Spiaci projekt ožíva: Vzniknú stometrové veže aj mimo dowtownu?

Výškové budovy sa v metropole Slovenska sústreďujú väčšinou v novom centre Bratislavy. Nachádza sa tu prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower, ale aj ďalšie budovy presahujúce výšku 100 metrov, pričom niektoré sú ešte len pred výstavbou. Veže podobnej výšky sa ale pravdepodobne budú sústreďovať aj mimo centra mesta, vzniknúť môžu v Novom Meste pri železničnej stanici.

V mestskej časti Nové Mesto je 278 ulíc, pričom najfrekventovanejšie sú Račianska a Vajnorská. Žije tu vyše 40-tisíc obyvateľov, čo sa vyrovná Zvolenu alebo Prievidzi a nachádza sa tu mnoho dôležitých inštitúcií. V kontexte Bratislavy tak ide o neprehliadnuteľnú mestskú časť, do ktorej sa postupne sústreďuje aj výstavba nových developmentov, ktoré pomôžu celej metropole. 

Príkladom môže byť Nový Istropolis od spoločnosti Immocap alebo transformácia priemyselného areálu Palma, ktorú zase iniciuje Corwin. Pripravované sú však aj ďalšie zámery, medzi ktoré patrí napríklad aj projekt oznámený ešte v roku 2010. Svoju ideu dnes prebúdza k životu po vyše desaťročí.

Pôvodne mal v tesnej blízkosti železničnej stanice v Novom Meste vzniknúť komplex s viacerými funnkciami. Konkrétne išlo o lokalitu v bývalom areáli Automatizácie železničnej dopravy. Navrhovateľ, firma Intrade Assets Management s.r.o., tu navrhla šesť hlavných stavebných objektov – podzemný parking s dvomi podzemnými podlažiami pre 400 automobilov, dva bytové domy výškovo a stupňovito rozčlenené s počtom 120 bytových jednotiek, nákupné centrum a výškovú 25-podlažnú administratívnu budovu. 

Ministerstvo životného prostredia vo februári roku 2011 nakoniec súhlasilo s výstavbou tohto projektu, so zámerom bolo stotožnené aj Hlavné mesto, ktoré vydalo na projekt záväzné stanovisko správoplatnené v marci roku 2012. Územné rozhodnutie však bolo opakovane predlžované, naposledy sa tak stalo v tomto desaťročí – v januári roku 2020 oznámila mestská časť začatie konania o zmene územného rozhodnutia, vo februári roku 2020 ho developer získal. Týmto bola platnosť rozhodnutia predĺžená o ďalšie dva roky, kedy už stavebník požiadal o stavebné povolenie. 

Investor na základe skúseností z realitného vývoja mal prehodnotiť svoj investičný zámer. Namiesto pôvodne zmýšľanej výstavby sa rozhodol svoj návrh upraviť. Len nedávno naň vydalo mesto súhlasné záväzné stanovisko. 

Tentokrát ide o multifunkčný komplex so spoločnou trojpodlažnou podnožou, z ktorej vystupujú dve identické výškové budovy. Objekty pritom vytvárajú jednu stavbu, s prevažujúcou funkciou prechodného ubytovania, teda hotela a bývania. Zariadenie cestovného ruchu je riešené v nižších podlažiach, byty zase v horných podlažiach oboch veží. 

Obe výškové budovy majú navrhnutých 29 podlaží s jedným ustúpeným podlažím a výškou 103,7 metra. Hlavný vstup bude situovaný zo zapustenej úrovne parteru medzi stavbami. Od prvého nadzemného podlažia po dvadsiate sú navrhnuté jednoizbové a dvojizbové ubytovacie jednotky s balkónmi. Na každom podlaží je navrhnutých 16 nebytových priestorov – hotelových izieb. V jednej veži ich bude až 320, čo vytvorí až 640 jednotiek na prechodné ubytovanie.

Na 21 až 28 podlaží budú umiestnené jednoizbové až štvorizbové nehnuteľnosti s balkónmi, pričom na každom podlaží je navrhnutých 10 bytových jednotiek. V jednej veži ich bude 80, čo v konečnom dôsledku vychádza na 160 bytov v celom projekte. Budú celkom ojedinelé, developer komunikuje konštrukčnú výšku medzi jednotlivými podlažiami až 6,4 metra. Táto výška bude vizuálne oddeľovať 21. podlažie od nebytovej časti budovy. 

Návrh počíta aj s prepojením na existujúci podchod nástupíšť Železničnej stanice Bratislava – Nové Mesto. Developer ho chce predĺžiť, čo má pomôcť chodcom prekonať súčasnú bariéru, v podobe rozsiahleho koľajiska železničnej stanice, a spojiť tak novovytvorený komplex vo významnom rozvojovom území mesta s ďalšími lokalitami (Kuchajda, Vivo! a pod.). Celková dĺžka podchodu bude približne 60 metrov. Investičný zámer je doplnený o obchodné prevádzky umiestnené v rámci zapusteného parteru. 

Trojpodlažný podzemný parking zabezpečí stojiská pre 710 automobilov. Parkovanie je rozložené pod celým areálom, z ktorého je prvé podzemné podlažie zapustené pod úrovňou ulice a čiastočne vstupuje do parteru. Nachádzajú sa tu aj zariadenia pre obchod, služby a pasáž, ktorá prepája obidva výškové polyfunkčné objekty.

Multifunkčný komplex Za stanicou, ako znie oficiálny názov projektu, sa bude rozprestierať na ploche cez 12-tisíc metrov štvorcových. Podlažná plocha nebytovej funkcie – hotela,  bude tvoriť vyše 33-tisíc metrov štvorcových a podlažná plocha bytovej funkcie bude tvoriť viac ako 12-tisíc metrov štvorcových. 

Mesto udelilo súhlasné stanovisko bez zásadnejších pripomienok, čo je prekvapením, nakoľko ide o mohutný zámer. Podľa Magistrátu je projekt v súlade s územným plánom a ako zdôraznil v dokumentácii, v danej lokalite ho považuje za maximálne prípustný. Mesto sa rovnako vyjadrilo aj ku konštrukčnej výške 6,4 metra, ktorú pokladá za nadštandardnú a atypickú. 

Magistrát uviedol pár pripomienok v rámci hlukovej záťaže, nakoľko sa projekt nachádza v blízkosti železničného uzla. Bytovú časť je tak podľa neho potrebné pred hlukom ochrániť. Mesto v novom developmente ďalej navrhuje zriadiť plochy pre šport, detské ihrisko či pobytové priestory, a žiada aj doplniť mobiliár. Podmieňujúcou investíciou je predĺženie spomínaného podchodu a vybudovanie obojsmernej cyklotrasy na území stavby. Tie musí developer odovzdať mestu a sú podmienkou na vydanie stavebného povolenia. Cyklisti pritom budú môcť ísť až do tunela pod železnicu. 

Ide o vcelku zaujímavý zámer, ktorý sme chceli čitateľom priblížiť aj prostredníctvom vizualizácií. Developer nám však rázne odkázal, že nemá záujem. Architektom má byť Jozef Kavulič a Peter Ondrejka. Finálna podoba tak ostáva neznáma a k nahliadnutiu sú len staré vizualizácie z roku 2010. S nimi ale nebude mať súčasný projekt nič spoločné. 

Stometrové veže sa nestavajú mimo nového downtownu každý deň. Multifunkčný komplex Za stanicou zmení doteraz nezastavané územie pri železničnej stanici a projekt potenciálne pomôže aj celej lokalite. Predsa len, v blízkosti sa nachádza navštevované jazero Kuchajda či obchodné centrum Vivo!. Výhľadovo môže ísť aj o územie, ktoré bude „druhým bratislavským dowtownom”, keďže sa tu budú sústreďovať výškové objekty. Na tento prívlastok si ale musíme zopár rokov počkať.