento dom má a úprimne si želám, aby mal v budúcnosti podobných ešte viac.