Som už unavený zo šablónovitého zariaďovania interiérov, netají sa dizajnér Jiří Krejčiřík

Dokonalé remeselné spracovanie, prepájanie histórie so súčasnosťou a odvážna multidisciplinarita. Tak by sa dala charakterizovať tvorba dizajnéra Jiřího Krejčiříka, ktorý v posledných rokoch zbiera jedno ocenenie za druhým.

Vlani ste vo svojej kariére prežili ďalší veľmi úspešný rok. Z Designbloku ste si odniesli titul Najlepšia inštalácia dizajnéra za kolekciu nábytku pre značku Futuro. V rámci Cien Czech Grand Design ste boli už po štvrtýkrát nominovaný v kategórii Dizajnér roka. A v rámci Milan Design Week ste vystavovali v galérii preslávenej Rossany Orlandi. Ako sa vám podarilo v priebehu niekoľkých rokov presadiť vo veľkej konkurencii?

Najzásadnejší bol pre mňa v tomto ohľade Desingblok 2019, keď som bol vtedajšou kurátorkou priestoru Art House Danicou Kovářovou vybraný na prezentáciu mojich stolov Kalokagathos a Odyssey v rámci výberu medzinárodných dizajnérov v lapidáriu Národného múzea.

Dovtedy stoly existovali v podobe vizualizácií a s ohľadom na ich remeselnú náročnosť a vysoké výrobné náklady som čakal na vhodnú príležitosť na ich realizáciu, čo Designblok bol, a rozhodol som sa preto do výroby zainvestovať.

Na Designbloku v roku 2019 som vyhral cenu v kategórii Najlepšia novinka dizajnéra a zároveň som bol v tom istom roku prvýkrát Akadémiou Dizajnu nominovaný v kategórii Dizajnér roka Cien Czech Grand Design. Zároveň mi zberateľka Rossana Orlandi ponúkla vystavovať stoly v Miláne na Design Weeku.

Výstava sa potom pre covid neuskutočnila hneď, ale až v nasledujúcom roku, medzitým však boli stoly prezentované v jej druhej galérii na Sardínii a na výstave Milan Design City.

Úspechy na Designbloku a v Cenách Czech Grand Design spustili vlnu záujmu médií a začali prichádzať ďalšie ponuky zo zahraničia. Neskôr som v ďalšom roku prijal možnosť vystavovať v Paríži na Paris Design Week a v minulom roku som sa znovu zúčastnil na Milan Design Week s novou komodou a so svietidlom.

Následne prišla ponuka od americkej galérie Garde v Dallasu a Los Angeles a okrem toho som bol oslovený austrálskou galériou Finkelstein ako jeden z dvoch českých dizajnérov.

Stoly Kalokagathos a Odyssey z kolekcie Eclecticism, ktoré ste prvýkrát prezentovali na Designbloku v roku 2019, predznamenali váš inspiračný zdroj v histórii. Z čoho ste pri tvorbe vychádzali?

Jednotiacou líniou kolekcie Eclecticism je to, že vychádzam z určitej epochy, alebo sa inšpirujem osobnosťou z histórie. Stoly Kalokagathos a Odyssey predstavujú dialóg antického Grécka a architekta Josipa Plečnika, ktorý vo svojej predovšetkým neskoršej tvorbe z antiky dosť vychádzal. Zamýšľal som sa na tým, ako známe kánony antického Grécka, ktoré vznikli pred viac ako dvomi tisíckami rokov, sú i v minulých dekádach i v dnešnej dobe v architektúre, umení a dizajne stále aktuálne.

Okrem kolekcie Eclecticism bolo mojím zámerom pri príležitosti inštalácie na Designbloku ešte pracovať s brúseným sklom a určitým spôsobom aktualizovať jeho estetiku. Tradičné české brúsené sklo je z pohľadu vizuality zastaralé, pôsobí archaicky a mladú generáciu nezaujíma. Ľudia ho vnímajú skôr ako artikel z police ich babičiek, na ktorý sa nikdy nesmelo siahať.

Vytváram nábytok a svietidlá, ktoré sú skôr umeleckými artefaktmi než spotrebným produktom. V tom vidím udržateľnosť. 

Pritom ide o vysokú kvalitu remesla. Rozhodol som sa preto upcyklovať staré kusy skla získané od zberateľov a v aukciách, tie som rôzne modifikoval a dopĺňal sklom novým, ktoré som vytváral na mieru v kontraste k pôvodným prvkom. Vznikla tak kolekcia kombinovaných objektov Heritage/Contemporary.

Ako ste sa vlastne dostali k dizajnu?

Od malička som veľa kreslil, po základnej škole som vedel, že chcem študovať umeleckú strednú školu a rozhodoval som sa medzi voľným umením, ako je kresba, maľba, a nejakým praktickejším odborom. Napokon som zvolil štúdium dizajnu nábytku a interiéru na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Prahe, kde som sa dostal k remeslu.

Na vysokej škole som chcel rozšíriť paletu materiálov, s ktorými by som mohol pracovať. Zvolil som si Fakultu dizajnu a umenia Ladislava Sutnara na ZČU v Plzni, odbor produktový dizajn. V roku 2013 – 2014 som okrem toho študoval pol roka svetelný dizajn a nábytok na Kráľovskej akadémii v Kodani.

V tom čase u nás v Českej republike ešte nikto príliš neriešil osvetlenie ako objekt, ktorý zásadným spôsobom vytvára atmosféru priestoru a pristupovalo sa k nemu iba ako k funkčnému prvku. Dáni sú v tomto smere dosť napred a ich prístup bol pre mňa veľmi inšpiratívny.

Ako vás osobne ovplyvnilo štúdium v Kodani?

Je zaujímavé, že škola je umiestnená v budove bývalých námorných dokov, s výhľadom na morský záliv. Každý študent dostane v škole svoje miesto so šuplíkom na zamykanie a s lampičkou, čo sa môže zdať ako maličkosť, ale všeličo to mení a ovplyvňuje, pretože v škole potom trávite omnoho viac času. Máte tam totiž svoj pracovný priestor.

A musím povedať, že som sa v kodanskej škole skutočne naučil pracovať. Prístup je tam oproti iným školám veľmi kolegiálny. Študenti majú svoje projekty a vyučujúci sú skôr konzultanti. Nie je tam všemocný vedúci ateliéru, ale na prednášky sú pozývaní ďalší špecialisti, ktorí prednášajú na určité témy a konzultujú s vami váš projekt v priebehu štúdia.

Čo je pre vás zdrojom inšpirácie?

Za veľmi obohacujúce a dôležité pre tvorcov považujem cestovanie. Veľmi ma inšpiruje. Prostredníctvom poznávania rôznych kultúr a prístupov si človek rozširuje obzory. Každá krajina má svoje kultúrne východiská a zároveň súčasné trendy, ktoré je zaujímavé pozorovať. Pre moju vlastnú tvorbu je mi potom veľkým zdrojom naše obrovské kultúrne dedičstvo, na ktoré chcem nadväzovať a vychádzať z neho.

Môžete to viac priblížiť na konkrétnom produkte?

Spomenúť môžem napríklad projekt využitia stromu z veltruského panstva, ktorý vznikol na podnet môjho stolára. Ten ma upozornil na stromy popadané v zámockom parku vplyvom víchrice. Kontaktoval som kastelána a odkúpil od neho starý jaseň.

Navrhol som z neho stôl, ktorý je inšpirovaný estetikou zámku. Tento artefakt teda bol vyrobený z dreva, ktoré by bolo inak spálené a okrem toho je jeho tvaroslovie inšpirované slohmi barok a klasicizmus, v ktorých bol postavený zámok Veltrusy. To som zohľadnil v návrhu, ktorému som však ponúkol svoj súčasný pohľad. Je v ňom teda možné vnímať určitú esenciu histórie, odkaz.

Ste multidisciplinárny produktový dizajnér. Okrem iného sa venujete plnohodnotne svietidlám aj nábytku. Aká bola vaša cesta k týmto svojbytným a náročným disciplínam?

Určite ma nasmerovalo štúdium nábytku na strednej škole a vysokej škole v Kodani. Osvetleniu som sa venoval aj v Kodani a neskôr, v ateliéri Ronyho Plesla, som sa dostal k práci so sklom. Farebnosť projektov ma veľmi baví a ako tvorca by som, naopak, bol unavený tým, keby som musel používať len jedno médium alebo sa pohybovať len v jednej disciplíne.

A páči sa mi medzi týmito projektmi prepínať, pracovať s rôznymi materiálmi, pretože to prináša výzvy. Každý materiál má svoj charakter, pracuje sa s každým odlišne a je potrebné to rešpektovať. Je to podobné ako s ľuďmi – každý človek je iný a nemôžem s každým človekom hovoriť rovnako. Keď príde konkrétny projekt, tak sa k nemu určitý materiál hodí viac a iný menej. Aj otázka voľby materiálu ma veľmi baví.

Ako vás ovplyvnila spolupráca s naším popredným dizajnérom Ronym Pleslom a ako ste sa k nej dostali?

Spolupráca sa začala tak, že som sa po štúdiách prihlásil do výberového konania na pozíciu asistenta do jeho štúdia a mal som to šťastie, že si zo všetkých kandidátov vybral mňa. Náš vzťah prerástol do priateľstva a dodnes s ním na niektorých projektoch pracujem.

Naše diskusie sú pre mňa vždy obohacujúce a inšpiratívne. Najviac ma asi Rony ovplyvnil v tom, že je dôležité nájsť svoj vlastný rukopis, svoju identitu a dôvod, prečo sa niečomu venujem. Okrem toho som vďaka práci u Ronyho zistil, že je možné sa touto prácou živiť. Počas štúdií som ešte veľmi neveril tomu, že je možné uživiť sa autorským dizajnom.

Venujete sa produktovému, ale aj interiérovému dizajnu. Spolupracujete v rámci svojej praxe s architektmi, aké s nimi máte skúsenosti?

S architektmi spolupracujem veľmi rád. Zatiaľ k spolupráci v rámci projektu prizývam architektov skôr ja. Ak osloví architekt mňa, zdá sa mi zaujímavé mať možnosť reagovať na priestor, ktorý môžem priamo na mieru doplniť určitým objektom.

Ako príklad uvediem priestor coworkingu Foyer od ateliéru Mar.s architects, v ktorom sa práve stretávame a do ktorého som navrhoval monumentálne svietidlo. Ak majú architekti odvahu doplniť priestor výrazným objektom, tak si to vždy cením. Inak sa totiž stretávam skôr s konzervatívnym prístupom.

Každý interiér by mal mať dušu, nasať esenciu miesta a klienta.

Moja estetika je dosť výrazná, nie je pre každého. Osobne som však unavený z minimalizmu a zo šablónovitého zariaďovania interiérov. Myslím si, že každý interiér by mal mať dušu, mal by nasať esenciu miesta a klienta. Ak architekt pozve do projektu tvorcu, ktorý má vlastný jazyk, tak to môže priestor obohatiť. Tento typ spolupráce, keď sa architekti neboja výraznej autorskej estetiky, ma preto veľmi zaujíma.

Do popredia záujmu sa čoraz viac dostáva udržateľnosť. Ako s týmto hľadiskom pracujete vo svojej tvorbe?

Zdá sa mi, že dnešná doba je veľmi spotrebná. Veľká časť populácie si dnes kúpi lacný nábytok, ktorý o pár rokov vyhodí, zaobstará si nový a točí sa tak strašne veľa produktov. Udržateľnosť pre mňa spočíva i v dlhovekosti. Keď si kúpite drahší produkt, ktorý je z kvalitných materiálov a z estetickej stránky je nadčasový, tak ho nebudete mať potrebu o pár rokov nahrádzať iným.

Chcel by som priniesť späť to, čo bolo pre 100 rokmi normálne – že sa nábytok dedil z generácie na generáciu. Vytváram preto nábytok a svietidlá, ktoré sú viac umeleckými artefaktmi než spotrebným produktom. V tom vidím udržateľnosť a pristupujem tak aj k svojej tvorbe. Zároveň všetko vyrábam v Českej republike, z lokálnych materiálov.

Na čom aktuálne pracujete?

Nedávno som dokončil veľký jedálenský stôl pre súkromnú klientku v Prahe 7, ku ktorému teraz navrhujem lavicu. Aktuálne tiež dopracovávam svietidlá pre galériu Garde v USA a ďalej pracujem na veľkých lustroch pre rezidenciu v Prahe 6. Okrem toho je pre mňa tento rok veľkou výzvou rekonštrukcia môjho vlastného ateliéru v Prahe na Vinohradoch.

A aké sú vaše ďalšie plány a sny?

Rád by som zo svojho ateliéru vytvoril priestor, ktorý bude fungovať ako showroom a zároveň pracovné štúdio. A určite by som chcel ďalej robiť to, čo ma napĺňa a stretávať sa s ľuďmi, ktorí človeka niekam posúvajú. Nemám sen tvoriť konkrétny produkt, viac ma zaujíma samotný proces. Teším sa na výzvy, ktoré prídu a ktoré môžu človeka zaviesť do miest, ktoré by neočakával. Tá nepredvídateľnosť kreatívneho života je fascinujúca.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2023